RALLY ALBANIA 2010

Plánovaný odchod v piatok 04.06.2010 o 8.00 sa celkom tradične pretiahol k obedu. Motorka a veci naskákali do Transportéra a vyrazili sme spolu s Ivom smer Maďarská stolica, stolica Srbská a priamo na juh smer Čačak, Prijepolje, cez Čiernu Horu do hraničnej Podgorice, Albánsky Shkoder s cieľom v hlavnom meste Republiky e Shqipërisë v Tirane.

Cez Šahy sme sa v dôsledku zatopenia mostu cez Ipeľ neprebrodili, obchádzka cez Slovenské Ďarmoty bola tiež vďaka vode zaujímavá a z Ipľa sa stalo celkom široké jazero.

Pred Vácom na rovnej ceste sa čelne zrazilo auto s pred nami idúcim kamiónom, čo nám na morálke vôbec nepridalo. S obedňajšou prestávkou v Srbsku sme to drtili z Belehradu dolu na juh. Pomerne dobrá cesta odsýpala. Stále obmedzenia rýchlosti aj napriek ich nejasnosti som sa snažil dodržiavať, ale Srbská polícia mala na to iný názor, čo aj dôsledne ohodnotila.

Zapichli sme to nad ránom kúsok pred Čiernou Horou. Ivo sa hrdinsky v ľahu na predných sedačkách krčil až do rána a tváril sa, že spí.

Na hranici Srbsko-Čierna Hora sme zaplatili nejakú ekologickú daň a vznikol v počiatku neriešiteľný problém. Nemal som splnomocnenie od mojej manželky na jej auto a jej motorku. Najskôr to vyzeralo úplne beznádejne, vraj naspäť /po 1000 km/. Ale colník dal v rýchlosti do Ivovho pasu pečiatku, že môže ísť a bol ďalší problém. Bez mňa samozrejme nemohol. Najskôr sme mali isť za šéfom colnice, ale colník sa dal ukecať, že to je zbytočné, že šéf nemusí vedieť o všetkom. Rýchlo zvážil situáciu a plne podporil náš nápad.

Cesta cez Čiernu Horu bola voľňá.

Plácali sme sa popri riekach cez množstvo tunelov, mostov a zátačiek. Okolo cesty išla aj železničná jednokoľajka a je obdivuhodné, kadiaľ ju natiahli. Toľko vlakových tunelov snáď nie je v žiadnej inej krajine, nehovoriac o množstve roboty pri ich kopaní.

V Podgorici v sobotu doobedu bol miestny trh, pravdepodobne na miestnom skoro smetisku a muselo sa veľmi dávať bacha na to čo kupuješ aby to neboli tie smeti.

Našu snahu nájsť cestu na hranicu s Albánskom podporoval iba Ivov telefón s GPS. Ak by sme ho nemali, asi by sme neverili, že takto môže vyzerať cesta medzinárodného významu do Albánska. Obyčajná šotolina s kúskami rozbitého asfaltu, široká na jedno auto a s oproti idúcimi kamiónmi je problém sa vyhnúť.

Na hranici všetko OK. Okolo cesty všade plno malých bunkrov, cesta sa postupne zlepšila na plnohodnotný asfalt a okolo 15.00 sme v Tirane.

Technické preberanie a prezentácia je v hoteli Rogner*****. Svetla svietia, brzdy tiež, klaksón trúbi a stierače netreba, GPS je dobré. Takže som zkompletoval všetky autogramy na technickú kartu.

Stretli sme sa s bratským Czech Desert Rally Teamom.

Manager - LOW,

Jezdci - Filip Weber BEBA - KTM 690,

Honza Mareš - KTM 690R,

Jindro Moravec - Yamaha 450.

Je tu aj niekoľkonásobný víťaz DAKARU, pán jazdec Josef Machaček so svojou štvorkolkou.

Na testovanie čierneho špeciálu Hummer H3EVO využil túto rally aj Offroad Team - Pořízek-Janáček.

Z Nemecka s českým pasom dorazil aj Robert Visek - Yamaha 450. Všetko chalani ostrieľaní púštnym pieskom.

Slovensko som tu zaskakoval len ja s Ivom, ktorý zabezpečoval foto dokumentáciu a môj doprovod. Škoda, že nedorazil prihlasený Jaro Katriňák s Romanom Malovcom, ktorí mali ísť na štvorkolkách.

