klobuk dole

Fu tak nemam slov! Reval som tak isto,,,, obaja su Ironmani!!

...niečo úžasné, nemám slov...

nie ako tam niekto pisal ze "god is amazing" ale človek je "amazing", ked niečo chce a veri tomu tak to aj dosiahne. ludsky duch je neoblomny.
btw. chcel by som mať paru toho stareho pana...

este dlho idem byt cau s toho co som videl silneee silneee silneee vazne je to otec s velkym O ale riadne velkym dostalo ma to

neubranil som saslzam, nemam slov ale malo by sa to pomenovat.Je to nieco uzasne co dokaze clovek spravit pre druheho.Je to clovek s dobrym srdcom na pravom mieste.A ako je mozne ze to zvladol?ze adrenalin pomaha vo vykone...ano ale laska "im" to vyhrala

Upravené 1 krát. Naposledy upravil miboo (28.03.2009 3:24)

ja som ten kapesnik fakt potreboval

Takého otca by som tiež chcel mať

NEUVERITELNE VSETKA CEST!!!!!!! NEMAM SLOV!

Priatelku si rozplakal,ja som mal tiez dost.
Kde by toto moj otec pre mna urobil

Otec a syn: Na hranici ľudských schopností Príbeh, ktorý obletel celý svet. Možno ho poznáte ... Každopádne nám pripomenie, že nemáte nikdy nič vzdávať.

Judy a Dickovi Hoytovým sa v roku 1962 narodil syn Rick. Pri pôrode mal ale obtočenú pupočnú šnúru okolo krku a kvôli priduseniu došlo k poškodeniu mozgu s následnou diagnózou, detská mozgová obrna. Vtedy bolo rodičom malého Ricka odporučené dať syna do ústavu, pretože bude veľmi silne postihnutý.

Rodičia sa ale svojho syna nevzdajú. Snažia sa mu plne venovať, dať mu to isté, čo jeho dvom mladším bratom. Rick nie je schopný sa voľne pohybovať, nedokáže dobre hovoriť, artikulovať. Rodičia sa snažia, bojujú za jeho práva a dosahujú to, že Rick môže študovať na normálnej škole, neskôr študuje na Bostonskej univerzite. So svetom komunikuje pomocou špeciálneho počítača.

V roku 1977 sa Dick, do tej doby štyridsaťročný nešportujúci príslušník Národnej gardy, so synom zúčastňuje behu na päť míľ. Beží a pred sebou tlačí vozík, na ktorom sedí jeho syn. Ako sám spomína, vtedy to bol on, kto si pripadal ako postihnutý.
Po pretekoch sa otcovi dostáva tá najsilnejšia motivácia, akú otec postihnutého syna môže dostať, keď mu Rick povie, že počas závodu sa cítil, akoby nebol nijako handicapovaný. A od toho času sa pomaly rozvíja v podstate závratná športová kariéra, ktorá trvá do súčasnosti.
Kariéra, počas ktorej sa Hoyt pod hlavičkou Team Hoyt zúčastňujú stoviek závodov, postupne na dlhšie trate. Predierajú si cestu tam, kde ich nechcú pustiť na štart. Postupom času si pridávajú ďalšie disciplíny a po štyroch rokoch behania maratónu prijímajú ďalšiu výzvu, ktorou je triatlon, vrátane toho najdlhšieho.

Dick pláva a Rick je v malom gumovom člne, ktorý jeho otec ťahá za sebou. Na bicykli Rick sedí v špeciálnej sedačke umiestnenej na prednej vidlici. V roku 1989 sa prvý raz prihlásia na jednu z najťažších súťaží, vydávajú na Havaj. Absolvujú prvého havajského Ironmana. V roku 1992 spolu absolvujú bežecko-cyklistický prejazd krížom cez USA, keď počas 45 dní prekonávajú 6042 km. Dokážu spolu lyžovať, liesť spolu po horách. Sú v podstate totálne nadšení športom.

Aj dnes sa aktívne zúčastňuje závodov a venujú veľa času svojej nadácii založenej v roku 1992, ktorej cieľom je zlepšenie kvality života zdravotne postihnutých.
Dick prekonal slabý srdcový infarkt. Podľa vyjadrenia lekárov len vďaka tomu, že jeho srdce je tak trénované. Dalo by sa povedať, že Rick mu zachránil život.

Neuveriteľné...

Musím priznať, že ja som si poplakala taktiež... je to niečo neskutočné, majú môj OBDIV... tá láska otca k synovi je obrovská.

vzdávam hold

Pre mna bude Ironman vzdy jedine on....

ja som mal brata na voziku a viem aky je to pocit spravit radost takemuto cloveku vrele odporucam zazit

toto je to najkrajsie co ten otec mohol spravit ... strasne pekne video ... je to pre mna borec a jednička !! nech sa drzia !!!

no už to tu bolo veľa krt napísane ...ale klobúk dolu a všetka česť

tomu sa hovorí slovo chlapa ... a ešte k tomu aj otca

plakala som od dojatia, veľmi som plakala

kráááááásne, dojímavé ....

A zrazu sa všetky moje "problémy" rozplynuli.

Heňo

veľmi ale veľmi veľký macher

je to otec v s veľkým O a taktiež človek s veľkým Č

idem si aj ja poplakat

ale ďalšie deti už asi nemá pekne to je že sa takto venuje svojmu dieťaťu

tak toto je otcovska laska..

tak aj som si klobuk dole pred takym vykonom

minimalne by to malo byt na guinessovu knihu rekordov,ak nie nejakym ocenenim.HOLD pred tym chapom.