Ako sa peknej, spoľahlivej, nehavarovanej motorke darilo na cestách, občas necestách.

Touto motorkou nikde nikoho neohúriš, ale jej krásu by som odporúčal vidieť komplexne (servisne, hmotnostne, výkonovo). Krása je diskutabilná veď ako vieme “zo spolužiačok sú už dávno mami, čo nosia tašky s nákupami“ a niekedy sme sa šli za nimi zblázniť.

Kedysi boli v reklame a komercii aspoň slabučké mantinely, ktoré sa neprekračovali, dnes je to iné. Kia má bilbordy: „Nebudete škodovať“ modrý telefónny operátor má zviazaných fialových a oranžových ľudí. Takže ja nebudem nepríčetne vychvaľovať Yamahu a haniť ostatných.

Nenávidím byť v nejakej činnosti, koníčku začiatočníkom, ten zápal je síce očarujúci, ale tie somariny čo človek vymyslí a natára, „bolí to„ stojí to kopec nezmyselne a neúčelne minutých peňazí. Patrí to však k tomu ošiaľu, ako táraninky k rozprávke.

Chudobný princ si vyberá

Keď si chcel v roku 2006 novú motorku v strednej triede so vstrekovaním, oceľový rám bol dizajnový prehrešok, servisný interval 10.000 km, mala by fungovať aj v daždi a aj po 20.000 km, servisovať si chcel v SR, ostala ti jediná.

Ešte je nutné vysvetliť, zopár pojmov: čo je nová motorka? Toto!!!

Časom prenikneš medzi motorkárov, servisákov, mechanikov, čo to popiješ, pokecáš a s údivom zistíš, čo sa môže stať počas prvých 10 km, od srandy po exitus.

Keď som s Fazerom ako totálne ucho odchádzal vo februári 2006 v daždi pri 2 stupňoch z predajne Yamahy, vyprevádzal ma Jaro Petro, dnes môj priateľ. Človek, ktorý má rád motorky, v očiach mal výraz ako keď matky vyprevádzajú synov na vojnu, alebo zamilované dcéry, ktoré tvrdia, že ich moslimský priateľ je to pravé.

Červík depresie a dril.

Prvé tisícky kilometrov boli strašné, depresívne. Nikdy nezabudnem ako som v severnom Maďarku nedokázal v zákrutách držať tempo s dodávkou, ktorá viezla velikánske sklenné tabule. V živote som nevidel väčšie kusy skla. A vôbec aj po prejdení 30.000 km som mal o svojej motocyklovej zručnosti úbohú mienku. A to som mal odjazdené na autách rozhodne viac ako 1 mil. km s jedným orýpaným nárazníkom. Zmenilo sa to vo Francúzku. S manželkou sme natočili 8.000 km za mesiac, mne sa so spolujazdcom jazdilo lepšie a motocyklový svet bol krajší. Nuž a potom som videl mnohokrát omieľané video japonských policajtov na motorkách. Zistil som, že prd viem.

Výlety STOP! Začal som makať! Celé hodiny som sa krútil na jednotke, vidíš podľa motorky ako ďaleko sú pneu od seba, tvoria štvorec, jazdenie po zadnom, či prednom ma nezaujíma. Ale brzdenie v zákrute, na rovinke, vyhýbacie manévre, sucho, mokro... časom som sa dopracoval ku zabrzdeniu zo 100 km/h na 3 rýchl. stupni na 35 m, ale nikdy to nebolo na prvý pokus a vždy som vedel, kedy začnem brzdiť. Ale aj tak, je to iný, lepší pocit vedieť ovládať svoju motorku v bežnej premávke. Na okruhu som nebol, nezaujíma ma. Téma: Brzdenie z 100km/h na 0. Skúšali ste?

Chudobný princ preberá

S pribúdajúcimi dávkami kilometrov moja starostlivosť o motorku stúpa, ľudia to robia práve opačne, keď na staršiu vec kašlú. Z výstroje miznú somariny, netvrdím lacné, či drahé doplnky, ale somariny. Škoda, že v podstate o 10% lepšie veci stoja o 100% viac. Zisťujem, že stále nosím plno zbytočností a náradie, akoby som vedel niečo opraviť, časom už len nosím mobilom prefotené servisy Yamahy. Škoda, že až po pár desiatkách tisícoch km na motorke už človek nemusí počúvať iných, sám vieš prečo mrzneš, mokneš, trpíš. 100% neporadíš ani ostatným, každý máme iné odhodlanie, výdrž - gule.