V Czech Desert Rally Team zavládlo chvíľkové zdesenie a panika zo zlej funkčnosti prenosnej chladničky, ktorá zabezpečovala chladenie zlatého moku. Podarilo sa však opraviť zlý konektor a razom bola atmosféra v tábore opäť v poriadku.

Nedeľa 06.06.2010

Prológ. Veľkolepý otvárací ceremoniál, pred hotelom na hlavnom Tiranskom bulvári, s fotením na štartovacej rampe,

hosteskami s vlajkami a s otváracou rečou Albánskeho premiéra. Policajti všade, ba aj na strechách okolitých budov.

Českú vlajku umiestnili naopak, červenou hore a našu zastupovala ruská. Na štarte je 66 motoriek a quadov a 19 áut.

Roadbook nás previedol cez Tiranu kúsok za mesto. Pretekári boli rýchlejší ako usporiadateľ, takže nastali trošku zmätky a muselo sa čakať na štart.

Trasa viedla po šotolinovej a šutrovej ceste hore na kopec cca 3 km, kde bolo netradične umiestnených zopár bunkrov a proti lietadlových hniezd. Vzhľadom na dĺžku nešlo o nič. Tak to aj tak dopadlo. Asi som išiel moc pomaly, alebo ostatní boli veľmi rýchli. 55 miesto. Podľa výsledkov prológu bolo určené štartové poradie do ďalšej etapy.

Zmákli sme obed v gréckej reštike, kde nás odviezol manager Low na korbe Bebovej Toyoty, kde si po obede aj krátko zdriemol.

Ivo mal narodky, krátka gratulácia a symbolický drink.

Pondelok 07.06.2010 1.etapa

Tirana-Dhermi 402km. 3 ks špeciálov 26km, 16km a 30km.

Nepríjemné skoré vstávanie, štartoval som vďaka prológu ku koncu o 6:42.

Usporiadatelia nás vyhnali z Tirany najskôr smerom na sever, kde po prejazde pohoria bol šotolinový špeciál.

Po tréningu na MECHu navigácia išla celkom dobre, aj keď som to čo sa rýchlosti týka nesilil. Zážitkom bol 2. špeciál, ktorého časť sa tiahla po morskej pieskovej pláži s rekreujúcimi sa turistami. Ponúkli sme im pomerne hlučné spestrenie oddychu jazdou po pláži pomedzi lehátka. Zážitok sa im určite vystupňoval pri prejazde aut.

Presun na druhý špeciál bol spestrený preplavením sa na kompe cca 3x3 m svojpomocou cez jeden zo zavlažovacích kanálov. Pomáhal som pri to Josefovi Machačkovi a jeho 4kolke, lebo zostal na brehu sám a pri nalodení by to mal určite riadne komplikované.

Beba trošku blúdil a mal problém stihnúť časový limit do špeciálu, čo ho neskoršie kvôli penalizácii stálo podstatne lepšie umiestnenie v celkovom poradí.

Do konca etapy sme išli z obavy stihnutia limitu celkom svižne. V sedle Logorase sme dolu kopcom po asfalte predbiehali štvoricu Poliakov s okufrovanými GS. Asi si kúpia niečo menšie s čím sa dá jazdiť.

Tesne pred dojazdom do cieľa sme zostali trošku zaskočený umiestnením dedinského stľpu elektrického vedenia asi tak 1,3m od kraja cca 6m cesty smerom do stredu. Zrejme tam bola stará úzka cesta a pri budovaní novej asfaltky by bolo veľa roboty ho posúvať. Neunúvali sa ho ani označiť, ale vyzeral byť ešte netrafený.

V cieli nás veľmi srdečne privítala obrovská myčka Karcher prerobená na pivovú pípu s Kosovským pivom PEJA, ohodnoteným Českými bratmi za výborné. Trošku sme kukli na motorku, umyli sa v hotelovom bazéniku. Na korbe Toyoty skočili na večeru do miestnej reštiky, ledva stihli brífing a išli chrápať.

Výsledky z etapy: Gažo 10, Moravec 21, Visek 23, Machaček 24, Mareš 25, Weber 50.

Utorok 08.06.2010 2.etapa

Dhermi-Dhermi 107km, špeciál 30 km

Prijemne teplý deň a štart okolo 10:00. Presun 22km a potom 30km šotolinového špeciálu. Polovica hore kopcom po pravej strane doliny a druhá polovica dolu po druhom údolí.

