Takže vypuklo to v piatok večer prišiel som po Košičanoch , za ktorých výdatnej vizuálnej pomoci som po prvý krát v živote sám postavil stan. Košické krídlo bolo doplnené silnou žilinskou superhardmegachoprovou gardou, ktorú doviedol mike. Potom sa z malého stretnutia stalo medzinárodné, keď dorazil Zdeňek s kamošom a dvoma dámami, pri ktorých bolo jasné, že ich stransformovali z cudzích na vlastné. Ako posledný dorazil TTom (hviezdy chodia na koniec?) no asi nie, jednu sme stále ešte čakali.:-)

Večer prebehol takmer celý v miestnom bare. Pohodu pri pivku niečo na zjedenie, aby sme nepomreli od hladu. Vybral som si, vzhľadom na polohu, halušky, ale za pomlčkou nemali mat Furmanské, skôr by sa hodilo „kuchárova pomsta“, od ktorej ma zachránil zrejme len predtým užitý fernet od istého pána, ktorý už mal viac času na zbieranie životných skúsenosti ako ja (sorry Zdeňku musel som si rýpnuť a nemohol som predsa napísať že od „šedivého stařika“) potom sme si postupne púštali ŠŠ a riešili sme nekonečné témy, čo je kapusta čo zelí, čo kedluba atď. (keby ste nevedeli zelí je hladké a kapusta grabatá) a Do toho nám len z času na čas Dadi oznámila počet požitých ŠŠ, a s rastom čísel rástla aj intenzita oznamovania, ale okolo jedenástej sa počítadlo asi zaseklo...... Celý čas sme však bedlivo sledovali, či sa neobjaví ON, pomaly sa už začali aj tvoriť poradovníky, ale napriek tomu, že mi maco povedal že ON je na dovolenke, stále sme pevne verili, že naše oči uzrú fialovú farbu „buzerantského shadowa“.:-) Nezazreli.

Okolo polnoci sme už začali vadiť bufetárovi, takže nám „taktne“ oznámil že záverečnú sme už prešvihli. Pokračovali sme potom pri ohni založenom veľkou choper bandou na malých choperoch. Dozvedel som sa že Hyosung (či ako sa to píše) je vlastne motorka a nie pračka, ako som si bol doteraz myslel, a ešte to aj nahlas povedal čím som dúfam neurazil majiteľku?, s ktorou inak tvoril mimoriadne pekný, estetický celok. Dohodli sme sa kade zajtra povedie výjazd, a pokiaľ som ešte mohol odísť ako človek, tak som sa chopiac šance zdvihol a išiel spať, čo sa mimochodom nepodarilo každému. Ako nocľažníka do stanu som zobral TToma, ktorý je fajn chlap, ale proti Adi ma pár neprehliadnuteľných nevýhod. To že vstal o šiestej by bolo ešte o.k. ale že si zo mňa chudáka, nesamostatného robil srandu, „šak si ľahni ešte na 15min. a spravím praženicu“, a ja som čakal a ležal a čakal a 9-hodín a ja som furt čakal a potom zistil, že už je dávno preč, tak to sa ľudom v núdzi (čo ja som vždy, keď som bez manželky) nerobí.:-)
Ráno bol odchod naplánovaný na 10- nula- nula a dokonca sme vyrazili, len 25min. neskôr. Snažiac sa „pomôcť“ mikovmu 125-kovemu marauderu sa ponúkam, že mu zveziem slečnu, nemám síce rád, keď mi pri brzdení niekto búcha prilbou do prilby, ale toho som sa báť nemusel, mikova slečna bola totiž vynikajúco bezpečnostne vybavená dvoma skvelými „airbagmi“. Ale mike veril svojmu stroju (čo je pre mňa nepochopiteľné) a slečnu mi nepožičal. Iba sme sa dohodli, že viac ako 80 nepôjdeme. Do Terchovej som sa za obrovského sebazaprenia dovliekol stálou 80-kou avšak pelotón aj napriek tomu výrazne zaostal. Tak som sa rozhodol zmeniť taktiku, pomalí pod vedením kraja znalého Rada, vyrazili skôr a svižnejší pod mojou taktovkou po krátkej pauze. Od tejto chvíle sme sa už len stále dobiehali a obchádzali a hľadali a hlavne sme po dlhom čase pod Oravským hradom aj hlavného organizátora Awiu našli, teda vlastne on nás, pretože sme zakufrovali a čakali až niekde v hĺbke svojho ja objaví stratené orientačné schopnosti. Ale nakoniec sme sa všetci znova stretli práve pri hromadnom fotení niekde za Oravskou lesnou.

