Pôvodne som mal vyraziť 12. 7. 2003, ale menší technický problém na mojej motorke všetko posunul o jeden deň (problém bol v tom že som si dal vymeniť olej v jednom nemenovanom servise a mechanik mi strhol závit na skrutke z krytu olejového filtra). Opravu mi už robili v inom servise, nechcel som riskovať aby mi to dohnojili ešte viac.

Po skúšobnej jazde som skontroloval, či olej neuniká. Všetko bolo v poriadku, takže ráno som mohol vyraziť.

13.7. 2003
Bánov – Šahy – Lučenec – Kráľ – Rožňava – Košice (cca 360 km)

Približne o 10:00 vyrážam z Bánova do Košíc. Je teplo, sem tam nejaký ten obláčik. Nič nenasvedčovalo tomu že by mohlo pršať.

Pred Velkým Krtíšom sa oblačnosť trochu zväčšovala ale na dážď to nevyzeralo, no v Lučenci som sa stihol vyhnúť kvalitnej búrke, pokračoval som smerom na Fiľakovo.

Za mestom ma už čakalo kvalitné búrkové mračno, ale našťastie z neho nespadla ani kvapka. Po pár kilometroch bola cesta mokrá, čo znamenalo, že tam pred chvíľou pršalo. V Jesenskom som zastavil, lebo som si nebol istý, či som správne odbočil a tak som si to kontroloval na mape. Vôbec som si nevšimol, že som zastavil rovno pred policajnou stanicou. Ani nie za minútu vyšiel policajt a mieril si to rovno ku mne. Ja som stále pozeral do mapy, čakal som, že ma bude chcieť za niečo do..bať. Ale nič také sa nestalo. Ochotne mi vysvetlil, kadiaľ mám ísť a to bolo všetko. Normálne som bol milo prekvapený...

Na Soroške som si dal trochu dlhšiu pauzu pretože sa hlásil už aj hlad. Okolo pol piatej som dorazil do Košíc. Zavolal som kolegom, že „čo s načatým večerom“. Medzi tým som sa ubytoval v kempingu Salaš Barca. Cena 190 sk vrátane všetkých poplatkov. S kolegami som bol asi do 23:00 potom som išiel spať.

14.7.2003
Košice – Slanec – Slovenské Nové Mesto - Čierna nad Tisou – Nová Sedlica – Medzilaborce – Bardejov – Javorina – Nowy Targ – Oravská priehrada (682 km)

Vyrazil som asi 8:15. V kempingu v tom čase nebol otvorený žiadny bufet, tak som sa zastavil na najbližšej benzínke a tam som sa naraňajkoval. Vyrazil som smerom na Slanecké vrchy. Je tam celkom pekné prostredie. Bolo vyjasnené a dúfal som že to vydrží celý deň.

Za Slovenským Novým Mestom sa zhoršila kvalita ciest a aj som trochu poblúdil. V Malých Trakanoch nebolo čo fotiť, ale za Čiernou nad Tisou bola cesta ktorá končila iba závorou a iba tabule upozorňovali na štátnu hranicu.

Pokračoval som smerom na Veľké Kapušany. Až niekde za Kapušanmi skončili tabule s maďarskými názvami dedín. V smere na Ubľu začali prvé kopce a aj sa zväčšila oblačnosť.

Z Uble som sa chcel dostať na Ulič, ale nikde som nenašiel odbočku. Pokračoval som po nejakej strašidelnej ceste a dostal som sa do Stakčína (cesta ktorá je na mape tam nebola a išiel som cez Klenovú a Kalnú Roztoku). Do Novej Sedlice som prechádzal okolo vodnej nádrže Starina.

Od Sniny až po Krajnú Poľanu boli cesty v naozaj zlom stave. Vždy som sa tešil, keď som videl, že vchádzam na hlavnú cestu. Ale po pár sto metroch sa kvalita cesty znovu zhoršila.