Presun do cieľa etapy po asfalte s olejovým prekvapením zaskočil Robertove gate, ktoré sa mu predrali trošku bolestne až cez slipy. Nejakému miestnemu driverovi vytiekol olej v začiatku stúpania. Bez viditeľnej stopy po oleji a akéhokoľvek varovania mi ušlo v priamom smere hore kopcom zadné koleso, ale vďaka cviku zo šotoliny som to ustál. Robert to však nestihol a doliečoval cestnú lišaj na riti v mori.

Po ceste sme videli pekne sfarbeného hada, ktorého Beba doma identifikoval "Malpolon insignitus (Hermann 1804) šírohlavec východní - Rychlý a hbitý druh hada, aktivní pouze za dne. Má kulatou zorničku a jakési „obočí“ (supraoculární štítky) táhnoucí se od čenichu až za oko, které dodávají této balkánské „kobře“ zlý výraz. V dospělosti druh dorůstá délky od 70 centimetrů až po délku přesahující dva metry. Zbarvením je většinou jednobarevný v nejrůznějších odstínech od olivově zelené, tmavě hnědé až šedé. Může se objevovat světlé síťování nebo světlé tečky po těle. Břišní strana je jednolitě krémové až nažloutlé barvy bez vzoru.

Šírohlavec se vyskytuje především v pobřežních oblastech, do vnitrozemí zasahuje pouze do nížinatých oblastí podél větších řek a přilehlých podhůří. Méně dokonale vyvinutý, tzv. opistoglyfní chrup, má umístěn až v zadní části tlamy. Mimochodem, naopak výše zmiňované zmije disponují nejdokonalejším, tzv. solenoglyfním typem chrupu. Jeho jed je účinný především na drobné obratlovce. U člověka vyvolá maximálně krátkodobou nevolnost a zarudnutí pokousaného místa".

Jeden gázik sa prevrátil, ale našťastie ostal stáť vedľa cesty na streche a nespadol dolu stráňou.

Jindra hodil tigra rovno do balvanu a odniesol si odtlačok prilby na čele, cucflek na krku a poriadnu modrinu na hrudi. Jeho rebrá taktiež dostali zabrať.

V cieli sme sa dôsledne schladili pri Karcheri Pejou, proste Český pohled na svět. Potom kúpačka a opaľovačka pri mori. Neskorý brífing s riadne dlhým dvojdielnym roadbookom.

Výsledky z etapy: Macháček 3, Visek 12, Gažo 22, Mareš 34, Weber 46, Moravec 49.

Streda 09.06.2010 3.etapa

Dhermi-Pogradec 394km. 3 špeciály 16km, 20km, 24km

Presun do Pogradca cez centrálnu časť Albánska k Ohritskému jazeru. Pekné scenérie, rozbité šotolinové a kamenisté cesty boli mnohotvárne. Na špeciáloch sa samozrejme súťažilo a posledný špeciál dal zabrať asi každému.

Štart na dedinskom námestí a potom po širokom riečišti plnom šutrov a vody. Nespočetné prejazdy cez vodu rôznej hľbky a blata. Záver špeciálu rýchla šotolina s občasným vyhýbaním sa miestnym terénnym autobusom.

Do cieľa sme dorazili všetci až na Jindru, ktorý sa dal do týmu submarines. Jeho Yamahe sa však pod vodou nepáčilo a musela sa nechať doviesť pritopená na vozíku spolu s kapitánom Jindrom v noci až k hotelu.

Tábor bol rozložený priamo v miestnom parku pri modernom hoteli s pekným názvom evokujúcim bývalý režim - 1.Máj.

Najdôležitejšou udalosťou bolo oficiálne premenovanie Czech Desert Rally Teamu na Czech Beer Rally Team, čo významnou mierou prispelo k zlepšeniu výsledkov počas nasledujúcich etáp.

Na motorke to chcelo vymotať cca 10m dlhý roadbook,

vymeniť olej, filtre a gumy, nezabudnúť isť kuknúť či funguje pípa-myčka Karcher. Spláchnutie potu v Ohritskom jazere a odvoz na korbe pickupu na večeru.

Výsledky z etapy: Macháček 5, Gažo 8, Mareš 22, Weber 27, Visek 31, Moravec 65.

Štvrtok 10.06.2010 4.etapa

Pogradec - Pogradec 160km. 3 špeciály 12km, 13km, 14km

Ráno sa začalo so spojazdňovaním Jindrovej motorky ktorej sa po včerajšej podvodnej príhode nechcelo zavrčať. Vypustiť rybičky z karburátora, prepláchnuť niekoľkokrát motor olejom a potom si opäť veselo zavrčala. Vyzerá to, že včerajšok jej nijako neuškodil.