Do kempu sme dorazili podvečer. Majiteľka Hyosunga, v snahe presvedčiť ma o úžasnosti choperov, mi ponúkla, že sa mam previesť, aby som videl aké je to „fajn“. Kto ma pozná, ten vie, že žiadne povozenie neodmietnem, a tak som sa po prvý raz v živote ocitol na choperi. Volant mi hneď padol do ruky, úplne ako fúrik na záhrade a po rozbehu rozhadzujem nohami, jak korytnačka na chrbte, snažiac sa nájsť stupačky. Kto do pekla vymyslel dať stupačky pri predné koleso??? Po zastavení, snažiac sa Lenku neuraziť som zvážil všetky pozitíva a prehlásil som „ no fakt to ma pekný zvuk na voľnobeh“ dúfam že ma neprekukla..... Večer v bufete bol po náročnom dni akísi kľudnejší, dorazili ešte Panter s Braňom a Zeze na otočku. (inak Panter neboj je to lepšie jak Žiga). ON nedorazil aj keď sme v to v kútiku duše ešte dúfali. V noci sme ešte posedeli pri ohni, dostal som školenie o image (pretože som si myslel, že tie chopre sa furt jebabru, keď ma každý kapsičku na náradie pod svetlom) no a teraz už viem, že to je image (len ešte neviem či tá kapsička, alebo to že sa je....) No a JEHO sme sa nedočkali a tak sme išli spať.

Ráno bolo lenivé, nikto mi nechcel zložiť stan, ešteže ma takého ubiedeného prichýlila stíhačka a spravila mi raňajky (alebo som ich zjedol malemu Braňovi ???), za ktoré som jej maximálne vďačný. A potom už bol fakt koniec. Teda ešte ma Awia donútil harburdami zahádzane Varadero trepať cez celý kemp kvôli spoločnej fotke, čo mu tiež nezabudnem:-)

Takže toť vsjo druzja s godom dosvidania.

PS: poďakovanie patrí Awiovy, ktorý sa sám na takéto niečo odhodlal a celkom nezištne aj zorganizoval. Toto jeho úsile vyústilo do fakt peknej akcie, ktorá vytvorila príjemný protipól „bujarým“ komerčným zrazom. Len nechápem, keď dokázal „vybaviť“ počasie, ako mu mohla ujsť taká samozrejmosť ako zabezpečiť Ladovu účasť, no dúfam že svoju „chybu“ o rok napraví.

Zeno

A čo na to „organizátor“ ?
Musím povedať, že som sa na túto akciu veľmi tešil, ale záplavy a počasie s nimy spojené, podobne ako predaj a kúpa novej motorky na poslednú chvíľu (prihlasoval som ju v piatok ráno pred odchodom) mi veľmi na optimizme nepridali. Tieto okolnosti viedli k tomu, že som do kempu dorazil až po „Košičanoch“ a vlastne som nestihol ani vybaviť nejakú tú zľavu...
Druhá nevydarená záležitosť bol sobotňajší výlet, kde som viac blúdil ako jazdil s ostatnými. Z toho mám ponaučenie do budúcnosti. Trasa musí byť jasnná dopredu, rozdajú sa mapy, dohodnú so miesta kde sa počkáme ... atď.
Napriek tomu si myslím, že to bola vydarená akcia, konečne sme mali možnosť stretnúť sa aj naživo a okrem toho sme videli krásny kút Slovenska. Účasť bola nad moje očakávania (celkovo 23 motoriek, 3 autá, a 41 ľudí) čo ma povzbudilo do prípravy ďalšieho ročníka.
Verím, že všetkým zúčastnemým sa to páčilo a boli spokojný...