Taká je pravda.

Na cestovanie vôbec nepotrebujeme cestovnú motorku. 1000 km denne urobíme na hocičom, čo dokáže ísť osemdesiatkou 13 hodín. Všimol si si, že keď sa vyberie partia na motorkách k moru a každý natočí 4000 km cestujú na úplne rozličných strojoch od jogurtu cez naháč, cesťák s 200 tlačidlami končiac chlapíkom na čopri. Batožina upevnená ako na indickom povoze. Netvrdím, že všetci budú rovnako unavení a pôjdu rovnako bezpečne, ale dá sa to.

Keď počujem v robote 30 r. chlapa, ktorý je unavený, pretože prešiel 600 km na aute, vždy si spomeniem na môjho otca, dôchodcu, ktorý kedykoľvek prejde autom 1000 km akoby nič, na 70 r. pána v HR, ktorý mi pri obede povedal, trošku si zdriemnem a šup domov. /1200 km /

Konečne cestujme!

Ja, 72 kg človek kľudne dvihnem zo zeme Fazera, normálne som si to skúsil, položil som ho opatrne s kamošom na karimatku a dvihol. Zdá sa ti to podivné? Divil by si sa, koľko ľudí nedvihne vlastnú motorku. To chceš kdesi v horských serpentínach v Čiernej Hore čakať na pomoc? Pri tomto cvičení prídeš na to, že takéto padacie špunty ako mám ja nie sú najlepšie riešenie, pokiaľ ich neupravíš, alebo nekúpiš originál. Platí pre ľavú stranu. Všetko pochopíš z fotografie. Ak by si kupoval havarovanú motorku zo stupačiek spolujazdca, keď ich umiestniš o 4-5 cm nižšie si vytvoríš lacný padací štupeľ, ten ti ochráni elektriku v podsedadlovej časti, ktorá je na „rane“ pri šúchajúcej sa motorke /foto v galérií/. Navyše spolujazdec bude sedieť oveľa pohodlnejšie a stabilnejšie.

Fazer svieti dobre /ešte mám vpredu pôvodné žiarovky/, svieti po naštartovaní, svieti aj so spolujazdcom... tu by som sa chcel konštruktéra opýtať, či si takto predstavuje nastavovanie svetiel, keď na dovolenke ti nastúpi zostúpi spolujazdec 10x a 5x ideš sám. Alebo zložíš batožinu a ideš sa prebehnúť. Skrátka na nastavenie svetiel potrebuješ „zvláštny“ homokinetický kľúč. Prečo tam nemôže byť veľká plastová skrutka, nastaviteľná rukou s 3 polohami 70 kg, 140 kg, 210 kg??? Ja som si nastavil svetlo, že svieti bližšie, aj diaľkové. Naložím batožinu a je to OK. Hmm, keď sa pomýliš 1000W svetelná rampa na kamióne ťa upozorní. Mne intenzita hlavného svetla stačí na nočné presuny nezáživným krajom. Neraz som v noci prešiel 500 – 700 km občas aj v daždi. Nie je to recept na dlhovekosť, ale keď ideš s rozumom... napr. taká maličkosť, málokto po prepnutí z diaľkových na stretávacie svetlá aj spomalí, keď už vidí o 40% menej osvetlenú cestu. Skrátka, svoju veľkú olejovú škvrnu v noci za dažda som zatiaľ nestretol. Tu musím pripomenúť k****sky dôležitú vec a strašný omyl motorkárov. Svietenie diaľkovými cez deň, totálna kravina, diodové maličké smerovky umiestnené blízko hlavného svetla. Horor!!! Smerovky splývajú s hlavným svetlom do jednej svetelnej gule a vodič v aute potom zle odhaduje vzdialenosť a pri pohľade do späťáku už neodhadne nič! Keď už sme pri späťákoch sú dokonalé, vysoko umiestenené, aby si nemusel pohnúť hlavou, len očami, sú mierka aký si široký. Obraz je brilantný. Platí to pokiaľ ich nebudeš v garáži dennodenne sklápať. Keď použiješ rozum a pláštenku okolo lakťov zopneš gumičkami, kt. držali pláštenku, aj v daždi budeš mať prehľad o dianí za tebou.

POZOR! Brzdové svetlo je obyčajná a jediná dvojvláknová žiarovka, preto mám pod ŠPZ druhé diódové brzdové svetlo, kedysi som mal aj v kufri, ten som stratil.