Štart bol až o 11.00.

Pomerne navigačne ťažká etapa. Blúdenie pomedzi kriaky takmer nepoznateľnými chodníkmi v štýle endura, rýchla jazda popri jazere po zatopených lúkach, blato ba aj rýchla šotolina sa našla. Blúdil som akurát 2 razy, ale po krátkom zastavení som sa pomerne rýchlo zorientoval, takže stratil som pomerne malo času. Dojazd do Pogradca po asfalte z juhu. Všetci sme dorazili v zdraví.

Vyvrcholením dňa bola večera v reštike na jazere. Znalec miestnych pomerov Beba nás pozval ochutnať červeného, UNESCOm chráneného endemického pstruha - koran z Ohridského jazera. V Macedónskej časti sa vraj nemôže chytať a pretože je chutný, tak sa nechával loviť aspoň na Albánskej strane.

Na večernom brífingu sme dostali časť roadbooku a jednu rolku prázdneho roadbooku. To veštilo nejaké prekvapko na zajtra. Ostatné sa vraj dozvieme ráno.

Výsledky z etapy: Macháček 3, Visek 8, Gažo 9, Mareš 11, Weber 27, Moravec 36.

Celkové výsledky po 4. etape: Macháček 6, Gažo 7, Visek 15, Mareš 16, Weber 32, Moravec 60.

Piatok 11.06.2010 5.etapa Pogradec - Tirana 205km, špeciál 66km

Štart sa trošku posunul, lebo sme si dokresľovali roadbook z tabule. Predchádzajúce lokálne dažde spláchli nejaký most na plánovanej trati, takže hlavný usporiadateľ Edvin musel vymyslieť alternatívnu variantu záverečnej časti trate.

Štart bol opäť o 11.00. špeciál začínal na 31.km a mali sme doraziť na jeho štart za 1hod 20min. Špeciál začínal po šotolinách, postupne sa ťahal do kopcov. Blatisté cesty s hlbokými koľajami s oproti idúcimi nákladiakmi s drevom, predbiehanie traktorov, prechod cez vysoké sedlo 1745 m.n.m. potom dolu. Ťažká navigácia a aj trať.

Zvyčajne keď sa išlo cez dedinu, bolo obmedzenie rýchlosti vyznačené v roabooku. Tu to tak nebolo a v dedine bol speed limit popísaný ako "speed limit naturale". Proste prudká kamenistá "pave" /typická albánska kameňmi vykladaná cesta/ nedovoľovala dlhodobejšie prekročenie 40 km rýchlosti bez rizika hodenia tela na tieto šutre. Vďaka dľžke, náročnosti a teplote to bolo fakt dosť náročné.

5.etapa - Beba

Vôbec som neblúdil, len som si 2 krát nebol celkom istý trasou, ktorá sa však ukázala ako správna. Po špeciály nasledoval presun cez Elbasan do Tirany. Limit na dojazd bol pomerne voľný, tak sme sa s Honzom zastavili na ľahký obed. Dobehol nás aj zbytok Czech Beer Rally Teamu a spoločne sme opäť dofrčali do komfortu hotela Rogner. Robert bol naštvaný, lebo poblúdil v špeciáli.

Karcher bol však namieste, takže spokojnosť bola veľká. Bazénik, večera, brífing

35-Opäť v Tirane s Honzom

Výsledky z etapy: Gažo 9, Mareš 10, Weber 18, Moravec 16, Macháček 28, Visek 33.

Celkové výsledky po 5. etape: Gažo 4, Macháček 9, Mareš 12, Visek 17, Weber 30, Moravec 58.

Sobota 12.06.2010 6.etapa

Tirana - Tirana 80km, špeciál 18km.

Pepo Macháček pred štartom s mechanikmi

Štart opäť o 11.00. Kúsok po štarte ma Honzo dobehol a spolu sme sa vymotali z Tirany smerom na juh. Švajčiar čo štartoval pred nami nás 2 krát predbehol po štart špeciálu.

Vzhľadom na moje celkové umiestnenie som si dal ako hlavný ciel nezablúdiť a ísť štandarne. Žiadne plašenie, čo by mohlo privodiť nejaký pád. Začiatok bol po šotoline, potom vjazd do potoku. Hore potokom asi po 4 km som dobehol už zmieneného Švajčiara, ktorý štartoval 1 min. predo mnou. Vynoril sa niekde z oku. Nechápal som ako mohol ísť včera tak rýchlo, keď tu preukazoval značné dezorientačné schopnosti.