P.S.2: Rád by som poďakoval Zenovi ako aj Žilinčanom (mike-ovi a RAdovi) , ktorý navrhli super trasu sobotňajšieho výletu a nakoniec ten výlet aj viedli kým som ja blúdil, blúdil, blúdil...

Majte sa a uvidíme sa snáď na druhom ročníku zas niekde v inom kúte Slovenska...
Awia

Mike-ov pohľad na akciu si môžete prečítať na ďalšej strane

Stretnutie MOTORIDE sa konalo 16.8-18.8. 2002. Celé dva týždne pred stretnutím pršalo a ja som si myslel, že už sa ani žiadne stretnutie nebude konať. Ale ako sa hovorí nádej umiera posledná. V piatok ráno sa konečne ukázalo slnko a vtedy už som vedel že stretnutie sa bude konať.

Zavolal som RAdovi, že o koľkej vyrážame, ale ten ma zabil tým, že je škaredo a nechcú s Lenkou opršať tak idú na pizzu. Lenka mala krásnych 25 rokov. To ma mierne podráždilo, ale nakoniec všetci šli. Dohodli sme sa, že sa stretneme v na pumpe o 17:15. Ja som rýchlo išiel pre Moničku, ale aj tak som to nestíhal o 17:15 som ešte len prichádzal do Višňového. Monička nasadla a valili sme na pumpu.....za jazdy jej hovorím, že prvý krát sa na nás bude čakať. Ale keď sme dorazili do Bytčice stretli sme RAda ako si to šinie na pumpu....vravím Monike, že nebudeme posledný. Prišli sme na pumpu a zistili sme, že sme prvý. Tak sme si sadli, pofajčili a za chvíľu dorazili Peťo s Lenkou a Zuzkou a hneď na to Kiko na Kawasaki NINJA. No už sme boli komplet a mohli sme vyraziť do kempu.

Keď sme prišli do kempu bol tam už Harly a Awia. Harlyho a spol. som tam bol ja doviesť už o 15:00 aby zbytočne neblúdili. Tak sme sa zoznámili a pokecali a popozerali kto ma aký stroj. Na moje veľké počudovanie tam neprišiel žiaden chopper, teda len my PANTHRY sme boli na chopperoch. Asi okolo pol siedmej sme sa rozhodli že sa ideme ešte niekam previezť a že zostaneme aj na noc. Tak sme šli do Lietavskej Svinnej na kofolku....len moja Monika si dala malé pivo. Potom sme išli natankovať do Žiliny na Shell a na nákup až máme večer čo jesť a hlavne piť. Zbalili sme stany a asi okolo pol desiatej sme sa dostavili naspäť do kempu.

Prekvapil ma poplatok 130Sk za noc myslím že za jeden stan a motorku je to dosť peňazí. Rozložili sme stany a šli sme na vrátnicu pre drevo. Začali sme chystať triesky na oheň.....ale drevo bolo mokré a nechceli sme si urobiť hanbu pred ženami že nevieme ani oheň založiť, tak sme sa snažili ako to len šlo. Podarilo sa. Oheň sa rozhorel Monika nám nakrájala špekáčky a už sme aj opekali. Keď sme sa najedli tak sme si sadli ja z Monikou....cigaretka pivečko .....čistá pohodička.

Zbytok MOTORIDE partie sedel pri vrátnici v bare. Tak sme sedeli a kecali a prehovarali sme baby aby zostali na noc ale sa nám to nepodarilo. To bola škoda. Potom došli ostatní Motoridaci z baru a ničo sme popili a pokecali a oni sa pobrali spať. Pomaly nás aj dievčatá opustili a už sme zostali len ja RAdo a peťo.......ešte medzitým nás navštívil Vlado (buľo) motorkár čo prišiel autom na motorkovú akciu ....sľúbil nám že donesie klobásky....samozrejme nič nedoniesol....No a keď nám dievčatá odišli otvorili sme pivečko a hodili sme chlapskú debatu.....RAdovi to po dvoch pivách mluvilo ajaj ale neskor už sme sa aj my s Peťom rozkecali. O štvrtej sme šli vrátiť sekeru a šli sme spať. To bol prvý deň stretka.....