Páčka spojky nie je nastaviteľná, mne vždy spojka zaberala až na konci, teda pri najviac otvorenej ruke, mám malé krátke prsty a pri rozbite ceste a stláčaní povolím úchyt. Keď som si pri 50.000 km nechal skontrolovať spojku, že už asi končí. Mechanik pomeral lamely a keďže sa poznáme, smial sa nech si nevymýšľam ako hypochonder a nech sa zastavím pri 70.000 km. Predpísaná vôľa na konci páčky je 1,5 cm. Spojkové lanko je pôvodné.

Keď už stlačíme spojku, jednotka tam padne s riadnym klepnutím, čo mi nesmierne vadí a do dvojky som preradil potichu asi len 10x. Na 54 321 km som nemal ani raz falošný neutrál, nikdy nezasvietila kontrolka neutrálu a bol tam kvalt, ani opačne. Škoda, že tam nie je ukazovateľ zaradenej rýchlosti, pretože pri 100 km/h je rozdiel medzi 5 a 6tkou asi 500 otáčok, čo na grafickom displeji nikdy neprečítaš, ozaj nikdy a na „plyne“ to nezistíš /rozdiel 2 kW odčítané z grafu Motocykl 8-2007/. Pri spokojných a kľudných 8000 otáčkach tam máme 155 km/h. Skúšal som to asi 10 hod na ceste nonstop z Grécka, žiadne prehrievanie, žiadna spotreba oleja, nič.

Reťaz vydržala 43.000 km. Mažem ju strašne drahým sprejom raz za 800 km, alebo po 400-500 km v daždi. Je to taký biely maglajz, ktorý drží aj keď pácham rýchlostný dopravný priestupok na diaľnici. Striekam tam toho habadej. Keď mechanik chytí úplne špinavý olejový filter stále sa mňa vyčítavo pozrie. Ďalšiu reťaz som si kúpil takú istú, nech mám pokoj do 90.000 km. Nenávidím čistenie reťaze. Koliesko náhonu a rozeta je na fotografii.

Všimli ste si aký je dnes trend, motorkár by chcel, aby sa kufor po stlačení tlačidla odniesol do hotela, pritom naoko sa pohŕda elektronikou. Kupovať plastové kufre na Fazera je somarina, úplná zbytočnosť. Osobne si nikdy nekúpim kufre po zložení ktorých ostane otrasná kovová preliezka. To nie je všetko, ešte aj smerovky sa majú posunúť dozadu. Malý kufor Shad 32 necítiš ani pri diaľničných rýchlostných priestupkoch. Nech sa všetci idú pozrieť do BMW, ale len na kufre... Stačia brašne za 50e, či už máš plastové kufre, či brašne, aj tak máš veci v ďalšom vaku, či igelitke. Zo stojana ti môže motorka na brašne padať každý deň. Brašňami pri preplietaní dopravnými zápchami nikomu auto nepoškodíš. Mne z nich nikto nič neukradol. Pozor, odporúčam si vyrobiť za pár drobných držiak, popod ktorý ich stiahneš, aby brašne neovísali a držali ako pribité, aj poloprázdne. Keď sme už pri odkladacích priestoroch, trestuhodne nie je využitý priestor pod plastmi okolo palubovky. Odporúčam pod ne umiestniť lekárničku, defekt sprej. Dosiahneš na ne keď si čupneš a ruky strčíš okolo vidly smerom hore. Pod sedadlo vojde prekvapivo dosť kľúčov, druhá lekárnička, áno nosím dve, 1dcl. tech. benzínu, keď sa zašpiním od reťaze, žiarovky, všetky typy, náhradné poistky, lanká, súprava na opravu defektu, mám na mysli tú s tým vrtákom a „dážďovkami“, gumené rukavice na čistenie reťaze – fuj reťaz. Elektroinštalačná páska, pár umelohmotných spôn.

Výfuky pod sedadlom sú dokonalé a prekrásne, nikoho nepopália, vôbec neprehrievajú sedadlo, pádom ich nepoškodíš. Možno, keby som bol čačkoš vložil by som, presnejšie nechal by som vložiť diódy brzdového svetla do koncoviek výfuku. Na motorkách mám rád ticho a smerujem na tiché miesta, sériový výfuk moje očakávania plní dokonale. A na 600vke jačať výfukom? Pre mňa to je, akoby kenský bežec mal na rukách obrovské boxerské rukavice. Tichým výfukom nikoho nenaserieš v dedinkách pri neskorom hľadaní ubytovania, koníky na balkánskom vidieku neplašíš, susedky ti motorku pochvália, aj tie mladé, čo majú malé dietky a veľké cicíky...

