Lombardia a Dolomity 2015 1/5

Video: Lombardia a Dolomity trip 2015

1. deň / Breitenbrun - Zell am See

Začal sa prvý deň nášho tripu. Ráno sme sa zobudili pri Neusiedler See - teda čo najbližšie k Alpám. Krásne ráno pri jazere nesklamalo a opäť máme úplne gýčový pohľad na vodu a modrú oblohu.
Cez Eisenstat sme to strelili do Wienerneustatu a už sme boli na starej známej ceste do Mariazellu. Samozrejme sme nemohli vynechať raňajky na Kaltekuchl.

Raňajky v Kaltekuchl musia byť

Do Mariazellu to bola pre nás už dobre známa cesta a tak sme pridali plyn a preklápali motorky z ľava do prava. Do Admontu sme zvolili cestu cez Wildalpen – čo je asi najlepšia voľba pre tento smer. Už sme do Admontu išli tromi rôznymi cestami, ale táto je najlepšia. Navyše sme za Wildalpen našli perfektné miesto na zastavenie. Reštaurácia s terasou po pravej strane cesty, takže sme do obeda perfektne pojazdili, dobre sa najedli a spokojne poležali na záhradných lehátkach na terase. Úplná pohoda.

Grilbar za Wildalpen

Cesta z BadAusee do Hallstattu, ktorá bola na jar rozkopaná je už hotová a je teda neeeeskutočnáááááá. Bolo by to krásne rýchle pojazdenie a potom pomalý zostup po 23 stupňovom klesaní, keby pred nami nešlo červené ferari, ktoré sa ale neskutočne vlieklo. Nádherný asfalt, biele čiary ako z katalógu a my ledva osemdesiat. Keby sme ho aspoň mohli obehnúť, ale tam kde sa dalo zase pridal. Obehli sme ho skoro až na konci takže táto cesta bude ešte eso v rukáve keď týmto smerom pôjdeme znova.

Z Hallstattu sme rýchlo prebehli do Bischofshofenu a tu sa začína cesta o ktorej som už pár krát písal. Cesta z Bischofshofenu do Saalfeldenu am Steiermarkt je pre nás jednoznačne najlepšie pojazdenie aké sme v rakúsku zažili. Išli sme to už aj opačným smerom, ale týmto smerom je to absolútna pecka. Dlhá, skoro 40 km cesta s krásnymi zákrutami bez vracakov. Svižné jazdenie v akurátnej rýchlosti kedy sme nestíhali prevracať motorky z jednej zákruty do druhej. Navyše cesta je taká dlhá, že sa nám zdalo, že to nebude mať koniec. Bolo to ako jazdiť hore Šturcom v kuse trištvrtehodinu.

Zbehli sme do Zell am See a v kempe rozložili stany vedľa dvoch Holanďanov. Stanovačka je neskutočná sloboda. Holanďania mali 80% Rum. Chutilo to strašne hnusne, ale dali sme sa neskutočne dole. Pekný – fakt pekný deň za nami.

2. deň / Zell am See – Vipiteno/Sterzing

GrossGlocknerhochalpenschtrasse ako prechodový bod? Tak tu ešte v rámci našej motorkárskej kariéry nebolo . Ale radosť a pocity sme mali, ako keď sme tu boli po prvý krát. Čo dodať. Neminuli sme Edelweissspitz, ale Franza Jozefa sme vynechali. Náš cieľ je Passo Stelvio a tak sme sa nechceli zdržiavať, keď to už poznáme.

Príchod ku GG

Za Heiligenblut sme už mali trasu naplánovanú po (pre nás) nových passách. Do Talianska sme prešli cez Passo Stalle. Krásna cesta podľa môjho gusta. Na Rakúskej strane ešte obojsmerná, ale na talianskej strane ju riadi semafór, aby sme sa s niekým nestretli. Prečo? Šírka miestami max. 2metre. Krásna cesta. Akurát keď sme sa blížili sem, aj pršať prestalo, takže sme mali šťastie.

Staller Sattel, Rakúska strana

Staller Sattel, úzka Talianska strana

Dnes sme mysleli, že sa dostaneme čo najbližšie ku Stelviu, ale všetka sranda sa skončila, keď sa okolo Brunica strhla taká búrka, že som len rátal, ako ďaleko šľahajú blesky. Keď sme nenarátali medzi hromom a bleskom ani tri sekundy, tak sme motorky strhli do najbližšej otvorenej „garáže“. Pekný hotel s čašníčkou z Púchova. Keď sme ju videli, hneď nám bolo jasné, že je to Slovenska. Večer sme dali pri pive výrobnú poradu - zajtra sme konečne na Stelviu a odtiaľ rovno dole cez Umbraillpass do Švajčiarska.