V sobotu ráno som sa zobudil na fajnú bolesť kolien tak som šiel domov streliť jeden ružový sen (ibuprofen) a šiel som pre Moniku. Prišli sme do kempu akurát sa ľudia zberali na odchod. Tak sme si ešte ujasnili plán trasy a dohodli sme sa že ideme ešte tankovať do Bytčice. Lenka zaspala (stretli sme ju až na odchode ale neotočila sa za nami) a RAdo ostal v kempe čakať Mimu. Jeho potencionálnu spolujazdkyňu. Tak sme vyrazili bez nich.

V Bytčici sme sa dohodli ako pôjdeme (prvý Zeno na varadere a za nim ja aby vedel akou rýchlosťou môže ísť) a vyrazli sme smerom na Terchovú. Išlo sa dobre. Počasie nám prialo , slniečko pražilo. Bol to pekný pohľad na kolónu motoriek idúcich pekne za sebou. Detičky okolo cesty nám mávali. Proste bola sranda. Dorazili sme do Terchovej a pod Jánošíkom sme sa dohodli že kto chce nech sa ide previezť cez tiesňavu (proste nádhera, presne cestička pre chopper) a kto nechce nech počká tam na parkovisku. Medzitým na parkovisko dorazili aj RAdo s Lenkou. Pofotili sme sa a vyrazili sme na Zázrivú.

Prvý problém mojej 125tky: kopčisko pred Zázrivou sme ale nejako na dvojke zvládli a na horiznte sa nám ukázala krásna slovenská príroda. V zázrivej (na nás mávali s korbáčikmi, nikto si nekúpil) sme odbočili na Párnicu a šinuli sme si to kľukatou cestičkou pomedzi kopce. RAdo to hnal tak som si moc nepozrel prírodu. Ale Monička mi zo zadu rozprávala, že tam je nádherne. V Párnici sme odbočili na Oravský podzámok. Počas celej cesty sme sa stretli s obdivom ľudí ktorí nám mávali a blikali na nás z plechovíc a trúbili....bol to pekný zážitok Potom som musel zastaviť a dať si dole prilbu, lebo už ma bolela hlava . Peťo zastavil ale zbytok kolóny nám ušiel. To ma trochu naštvalo, lebo keď sme prišli do Oravského podzámku nevedeli sme že kam všetci išli nakoniec sme sa s nimi spojili telefonicky a zistili sme že sú pod hradom na parkovisku. Došli sme za nimi. Časť ľudí šla pozrieť hrad a tí ostatní sa občerstvili dole v malej krčmičke na parkovisku. Ja s Monikou sme šli kúpiť Lenke nejaký darček. Nič moc tam nebolo ale potom sme našli drevenú píšťalku, ktorá sa nám páčila. Popriali sme Lenke všetko naj a šli sme sa s ostatnými dohodnúť čo ďalej. Skonštatovali sme, že sme hladní tak sme sa šli hore na Príslop najesť. Pri odchode nás zarazili cenou parkovného. 20Sk za 15 minút čo sme tam stáli sa každému zdálo dosť – a ešte tam bola taká nepríjemná stará škatuľa. No ale nejako sme zaplatili, Peťo s ňou pohádal a vyrazili sme na ten Príslop. Po ceste sme stretli autobus idúci 30km/h, všetci ho obehli len ja som prisal a tak som musel čuchať naftu kým nebude v protismere voľno. Keď sme dorazili na Prislop zistili sme že tam je len jedna čašníčka tak sme cez hodinu čakali na jedlo. Čašníčka pomotala čo sa dalo. Doniesla mi jedlo a nedoniesla príbor ani kečup ani vodu. No ale nejako sme si to vydobili. Pekne sme sa s Moniku najedli pri sviečke. Po výdatnom obede, ktorý stál aj dosť peňazí (za také slabé služby také prachy...tam sa už najesť nepôjdem) sme vyrazili smer Námestovo.