Rusínske tabule skončili niekde pri Ľubotíne. Pri Starej Ľubovni už bolo kvalitne napršané, tak som sa radšej prezliekol ,aby ma niekde nezaskočil dážď. Vysoké Tatry boli v mrakoch a z Poľskej strany to vyzeralo o niečo lepšie. Pokračoval som smerom na hraničný prechod Javorina. V dedine Bušovce som odbočil smerom na Lendak. Tak rozbitú ,cestu aká tam bola, som ešte nevidel. Cesta bola úzka tak pre jedno auto a boli tam kvalitné jamy (stála v nich voda takže som nevidel aké sú hlboké). Ako som sa tak tým jamám vyhýbal, jednu som trafil. Odhadujem, že mala hĺbku asi 25 cm. Bol to asi taký pocit, ako keby mi niekto šplechol do ksichtu kýbel vody. Mokrý som bol až za ušami ,ale našťastie som išiel veľmi pomaly, takže sa motorke ani mne nič nestalo. Ďalší bonus bola dedina Výborná. Toľko cigánskych detí, čo sa tam neviem odkiaľ zobralo, som ešte nevidel. Doteraz som sa stretol iba s tým, že stávali pri ceste a sem tam niektoré zamávalo, ale tu som ich ledva stíhal obchádzať. Našťastie som sa tam ani nevysypal, ani sa mi tam nepokazila motorka. To som už vlasne bol vo Vysokých Tatrách. Na Javorine okrem kamiónov nebol nikto, takže pasová kontrola trvala krátko. Pokračoval som smerom na Nowy Targ. Bolo zamračené, pomaly sa stmievalo a Tatry nebolo vôbec vidno. Bola to škoda, chcel som ich vidieť aj z druhej strany. Na poľskej strane je oveľa viac penziónov a reštaurácií ako na slovenskej strane Tatier. Do Noweho Targu som prišiel až za tmy a jediné nad čím som rozmýšľal, bolo aby som nezablúdil. Ďalej som pokračoval na Czarny Dunajec a Jablonku. Odtiaľto už bolo na hranice iba kúsok. A tie som prekročil o 22:00. V Trstenej som natankoval a dal som si krátku pauzu. Na Oravskú priehradu som dorazil približne o 22:30, stan sa mi už veľmi rozkladať nechcelo a cena za 2 miestnu chatku bola 300 sk na noc, čo sa mi zdalo celkom prijateľné. Prekvapenie ma čakalo, keď som sa ubytoval a chcel som si ísť kúpiť niečo na pitie. Všetky bufety boli zatvorené !!! Nech žijú slovenské kempingy !!! Ešte šťastie, že som si jedlo kúpil na benzínke a mal som so sebou asi 2 deci minerálky. Tak a po dnešných 682 km som mal toho akurát dosť.

15.7.2003
Oravská priehrada – Terchová – Český Tešín – Opava – Jeseník – Vamberk – Česká Skalice (cca 440 km)

Ráno som vstal asi o 8:00 a po včerajšku mi bolo všelijako. Ale bolo to treba rozchodiť. Vybral som sa do kempingu pozrieť, kedy otvoria nejaký ten bufet. Čakal ma tam ďalší šok. Bufety otvárali až o 10:00.... no jednoducho nemám slov ! Čím skôr odtiaľto vypadnem, tým lepšie.

V Nižnej som si na benzínke dal raňajky a aj som umyl motorku, lebo bola po včerajšku kvalitne za....ná. Počasie bolo perfekné - ani jeden obláčik, ale po predchádzajúcich dňoch som vedel, že sa to môže veľmi rýchlo zmeniť. Pokračoval som smerom na Terchovú a na Čadcu. Hranice som prekročil okolo 12:00. Na Morave sa dosť zhustila premávka, na východnom slovensku som stretával veľmi málo áut. Pri Opave som si dal obedňajšiu prestávku. Za Krnovom sa trochu zmenil ráz krajiny, prišli aj prvé kopce a cesty boli celkom dobrej kvality.

Pokračoval som na Jeseník a Náchod. Cieľ cesty mal byť Trutnov, ale v Náchode bola obchádzka a bolo po 19:00. Rozhodol som sa, že prenocujem v ATC Rozkoš pri vodnej nárži Rozkoš. Cena 125 Kč so všetkými poplatkami. Kemping bol celkom dobre vybavený, hlavne čo sa týkalo bufetov. Sociálne zariadenia neboli veľmi komfortné, ale nevadilo to.

