ÚVOD

Chvíľu to vyzeralo, že vyhrá enduro, no po zvážení všetkých za a proti som sa nakoniec rozhodol pre maxiskúter. Najčastejšie využívam moto na dochádzanie do práce, jazdu po meste a keďže nemám auto bral som ohľad aj na priestor, ktorý poskytuje na prevoz batožiny. Nezanedbateľná bola aj výhoda automatickej prevodovky u skútra oproti manuálu na moto. Predsa len je pohodlnejšie otáčať plynom a brzdiť ako neustále preraďovanie, hlavne v kolóne a zápchach, ktorých je v Bratislave viac než dosť. Tak ostalo už len vybrať aký „maxík“ to bude. Cenovo som si stanovil hranicu do 130 000 Sk, aby to bolo nové a obsah najlepšie okolo tých 250 cm3. Menšia kubatúra by už bola slabá vzhľadom na to, že občas niekoho zveziem a väčšia by zasa zbytočne zvýšila spotrebu, ktorú som chcel udržať okolo 3,5 l/100 km.

Vytipoval som si teda Kymco XCiting 250, Malaguti Madison 250i a Peugeot Geopolis 250i. Spočiatku tam bola Gilera Runner VXR 200i, ale tú som vylúčil pre jej veľkosť (malosť) a dosť slabú ochranu voči vetru. Tiež spotrebovo bola cez 4 l/100 km.

Ťažný kôň bol od začiatku Kymco XCiting 250, ale keďže „íčkova“ verzia bude na trhu až niekedy na jar a karburátorovú verziu som nechcel kupovať za tú cenu čo sa bude o pol roka predávať „íčko“ pribudol do výberu konkurent v podobe Malaguti Madison 250i. Lenže ten tiež nebol k odberu ihneď a keďže pochádzam z krajiny, kde zajtra znamená predvčerom, chcel som mať stroj hneď. Asi je to deformácia z komunizmu, keď som musel čakať na podpultové mandarínky 2 týždne a tvrdé Sparty ešte dlhšie. Bol tu ešte Peugeot Geopolis 250i, ktorý bol konštrukčne najchudší a vzhľadom bol niekde na pol ceste medzi skútrom a motorkou. Tento dojem z neho dotvárali aj 16" kolesá. No cenovo už bol mimo rozpočet, keďže stál okolo 155-tisíc. Reku aspoň skočím do obchodu ho omrknúť ako vyzerá na živo. V obchode mali posledný (alebo jediný) kus v tmavomodrej (tuším sa to volá Parížska modrá) metalíze.

Cena bola taká, ako som sa dočítal na nete, okolo 155-tisíc. Po pár diskusiách s predajcom a oznámení mu mojej finančnej hranice, sme sa predsa len dohodli. O dva dni som si ho preberal na predajni. Ešte som bol nakazený z Horneta, kde mi išlo odtrhnúť hlavu po každom prudšom pridaní plynu, tak som si chvíľu zvykal na posed i jazdné vlastnosti. Jemne - zábehovo som si ho odvážal domov.

Teraz mám na ňom cez 1000 km. Prvé kilometre (do 300 km) som s ním jazdil v priemere do 60 - 70 km/h po najazdení 500 km okolo 80 - 90 km/h a po 700 km do tých 100 km/h s tým, že som mu občas krátkodobo „vypálil“ do 120 km/h. Maximálka sa papierovo pohybuje okolo 130 km/h, čo postačuje aj na občasné presuny po diaľniciach. Spotrebovo som v priemere zo všetkých tankovaní na 3,35 l/100 km čo ma nesmierne teší. Spracovanie a zlícovanie plastov a dielov je na dobrej úrovni, nepresnosti na ktoré som bol zvyknutý z čínskych skútrov čo som mal sa nekonali.