A keď čítam, že tie nové nábojnicové výfuky pod motorovým blokom sú kvôli centralizácií hmoty. Hmm fajn skúste zísť 15 cm obrubník, dieru, a prečo potom ľudia kupujú Givi kufre nad 45 l a dávajú ich do výšky 1 m? Škoda reči.

Tuhosť rámu je neuveriteľná. Normálne sedíš na koľajnici. Je úplne jedno akú dieru, nerovnosť trafíš. Jeho tvar mi pripomína telo dravca a je nádherný, podľa mňa čierny nevynikne. Pred predávajúcimi krivákmi nás chráni tým, že jeho poškodenie spoznáš pohľadom.

Motorček má 72kW, to znie pekne, ale treba si po ne ísť riadne vysoko. Ja osobne som túto motorku v zákrutách na vytočenej 1tke a 2jke nad 10.000 otáčok nezvládol. Je mi nepríjemné ten prechod brzdenia a záberu motora a opačne, pri 3jke som už odvážnejší ako Krajcer. Môj motor neprotestuje pri zabudnutých 2300 otáčkach v meste, kde je šestka zbytočná. Vlastne aj päťka. Pri 5400 otáčkach trošilinku zavibruje, pre mňa je to signál, že pri šestke je tam niečo okolo 100vky. Malý motor ťa v lete neuvarí. Keď sneží a máš zohriaty motor pri 80tke sa tak ochladí, že začne blikať spodná časť teplomera, že je motor studený. Alebo keď je 10 stupňov a leje tak, že auta stoja kvôli vode na ceste, motor sa ti jazdou aj tak ochladí, že je studený a musíš zbytočne podradiť. To taktiež znamená, že od predného kolesa to riadne kydá na výfukové kolená a tvoje nohy. Olej nedolievam medzi servisnými intervalmi, zbytočne ho kontrolujem. Výrobca olejový filter odporúča meniť každých 20.000 km, ja mením pri výmene. Keď sa menia sviečky, každých 20.000 km druhá a tretia je schovaná a je problémové sa k nim dostať. Vzduchový filter som menil pri 30.000 km.

Musím priznať farbu, že prvé dva roky som si na motor ťažko zvykal, aj som uvažoval moto predať, ale vždy keď som sa zviezol na inej, ihneď som bol vyliečený. Dodnes mi síce vadí, že tie malinké piestiky sa rýchlo vyhúpnu hore, ale padajú rovnako rýchlo aj dole a so skrehnutými rukami to pri radení nie je ono. Človek, ktorý by prešiel z litrového dvojvalca na malého Fazera by sa obesil. Došlo mi neskoro, že ten motor robí presne to, čo má a ja, akoby som chcel od dízla 6000 otáčok. Na dlhšiu debatu je spotreba pri konštantnej 130tke, toľko žerie moje 1300 kg auto. 5,5 l. Pri blbnutí je mu však všetko odpustené. Ako som spomenul, že pri vytočenej 1tke a 2jke to pre mňa nie je kóšer, verziu 57kW by som neodporúčal, aj tak si po ten krúťak a znížený výkon treba ísť k 10 a 12 tisícom. A kto vie, čo nás bude o rok baviť. Radšej mať 15kW ako nemať. A tých pár Nm okolo 6000 otáčok za to nestojí.

Voľnobeh sa nastavuje skrutkou pod nádržou na ľavej strane a je 1250-1350 otáčok, videl som na vlastné oči chlapa, ktorý pustil spojku pri 14.000 otáčkach. A jednotka? Tá bola tam. Z hľadiska GPS súradníc sa nič nestalo, zmenila sa len nadmorská výška o 2 m.

Kovová nádrž ma 19,4 litrov a keď musíš ísť kvôli počasiu, alebo zlej ceste okolo 80 – 90 km/h prejdeš 500 km. Odskúšané na Balkáne. Rezerva je 3,6 l a začne blikať posledný dielik palivomera, na disleji sa zobrazí údaj koľko km ideš na rezervu, teda keď je zle pri poctivej 80tke prejdeš 100 km. Pri poriadnom daždi sa voda a drobné kamienky dostanú pod tankvak, preto mám na nádrži nalepenú priehľadnú fóliu. To isté platí aj o vnútornej strane kolien, keď sa dotýkaš nádrže. Ešte sa môže stať, keď vytočíš riadidlá vpravo, že sa tlačidlom štartéra dotkneš zle umiestneného tankvaku. Pod štartér som nalepil valec.