16.7.2003
Česká Skalice - Liberec – Děčín – Karlovy Vary – Františkovy Lázně – Aš – Hranice – Cheb (cca 440 km)

Dnes som mal na pláne posledný cieľ - najzápadnejšiu časť Čiech. Od rána bolo neznesiteľné teplo, preto som sa v kempingu dlho nezdržal. Vyrazil som smerom na Trutnov a pokračoval ďalej na Liberec. Boli tu menšie kopce, ktoré sa striedali s lúkami a početnými dedinami.

Približne od Děčína sem tam pri ceste postávali „technické pracovníčky“ väčšinou tmavšej pleti. Popoludní sa teplota vyšplhala niečo cez 30º. Na obed som sa zastavil na benzínke niekde medzi Děčínom a Dubím.

Litvínov je veľmi zaujímavé mesto. Keď to porovnám s Novákami tak Nováky mi pripadali ako „prechádzka jarným lesom“. Stretol som sa tu s viacerými zaujímavými značkami.

Jedna značka sa skladala z červeného svetla a tabule s nápisom: Keď svieti červené svetlo, zastavte a vypnite motor. (boli asi za každou križovatkou)

Ďalšia: V úseku 120 metrov možný únik čpavku....

Skonštatoval som, že jeden z mojich životných snov je bývať v Litvínove.....

Pokračoval som na Karlove Vary. Cesta tu v určitých úsekoch bola štvorprúdová, ale dosť nekvalitná (jamy a iné nerovnosti). V Karlových Varoch bola zápcha, ale bez problémov som sa preštrikoval. Za Sokolovom som zišiel z hlavnej cesty a pokračoval som cez dediny až do Františkových Lázní. Ďalej som išiel na Aš a do dediny Hranice to bolo už len 12 km. Dostal som sa až do osady Trojmezí, z ktorej cesta pokračovala naspäť do dediny Hranice.

Posledný bod cesty bol splnený a tak som pokračoval smerom na Cheb. Pri Chebe sa nachádza vodná nádrž Jesenice a je pri nej zopár kempingov. Voľné miesto sa mi podarilo nájsť až v štvrtom kempingu s názvom „Karel“, kde som dorazil okolo 19:30. Na recepcii som nikoho nenašiel a preto som sa informoval v miestnej jedálni. Tam mi povedali že na recepcii už nikto nie je a že sa stačí prihlásiť ráno. Vybalil som sa, rozložil som stan a chcel som sa ísť osprchovať. Obišiel som celý kemping, ale sprchy a ani umyvárku som nikde nenašiel. Znova som zamieril do budovy, kde bola jedáleň. Za barovým pultom stála nejaká slečna, ktorej som sa spýtal, kde sú tu sprchy. Odpovedala mi ruským prízvukom, že nerozumie, tak som hľadal niekoho, kto mi bude rozumieť. Po chvíli sa mi to aj podarilo a aj mi ukázali, kde sa sprchy nachádzajú. Sprchy boli tri, z toho dve nefungovali.

Večer (asi o 21:00) som vyrazil do kempingu s tým, že by som sa hádam mohol aj najesť. V jednej celkom príjemnej reštaurácii mi povedali, že varia iba do pol desiatej. Keď som tam už sedel, tak som si objednal aspoň strik. Čašníčka mi vysvetlila, že červený strik sa u nich volá „houba“.Tak som tam vypil asi tri houby. Inak čašníčka bola veľmi príjemná, prehodil som s ňou zopár viet. Ale hlad je hlad, preto som sa vybral hľadať nejaký podnik, kde sa budem môcť ešte najesť. Nakoniec sa mi podarilo (asi na tretí krát) nájsť bufet, kde mali aj niečo na jedenie a aj tam mali iba špekačky.

