Lepší deň ako ukončenie školského roka sme si ani vybrať nemohli. Deti nahodené do gala, v očiach radosť u niektorých aj obavy z nepodareného vysvedčenia, to všetko však rýchlo prehlušila vidina dvojmesačných prázdnin. Nakoľko o našom úmysle vedelo len pár zainteresovaných a chceli sme deti prekvapiť neočakávaným príchodom, celý program sme sledovali „utajene“ z diaľky.

Už to nebolo ako za starých čias, ktoré si na tamojšej škole pamätám ja. Všetci v modrom a pod krkom červená šatka. Napochodovanie zástavy, príhovor riaditeľky, dve – tri básničky a hurá na prázdniny. Tento krát som sa nestačil čudovať. Klasický nudný príhovor pri ktorom po piatich minútach každý zaspáva, sa zmenil na vystúpenia detí a odmenenie najlepších v rôznych oblastiach. Každý teda napínal uši a netrpezlivo čakal kedy a či vôbec zaznie jeho meno. Potom zaznela živá hudba a piesne detí, ktoré sa zúčastnili miestnej súťaže SuperStar.

Dohodnutým signálom na naše „entré“ bol koniec piesne ZRPŠ:

„Teraz sme už združení v rodičovskom združení Rodičov a priateľov našich škôl Výborná, kľúč od krásnych prázdnin Výborná, tá známka detských snov Známa biela kostra stále mátal postrach triednych kníh Fajčil na záchode bude z neho vrah a zlodej, záletník.“

Ide sa...

Tak to by som Vám prial vidieť. Toľko nechápavých očí uprených na dvoch bláznov na mašinách. A pod prilbou úsmev s pocitom zadosťučinenia. Nakoľko Dodo (2841dodo) má dar slova, „zaúkoloval“ som ho aby prehodil pár slov s poďakovaním vedeniu školy za ústretovosť pri konaní našej akcie a odovzdal darček od všetkých účastníkov 1. motostretnutia hriňovských holopupkárov.

Ja som zatiaľ odstavil mašinu čo najbližšie k prváčencom. Čo nasledovalo po posledných slovách : „A môžete sa na motorky aj posadiť...“ snáď netreba ani popisovať. Tu sa musím ospravedlniť dvom slečnám, ktoré sa s vypätím všetkých síl ešte snažili povedať niečo do mikrofónu, ale nebolo to nič platné. Deti už videli len jedno – motorky.

V závere našej návštevy sme ešte prebrali priebeh nášho stretnutia s vedením školy a mesta. Pán prednosta hodnotil akciu veľmi pozitívne a vyzdvihol jej kľudný priebeh. Prisľúbil, že mesto sa pri prípadnom ďalšom ročníku viac zaangažuje v oblasti nášho programu pre deti, ktorý sme museli kvôli byrokratickým opletačkám značne okresať a zaručí sa za nás na OR PZ - aby povolili voziť deti na motorkách.

Nezabudli sme ani na našich malých kamarátov v krojoch, ktorí nám počas stretnutia predviedli Podpoliansky folklór. Navštívil som ich počas jedného z ich nácvikov a spolu s poďakovaním odovzdal krabicu lízaniek.