Rad by som sa, ako novy, podelil o moje skusenosti. Ja som motorkar od roku 1972. V tom case prilezitostne. Vlasneho Pioniera som mal ako 19-rocny. A prvu riadnu motorku po ZVS, ako 22 rocny Jawu 250 " Panelka ". To bolo moje najsprostejsie obdobie. Predbiehanie medzi 2 autobusmi, blaznive jazdy po meste a td. Aj ked viac nevytiahla ako 100 km/h, mozem dakovat vsetkym svatym, ze som este tu. Potom prisla rodina, zodpovednost a zacal som uvazovat, ze motorka musi ist prec. Daroval som ju svagrovi, zostala mi Babeta. Svagor si na nej po kratkom case zlomil nohu.
Potom uz len prilezitostne som sa dostal na motorku.
Sen ale pokracoval.
Previest sa tak na Jogurte, aspon raz. Tieto motorky vzdy vzbudzovali vo mne
obrovsku tuzbu a respekt.
Deti dorastli a zrazu ma to chytilo znovu teraz uz po 25-tych rokoch.
Ale to uz bolo ine myslenie.
Kupil som si Enduro Hondu 650 Dominator, bez SPZ.
2 roky som brazdil na nej polne, lesne cesty - necesty. Nebolo takej jazdy, aby som sa niekolko krat nevytrepal. Ale vzdy male odreniny, nic viac.
A vtedy to prislo. Dobra ponuka a zrazu som mal doma Hondu CBR 600. Bol som schopny sa k nej prestahovat do garaze. Zacal som si zvykat pomaly na prednu brzdu. A zacinal som si uvedomovat, ze sedim na uplne niecom inom, ako doterajsom zivote. Po 3 mesiacoch som uz
lietal na nej 220 km/h. Usek Komarno – Hurbanovo – 16 km, som preletel pri redsej premavke za 3 minuty.
Na CBR-e som za 2 roky najazdil 35 000 km.
Po 2 rokoch som si dal poskladat podla predstav a oznosti Yamahu R 6 –129 koni. Trvalo to ½ roka, ale na vianoce som ju uz mal v obyvacke. Predsa, tam bol vianocny strmcek. Ked prisla manzelka domov, bola v soku a rozmyslala ze zavola na psychiatriu. Bol to moj ten pravy vianocny darcek.
To uz ale bolo ine cafe ako CBR. Toci 16500 ot/m. Mam ju 2 roky, ale najazdil som na nej
35 000 km po Ceskoslovensku, Chorvatsku, Rakusku, Madarsku.
Ale.
Som profesionalny vodic, mam za volantom najazdenych teraz uz cca 1 500 000 km, bez nehody.
Nebol som doteraz ucastnikom ziadnej dopravnej nehody. Motorka mi jednoznacne prispela
v ovela rychlejsim reakciam a pohotovosti , za volantom auta.
A naopak dobra kondicia, obrovska sustredenost, 100 % az prehnana predvidavost, ponaucenia zo situacii, ako mojich, tak aj inych ucastnikov premavky a anjeli nado mnov.
Nikdy neriskujem v zatackach, v obciach, ani v hustej premavke, lebo viem, ze na volnom placi to vzdy nadbehnem. Na krizovatke, ked vsetci stoja za moment a v pohode som pri semafori vzdy prvy.
Ked idem nad 150 km/h, a priblizim sa k 2 autam, predbieham len vtedy, ked vidim ze mi to naznacia. Nad 200 km/h idem, ked mam minimum 1 km uplne prazdy priezor pred sebov.
Pocas jazdy mi v hlave stale behaju pesimisticke myslienky. Pseudo - Co ak tento toto vyvedie.
Na zaver prajem vsetkym motorkarom tak krasne chvile na motorke, ake som ja prezil, za posledne 4 roky.
|