Konečne som sa najedol, a vybral som sa na diskotéku ktorá bola v kempingu. Po pár hodinách som išiel radšej spať, diskotéka nestála za nič, akurát pár násťročných domácich dostalo po hube od ochranky alebo čo to bolo. Už som bol pri stane, keď som zbadal jednu slečnu, ako sedí sama pri ohni. Vybral som sa k nej. Po chvíľke rozhovoru som sa dozvedel, že sú tu štyri, dnes večer im vykradli stan a ostatné baby išli na políciu. No, to fakt poteší. A ten incident na diskotéke bol kvôli tomuto problému. Sedel som tam s ňou asi do pol piatej ráno kým, nepriviezli policajti ostatné baby.
17.7. 2003

Kemping Karel

Vstal som asi o 10:30, Išiel som sa umyť a zaplatiť kemping. Dnešný deň som mal na pláne ako oddychový, počasie nebolo najlepšie na výjazd. Za dve noci som v kempingu zaplatil 240 Kč.

Skoro celý deň pršalo, takže som väčiu časť dňa strávil v stane. Večer som sa stretol s mojimi novými kamarátkami a tak sme išli na „Pivo“.

18.7.2003
Kemping Karel – Domažlice – Klatovy – Lipno – Rožmberk nad Vltavou – České Budějovice – Jindřichúv Hradec (cca 415 km)

Počasie sa konečne umúdrilo, začal som sa pomaly baliť.

Rozlúčil som sa s kamarátkami a pokračoval som ďalej smerom na Domažlice. Prvých 15 km bola dosť zlá cesta, ale na koci tohoto úseku dávali nový asfalt, a tam už to bolo veľmi dobré.

Pri Lipne som nestačil počítať kempingy a aj turistov tu bolo veľa. Jazda cez Šumavu je veľmi dobrá, je tu na čo pozerať a aj kvalita ciest je veľmi dobrá.

Takýchto pyramíd bolo na rieke strašne veľa a splavovanie Vltavy je tu veľmi obľúbená činnosť. V týchto miestach som stretol jedno jediné auto zo slovensku ŠPZ-kou počas siedmich dní jazdy. V okolí Třeboně bolo veľa chovných rybníkov, ale veľmi som sa tu nezastavoval lebo sa už pomaly začalo stmievať. V Jindřichovom Hradci som sa mal stretnúť z ďalšou kamarátkou, dohodli sme sa, že sa stretneme na benzínke Agip o 22:00. Dorazil som tam približne o 21:30. Mal som dosť času a tak som si dal večeru. Kamarátka aj s priateľom a dvoma ďalšími kočkami prišla niečo po desiatej. Vyrazili sme k nej na byt.

Trochu sme pokecali, niečo aj popili a išli sme spať.

19.7.2003
Jindřichúv Hradec – Znojmo – Břeclav – Bratislava – Gabčíkovo – Bánov (cca 440 km)

Ráno sme išli do mesta nakúpiť nejaké veci. Kamarátka aj s priateľom odchádzali na splavovanie Vltavy a ďalšie dve kamošky mali namierené na Lipno. Medzitým sme sa stihli aj najesť a okolo 11:00 som vyrazil domov.

Pokračoval som na Novú Bystřicu a čo najjužnejšou cestou smerom na Znojmo. Kvalita ciest na južnej morave je veľmi zlá, horšie to bolo len na východnom slovensku.

Hranice som chcel pôvodne prejsť v Lanžhote, ale tam bol prechod uzavretý (opravovali tam most). Použil som diaľničný prechod v Kútoch. Z diaľnice som zišiel v Moravskom sv. Jáne a pokračoval som na Malacky, Stupavu a Devínsku Novú Ves. V týchto miestach ma napadlo že by som mohol ísť cez Čunovo do Gabčíkova, preto som pokračoval cez Dúbravku, most Lafraconi, Petržalku a Rusovce. Pri Čunove som stretol veľa vracajúcich sa cyklistov a korčuliarov (bolo asi pol siedmej). Z Čunova je to popri hrádzi do Gabčíkova 30 km.

Poslednú zastávku – Gabčíkovo som mal už za sebou, a pomaly som smeroval domov. Posledný smer cesty: Medveďov - Zemianska Olča – Kollárovo – Bánov. Po siedmich dňoch a cca 2780 km som dorazil domov o ôsmej hodine večer živý a zdravý. Mašina išla ako hodiny, nevyskytol sa ani najmenší technický problém. Cesta ma stála aj z benzínom do 7000 sk