Najkrajšie na tomto výlete bolo, že sme vyrazili bez cieľa a bez plánu. Akosi ma ťahalo na Oravu a tak som aspoň vedel smer. Od mojej poslednej návštevy Oravy ubehol už kopec času a už vtedy som Dadi sľúbil, že ju na Oravu vezmem. Nadišiel čas svoj sľub splniť.

Nedeľa

Vyrážame teda v nedeľu ráno, v pohodičke, notoricky známou cestou cez Jahodnú do Kojšova. Nevezie nás však naša CBR-ka, ktorú sme mali 3 roky, ale pre nás úplne nová BMW R 1150 GS.

Aj preto zbieham z asfaltky ešte pred Kojšovom a smerujem na menší off-road vo dvojici na blízky kopec s krížom. Dadi spočiatku nie je nadšená, pretože v teréne sme ešte spolu nejazdili, ale ide to dobre. Vystupuje len pár metrov pod vrcholom, kde sa musím chvíľku potrápiť sám a už sa kocháme výhľadom...

Potom už šviháme ďalej smerom na Poprad. Okolo Levoče nás chytila silná búrka avšak to nás neprekvapuje, keďže nám pršalo aj presne pred rokom v náš svadobný deň, keď sme vyšli z kostola.

V Poprade stojíme pri Aqua City, chceli by sme sa okúpať. Odrádza nás však vysoké vstupné, vzhľadom na pokročilý čas a tak pokračujeme do Tatralandie pri Liptovskom Mikuláši. Tu majú aj lacnejšie vstupné od 17:00 hod. Ostávame dve hodinky a napĺňam tak aj Dadine požiadavky na relax.

Z Tatralnadie vyrážame niečo po 19-tej vynikajúcou cestou cez Liptovský Trnovec do Zuberca a potom ďalej na Oravu. Táto cesta jednoznačne patrí medzi moje najobľúbenejšie na Slovensku a tak si ju užívam naplno. Stojíme iba na vrchole, kde je nádherný výhľad na hory západných Tatier a Liptovskú Maru. Idylku tohto miesta dopĺňa zapadajúce slnko.

Najvyšší čas rozmýšľať kde prespíme. V batožine nemáme žiaden stan a tak budeme hľadať hotel alebo penzión. Na Orave je ich požehnane. Prvý pokus v Podbieli sme zavrhli, pretože nebolo kde nechať motorku. Následne sme natrafili na Hotel Skalka v Trstenej. Priaznivá cena (1 100 Sk za izbu s raňajkami) a možnosť nechať motorku v uzamknutom dvore nás presvedčili. Ubytovali sme sa ešte pred desiatou večer a vydali sme sa do mesta na večeru.

Zamierili sme do reštaurácie v blízkom Hoteli Roháč. Nedeľa večer, 10 hodín, kuchyňa už bola zavretá. Sklamanie však trvalo len chvíľku, keď sa mladík z baru ponúkol, že nám predsa len niečo ugriluje. Zobral nás na Terasu, vytiahol čistý gril a naložil do neho kuracie. Môžem povedať, že to bolo najlepšie grilované mäso aké sme jedli. Mladík tam nadčasoval len kvôli nám. Keď dopiekol musel ešte znovu kompletne vyčistiť celý grill. Musím povedať, že som bol príjemne prekvapený. Som si istý, že v Košiciach alebo Bratislave by sme ostali hladní. Vidno, že toto je región, kde turistika naozaj funguje a ponúkané služby sú na úrovni.

Dnes sme najazdili 215 km.

Pondelok

Znovu sa nemusíme nikam ponáhľať a vychutnávame si luxus v podobe hotelových raňajok. Žiadna poľná kuchyňa a balenie stanu sa tentoraz nekoná. Dnes máme v pláne sa túlať po Orave a tak kupujem podrobnú turistickú mapu Oravy. Najprv smerujeme do najsevernejšej obce SR – Oravskej Polhory.

Po povinnej foto si ideme pozrieť Hviezdoslavovu horáreň pod Babiou Horou. Po asfaltke sme sa dostali skoro až k samotnej horárni. Krátku prechádzku nám spríjemnili lesné jahody popri cestičke. Keďže bol pondelok expozícia v horárni bola zatvorená a tak sme si miesto kde pôsobil P.O. Hviezdoslav obzreli len zvonku.

Pri horárni podrobne skúmam detailnú mapu a oboznamujem Dadi s mojimi enduro chúťkami. Nie je veľmi nadšená ale súhlasí. Vyrážame teda do malej dedinky Sihelné, kde by som chcel trafiť na lesnú cestu vedúcu popod Veselskú Maguru do obce Oravské Veselé. Na druhý pokus som našiel tú správnu cestu. Teda aspoň som si to myslel. Poľná cesta nám nerobila žiadne problémy až pokiaľ neprišlo blatisté stúpanie s kopou kameňov a tečúcou vodou. Zastavujem asi po dvesto metroch. Niežeby to ďalej nešlo ale nemám ani istotu či ideme správne a cesta sa stále zhoršuje. Točíme sa teda a vraciame sa späť na lúku, kde si dávame pauzu.