Po 5 km však došlo aj na mňa. Podľa roadbooku mala byť pri domoch prudká odbočka doprava, no nič také som nevidel. Bez toho, aby som zastal a porozmýšľal, otočil som to naspäť a na najbližšej odbočke odbočil. Po necelo 1 km mi doplo. Ideš na p... Otočka a nazad.

Prišiel som opäť na miesto kde som sa 1 krát otočil a cca 50m za ním bola tá správna odbočka doprava. Nebolo ju vidieť od spodku, lebo išla v kopci nado mnou po vrstevnici.

Do cieľa som už došiel v pohode, ale nadávajúc sám na seba. Honzo, ktorý štartoval za mnou bol už 2 min v cieli a čudoval sa kde som. Neskôr som z GPS vydoloval, že som si nadbehol 1,9 km a stratil som tým 4:30 min. No Švajčiar čo štartoval predo mnou, prišiel ešte viac ako 7 min po mne.

Robert sa tiež niekde zamotal, tak sme ho všetci dlhšie čakali kým dofrčí. Spoločne sme sa presunuli do Tirany, s malou občerstvovacou pivovou zastávkou v reštike, kde sme už boli na večeri. Čašník najskôr ostal zaskočený, keď sme parkovali, ale bez prilieb nás už poznával a pivo na stojáka bolo priniesol veľmi rýchlo.

Osvieženie pred koncom poslednej etapy

Do cieľa 2 km, odovzdať čipy z časomiery a veget.

Poď ho do bazénu, kuknúť ako sa má náš Karcher s Pejou. Na nešťastie ho už balili. Pomohli sme im ho naložiť do auta a ponúkli sa, že im ho pomôžeme aj vyložiť na ich firme. Odviezli nás do Albánskeho zastúpenia Karcheru. Tam sme zistili prečo sa tak ponáhľajú. Začínal práve nejaký futbal na MS. Vytiahli na dvor veľkú plazmu, dali stoličky a povzbudzovali. My sme sa tiež pridali ku kukaniu na futbal, ale zároveň sme pokračovali v Karcher párty. Honza s Bebom si nevedeli vynachválit Peju a myslím, že som im tiež úspešne sekundoval. Debatili sme majiteľom a kukali na futbal. Po zápase nás odviezli naspäť na hotel.

Absolvovali sme večeru a čakali na vyhlásenie výsledkov. Parádny ceremoniál s ohňostrojom, s hymnami zúčastnených štátov, postupne prešiel do vyhlasovania výsledkov jednotlivých kategórii.

Po dnešnom zaváhaní som bol celkovo na 5.mieste a v kategórii nad 450ccm na 3.mieste.

3.miesto nad 450ccm - ja a chalani z Čiech

Nebyť dnešného blúdenia, bol by som o 1 miesto lepší. No spokojnosť bola aj tak veliká. Išiel som sem s tým, že sa dobre preveziem, kuknem krajinu, spoznám nových ľudí. Proste kuknem na svet z mojej motorky KTM 520EXC mod.2002.

Po vyhlásení sme nafasovali od hlavnej usporiadateľky auto, vraj poďte za mnou. Skončili sme na stretnutí Steel Wings Albania. Zraz HD z Albanska, Grécka, Macedónie. Poriadne stretnutie so všetkým. Obrovské pódium, hardrocková kapela, promenáda v plavkách, baby okolo tyče, pivo ...

Do hotela sme dofrčali nad ránom, kľúče od auta nechali na recepcii hotela a ráno okolo 8.30 sme po raňajkách vyrazili cez Macedónsko, Belehrad domov.

Výsledky z etapy: Macháček 2, Mareš 17, Moravec 18, Gažo 24, Weber 30, Visek 32.

Výsledky po 7. etape celkovo/v kategórii : Gažo 5/3, Macháček 7/1, Mareš 11/4, Visek 17/8, Weber 28/8, Moravec 46/24. +/- nejaké miesto.

Celkovo asi 1350 km po Albánsku.

Foto: Ivo Kasanický - Kaso, Filip Weber - Beba, Igor Gažo - Gažko

www.rallyalbania.org

Ďakujem chalanom z Čiech a Ivovi za príjemne strávených 10 dní a toľko piva čo som s nimi vypil, som určite nevypil za celý rok.