Ale. Žiaľ vždy sa nájde nejaké ale a aj v mojom prípade, tak bolo. Ešte v prvý deň keď som ho viezol z predajni, sa mi počas jazdy rozsvietila kontrolka závady na vstrekovaní. Po vypnutí a opätovnom naštartovaní motora zhasla, no po prejdení nerovnosti na ceste sa opäť rozsvietila. Tak som tipol, že pravdepodobne bude zlý kontakt na niektorom konektore. Na druhý deň som podotláčal všetky poistky a konektory, ktoré mohli mať súvis so vstrekovaním. Odvtedy sa závada už neopakovala. Ďalšie nedostatky som zistil v dotiahnutí skrutiek, ktoré boli nedostatočne dotiahnuté na zadnom nosiči kufra, čo sa prejavilo jeho vôľou na nerovnostiach, dotiahnutie plastov, brzdových strmeňov, uchytenie vodítka tachometrového lanka a konzoly držiacej prednú kapotáž so svetlami. Tá spôsobovala na jamách dosť výrazný a nepríjemný kovový zvuk. Po dotiahnutí všetkých spojov sa už počas jazdy neobjavujú žiadne pazvuky. Taktiež rezonujúci a pohvizdujúci (vplyvom podtekania vzduchu) predný plexi štít mi kazil dojem z jazdy, tak som ho musel zdemontovať a dať pod neho penovú tesniacu pásku (na okná). Odvtedy už no problém.

U značkových skútrov by sa takéto závady (i keď drobného charakteru nemali vyskytovať o to viac, že na troch čínskych skútroch čo som mal predtým sa v takom rozsahu nevyskytovali!). Pri brzdení prednou brzdou som si všimol jej trhaný účinok, akoby som išiel po „rolete“ na vozovke alebo bol povolený okulár, prípadne uchytenie tlmičov v okulári. Po prekontrolovaní uchytení a dotiahnutí som nezistil vôľu. Ďalšie sledovanie správania sa prednej brzdy ma priviedlo k záveru, že bolo zvolené príliš tvrdé brzdové obloženie, ktoré pri brzdení má tendenciu odskakovať po kotúči. Pri prudšom brzdení, alebo keď je mokrý kotúč (pri jazde v daždi) sa tento problém skoro neobjavuje. Len pri jemnejšom brzdení. Myslím, že platničky z mäkšej zmesi (Ferodo) to vyriešia a tie pôvodné mi ostanú do rezervy na zadnú brzdu, keďže je identická s prednou a vzadu sa tento problém neobjavuje (vplyvom menšieho kotúča a inej hmotnosti zaťaženia pri brzdení). Prekvapila ma aj prítomnosť kyselinového akumulátora v skútri. V tejto cenovej kategórii skútrov by som automaticky čakal už gélové bez údržbové akumulátory. O to viac, keď sa nachádzajú v čínskych skútroch za 40-tisíc korún.

PODVOZOK

Vzhľadom na veľké 16" kolesá má skúter dosť podobné jazdné vlastnosti ako motorka, čo mi pri mojom neustálom laborovaním medzi motorkou a skútrom vyhovuje. Aspoň nevypadnem z cviku, ak sa rozhodnem presedlať späť na motorku.

Nerovnosti na vozovke spracováva dosť slušne, i stabilita je dobrá. Dostatočná svetlá výška podvozku umožňuje prejazd aj takých úsekov, kde by iné značky nemali bez poškodenia šancu prejsť. Aj to bolo jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodol pre tento skúter, lebo občas rád odbočím na nejakú prašnú off road štreku, napr. za účelom vykúpania sa alebo rybačky a tento skúter ma v tom neobmedzuje. Brzdný účinok je perfektný, zabezpečujú ho dvojpiestikové brzdy Nissin. Zadné tlmiče sú dva, dajú sa polohovať a slušne spracovávajú nerovnosti. Predná vidla je trocha mäkšia, čo oceňujem na „roletách“ a dlažbe. Pneumatiky sú od firmy Pirelli, predná o rozmere 110/70-16 a zadná 140/70-16. Skúter je vybavený dvoma stojanmi - hlavným a pohotovostným (bočným), ktorý musí byť pri štartovaní sklopený, ináč blokuje zapaľovanie.