Našťastie (pre mňa) ide okolo traktorista. Neváham a pýtam sa ho na cestu. Ideme správne. Traktorista je endurák a má doma motorku. Tvrdí, že to čo sme prešli je nič. Ďalej vraj nasleduje úsek s červeným blatom a oveľa strmší. Je to vraj dlhé asi kilometer a potom je to už pohoda po hrebeni. Neskôr by sme sa mali napojiť na asfaltku, ktorá nás dovedie do Oravského Veselého. Tvrdí, že by sme to mali prejsť. Dadi nechce ani počuť no presviedčam ju. Cestné Michelinky neboli práve najlepším obutím na tento terén. V najhorších úsekoch vystúpila, ale inak to šlo dobre.

Na hrebeni sa už v pohode vezieme. Na rozľahlej lúke dávam pauzu. Veru pri jazde v teréne sa dostaví aj únava, to som na asfalte nepoznal. Postupne sa napájame na úzku asfaltku, ktorá nás popri chate Pilsko privedie do Oravského Veselého.

Pokračujeme do Zákamenného a úzkou horskou cestou (ponad nádrž Nová Bystrica) prechádzame z Oravy na Kysuce. Prechádzame popri významnej technickej pamiatke. Nachádza sa tu známa úzkokoľajná lesná železnica s úvraťovým systémom, ktorá kedysi spájala Kysuce s Oravou. Táto horská železnica je v súčasnosti jedinou fungujúcou historickou úvraťovou železnicou v Európe a jednou z mála vo svete (ďalšie sú v južnej Amerike a Indii). Vznikla v r.1926 a pôvodne dosahovala dĺžku 110 km v kopcovitom teréne. Do 70. tych rokov železnica slúžila hlavne na prepravu dreva z lesa. Od jej rekonštrukcie táto múzejná železnica slúži na prevážanie návštevníkov romantickou trasou dlhou 3,6 km, prechádzajúcou cez areál Múzea kysuckej dediny.

Viac informácii o Oravsko-kysuckej železnici nájdete tu:

• Oravsko-kysucká lesná železnica
• Národná Kultúrna pamiatka Oravsko-kysucká lesná železnica

Máme však znovu smolu, lebo v pondelok je železnička aj múzeum zatvorené. Vzhľadom na pokročilý čas máme hlad. Zbadal som však smerovú šípku so symbolom reštaurácie a tak nezaváham. Cestička za zužuje a stúpame niekam do hôr. Po niekoľkých kilometroch prichádzame k značke s vystižným nápisom „GAZDOVSKÝ DVOR NA KONCI SVETA" Naozaj to tu tak vyzerá. Nasleduje krátka jazda po poľnej cestičke a už sme na dvore.

Kto nikdy nebol na Kysuciach (ako my) bude príjemne prekvapený. Všade naokolo sú len kopce a hlboké doliny. Lúky sú posiate stohmi sena a je tu neopísateľné ticho. Je to tu naozaj ako na konci sveta, na dohľad nie je žiadne ďalšie obydlie a ani signál mobilného operátora sem ešte nedorazil.

Domáci pán je veľmi prekvapený, že nás vidí. Málo kedy sa stane, že sem niekto zablúdi. Navarené síce nemajú nič, ale o hlade nás nenechajú. Dostávame klobásku a vynikajúce domáce syrové srdiečka. Domáci pán nám medzi tým rozpráva o živote na Kysuciach, o tomto mieste naozaj na konci sveta, o tom ako si sem chodia ľudia odpočinúť od každodenného stresu. Samozrejme si pýtam vizitku, lebo toto je miesto, kde sa chcem určite vrátiť.

S plným bruchom teda pokračujeme ďalej vo svojich potulkách a ďalšou zastávkou je Terchová. Stojíme pri známej soche Jánošíka a ja vybieham aj hore uloviť pár záberov. Medzitým prichádza aj SMS do DodoKE-a a dohadujeme si stretnutie v Tatrách na Štrbskom Plese. Máme dosť naponáhlo takže cestné enduro sa mení na superšport. Na Štrbskom Plese sme dokonca skôr, ako Dodovci, ktorí si dali niekde prestávku na jedlo.

Deň zakončujeme príjemným posedením v Tatrách a so západom slnka vyrážame na cestu do Košíc.

Dnes sme najazdili 415 km.

Záver

Vynikajúci výlet, počas ktorého sme objavili množstvo zaujímavých miest, na ktoré sa chceme určite ešte vrátiť. Je dôkazom toho, že na Slovensku je stále čo objavovať a mototuristika u nás nie je stratou času. Teraz je už isté, že tieto výlety na výročie svadby budeme realizovať každý rok. Kam sa vyberieme najbližšie?