Skutočne ohyzdná a nepraktická vec je digitálna palubovka. Vadila mi, už pri kúpe, myslel som, že sa nad to časom povznesiem. Omyl, fuj špata. Chcel som ju nahradiť z mladšieho modelu FZ 6 S2, nedalo sa. Rýchlomer je čitateľný aj cez tmavé plexi na ostatné údaje musíš riadne zaostriť, čo neprispieva práve k najlepšiemu vnímaniu okolitej premávky. Kilometrovník vieš prepnúť na dva tripy, ja prvý vždy nulujem pri tankovaní, druhý vždy pri vyčistení reťaze. Potom môže ukazovať otáčky, teda uvidíš 8230. Mám to vždy prepnuté na tie otáčky. Hodiny vieš prepnúť na ukazovateľ teploty vzduchu v saní. Neviem k čomu slúži ten údaj. Prepínanie pogumovaných tlačidiel na prístrojovke medzi tripmi zvládneš aj v rukaviciach, ale tá bezpečnosť...

Brzdíme.

Žiaľ na ABS som nemal, vôbec neviem, či vtedy bolo. Verím, že je to moja posledná motorka bez ABS. Nožná brzda brzdí len zadné koleso, tiež si nahováram, že je to naposledy. Zadné doštičky som menil pri 52.000 km. Páčka prednej brzdy je nastaviteľná. Spočiatku som si myslel, že brzdy sú veľmi ostré, dnes by som povedal, že sú priemerné. Pri poriadnom brzdení so spolujazdcom treba vynaložiť, podľa mňa, príliš veľkú silu na páčku. Výmena predných doštičiek bude asi okolo 70 – 80.000 km. Radím použiť mäkšie.

Pruženie vybavíme rýchlo, predok sa nenastavuje. Pre športových jazdcov je mäkký, pre turistov akurát. Zadné som aj tak vrátil na výrobcom odporúčané: stred.

Turistický štít Givi usmerňuje vzduch tak, že robí riadny hluk, keď sa postavíš na stupačky pri 100 km/h budeš veriť aký je hlučný. Avšak v zime je za ním teplejšie a v lete nie si taký špinavý od hmyzu. Pokiaľ ideš, ruky ti v daždi nemoknú.

Servis.

1.000 km. Olejový servis.

10.000 km. Olejový servis.

20.000 km. Olejový servis, výmena sviečok.

30.000 km. Olejový servis. Výmena vzduchového filtra.

40.000 km. Olejový servis, výmena sviečok. Výmena brzdovej a chladiacej kvapaliny. Len kontrola rozvodov.

43.000 km. Nová reťaz a kit.

50.000 km. Olejový servis. Kontrola spojky.

52.000 km. Nové zadné brzdové obloženie.

Po narodení dcérky mám Fazerka zakonzervovaného už druhú sezónu na stojane, ale je pravda, že sa na motorke navozím dosť v práci a doprial som si veľký skúter do nepohody.

Kto si chce prečítať aká je FZ 6 úžasná nech si zadováži Motohouse 11-2004. Kto si chce prečítať aká je nemožná nech si zadováži Motohouse 3-2006.

Počas 54 321 km mi motorka spadla raz z hlavného stojana v Belehradskom kempingu. Bola tam taká kyprá pôda, že sa zaryl hlavný stojan a jedná časť je nášľapná, tá sa zaryla menej a ja som mal formu na odliatok motorky. A potom som raz pri jazde krokom asi 7 sekúnd držal motorku v uhle 45 stupňov a prehral som.

2x sa mi stalo, že po troch dňoch celodennej jazdy v daždi nešli smerovky. Oprava vybrať kľúč a znova naštartovať. Raz som si tak nastavil páčku radenia, že som nezaradil rýchlosti a ten kĺbik treba raz za rok premazať.

Najsilnejší argument.

Na 54 321 km sa mi nič na motorke nepokazilo. Žiadna skrutka sa vibrovaním neuvoľnila. Veru nič. Jazdím na motorkách pomerne často, netrčia zo mňa peniaze a som rovnako skúpy ako ty, ale nekupuj si veci na motorku, ktoré niekto vyhodil!