Boli sme dohodnutí, že so zbytkom partie ( ktorý bol na hrade), že sa stretneme v Námestove na parkovisku pri priehrade. Keď sme dorazili do Námestova na parkovisko, kde robila pekná mladá slečna, ktorá nás pustila zadarmo (ďakujeme) sadli sme si na lavičky a oddychovali sme a čakali na zbytok partie. Urobili sme nejaké fotos a dali sme si zmrzlinu. Keď dorazili tak sme sa dohodli, že sa pôjde ďalej na Oravskú Lesnú a odtiaľ do Zázrivej a naspäť do kempu. Počkali sme na RAda, kým sa oblečie (jemu to večne trvá) a vyrazili sme. Cesta bola v celku dobrá až na ten pás hovien pred Oravskou Lesnou. Lenka to prefrčala stredom kde bol chodníček jasom šiel tesne za ňou takže keď som to zbadal už bolo neskoro ....celé nohy od hovien. Hroooznééé. Lenka ma vysmiala a šiel som ďalej.

V Oravskej Lesnej sme neodbočili tam, kde sme mali a zostali sme čakať Awiu a Harlyho pri jednej krčmičke. Tam nas dobehol Kiko na Ninji. Kedže sme zistili, že sme zle odbočili mysleli sme si, že Harly s Awiom už išli tak sme sa vydali na Zázrivú . Šli sme krásnou horskou cestičkou. Hore na hrebeni sme zastavili a pofotili sme sa. Bolo tam pekne. Tam bolo pekne vidieť koľko nás je keď sme stáli pekne vedľa seba okolo cesty. Už som pomaly začínal byť unavený....a cesta naspäť zo Zázrivej už bola taká že každý išiel ako vedel každý toho mal už dosť a chcel byť už v kempe. V Tepličke nad Váhom moju krásnu Moničku poštípala včela do prstu takže nám všetci ušli. Keď sme sa vrátili šli sme ešte ja Lenka a Monika do Rajeckých teplíc na zmrzlinu. Boli tam hody a strašne veľa ľudí.

Práve hrala skupina Peha tak sme chvíľu popočúvali a šli sme pobrať nejaké veci. Lenka nás zradila lebo sľúbila že bude aj so Zuzkou stanovať a nedodržala to. Lenka šla na nákupy a my sme čakali v kempe zase padla na kemp tma a my sme opekali a kecali a srandovali. Dosť skoro sa to začalo poberať na spánok a tak som nakoniec zostal len ja a Monika. Skočili sme do Rajeckých kúpiť cigarety. Otvorili sme si Kelta a kecali sme pri ohni (pahrebe) až do rána. .........Druhý deň stretka za nami......

v nedeľu ráno sme sa s Monikou zobudili pred budíkom takže bolo v pohode ráno.( Keď nás zobudí budík je po nálade) Všetko sme pobalili a povybavovali a tak ako sme sa dohodli boli sme o pol jedenastej pripravený vyraziť. No RAdo zase nestíhal.(lebo dve hodiny behal po kempe v slipoch), Lenka prišla na pumpu len o 35minut neskôr takže to bolo v pohode meškanie tak ako som povedal že vyrazíme okolo pol dvanástej tak sa aj stalo. Ešte sme si dali s Moniku sladké pokušenie (corneto) a vyrazili sme smer letisko Žilina, na ktorom bola akcia s názvom HONDA DAY a súťaž o kaskadéra roka.

Bolo strašné teplo a organizátor to nezvládal.....proste ľudia na slovensku sa navedia chovať. Vbiehali na trať ako hlúpy. (dovtedy sa vybieha na dráhu kým nie je rozbitá hlava) Moja Monička už mala očividne po nálade tak sme sa rozlúčili s Milanom a jeho ženou a Andrejom, pofotili sme mašiny a vypadli sme do Harleya do Žiliny dať si pohárik studeného džúsu. Tam boli dvaja wikigovia. Hneď so ich pofotil - krásne mašiny. Dali sme džús s ľadom a prišiel RAdo a Lenka....Cvíľu sme posedeli a pokecali a rozlúčili sme sa a padali sme domov, lebo už bol každý na konci so silami......stretnutie MOTORIDE je za nami a možem povedať, že sa mi to páčilo a bolo to úplne super.....lepšie ako nejaká masová akcia.....dúfam že aj druhý ročník sa podarí ako tento a určite tam pôjdem......dúfam že Monika pôjde so mnou. Takže za rok sa Motoridáci uvidíme zase.

S pozdravom Mike. PANTHERA CHOPPER CLUB

PS: Tento text aj s fotkami nájdete na našej stránke behom dvoch týždňov.