MOTOR

Zrýchlenie z 0 na 100 km/h uvádza výrobca okolo 7,8 s, čo postačuje na to, aby skúter z križovatky odštartoval viac než svižne a zanechal ďaleko za sebou plechovkové stádo. Motor je taliansky od Piaggio, ktorý sa montuje aj do modelu Piaggio Beverly 250 alebo Gilera Nexus 250 a splňuje normy EURO3. Výkon má 15,6 kW (22 psi). Servisné výmeny oleja v motore po zábehu každých 10000 km! Čo je zrejme dosiahnuté vďaka 2 filtrom - sitku a papierovému prietokovému.

VÝBAVA

Palubovka je jednoduchá a prehľadná. Obsahuje tachometer, ktorý má v sebe osadenú kontrolku vstrekovania a dobíjania, ďalej merač celkových kilometrov, denné počítadlo km, hodiny a stav paliva potom teplomer chladiacej kvapaliny združený s kontrolkami mazania, smeroviek (je možnosť zapnúť aj výstražné blikanie všetkých 4 smeroviek), diaľkového svetla a kontrolkou funkcie imobilizéru (podobné ako HISS u Hondy). Otáčkomer tu nie je, ale vzhľadom na to, že skúter skoro stále pracuje v rovnakých ideálnych otáčkach, tak mi ani tak moc nechýba. Ale netvrdím, že by nepotešil.

Po vyklopení predného uzamykacieho priestoru sa sprístupni zásuvka na nabíjanie mobilu s odkladacím priestorom preň a nádržka chladiacej kvapaliny.

Osvetlenie zabezpečujú dve svetlá vybavené optikou (lupou) a osadené jednovláknovými žiarovkami H7. Smerové svetlá sú integrované v kapotáži.

Po vyklopením sedadla, ktorého uzamknutie zabezpečuje servo motorček (ako sa tam dostanem, keď sa mi náhodou vybije baterka, netuším) sa objaví priestor, ktorý pojme dve otvorené prilby.

Keďže ja používam na skúter uzavreté integrálne prilby (pozostatok z veľkých motoriek a aj príprava na opätovné osedlanie veľkých motoriek), tak som si do zadu nahodil 46-litrový kufor, do ktorého nemám problém ich zbaliť. A priestor pod sedadlom ostane k dispozícií na inú batožinu.

V zrkadlách je vidno dozadu! Bez toho, aby som tam mal pol pleca ako to bolo na Hornete i iných moto, čo som mal. Tu naozaj spokojnosť a prehľad.

Ovládacie prvky svetiel, smeroviek a klaksónu sú dobre prístupné a dosažiteľné. Kapotáže dostatočne kryjú jazdca proti poveternostným vplyvom. Pri mojich pár jazdách v daždi som dorazil domov v podstate suchý. Vrch zachytila spoľahlivo bunda a aj tá bola len jemne mokrá, nohavice a topánky boli suché. A to som išiel v daždi 15 km. Horšie dopadla spolujazdkyňa, ktorú trafila voda z oproti idúceho auta, ale tomu by nezabránili žiadne kapotáže. Nádrž je umiestnená v stredovom tuneli podlahy pod uzamykateľným krytom. Zmestí sa tam 13 litrov benzínu, z toho je rezerva 2 litre.

ZÁVER

Skúter nemám dlho, takže na nejaké obsiahlejšie závery nemám dostatok informácií, ale dúfam, že budem s ním spokojný. Snažil som sa tu objektívne zhrnúť doterajšie skúsenosti. Dúfam, že to niekomu pomôže. Tak vidíme sa na cestách. ZDAR!