Začalo to oznamom na motorkárskych serveroch,či by sa našiel niekto, kto by išiel so mnou. Za mesiace sa mi však nikto neozval, počúval som len samé, čci som sa zbláznil a chcem prísť o motorku a pod. Keď som ani na Czech-Slovak Honda Enduro Tour 2003 nenašiel žiadnu spriazdnenú dušu, padlo krajné riešenie. Pôjde so mnou moja prieteľka Danka, s čím ona nadšene súhlasila, aj keď mala malú dušičku.
Aktuálnu mapu Rumunska nebol až taký veľký problém zohnať, horšie to bolo s turistickým atlasom, resp. sprievodcom. Ten sa mi podarilo zohnať asi po troch mesiacoch v Prahe v obchode s tur. literatúrou Kiwi. Zostavenie cesty uz bola hračka, každý sme si vyznacili miesta, ktoré chceme vidieť a na more sme si nechali tak 3-4 dni.
Príprava motorky (Honda XRV 750 Africa Twin) začala asi 2 týždne pred odjazdom. Výmena oleja, nové pneumatiky - Avon, nová brzdová kvapalina, ale len vpredu, čco sa mi kruto vypomstilo.
Den před odchodom som začal baliť motorku. Danke som prudko zredukoval počet vecí, ktoré si chcela brať so sebou, takže z toho boli nakoniec 3 kufre, tankvak. Stan a 5 l. kanister s benzínom boli každý na jednej strane motorky na padakoch.Ten benzín preto, že v sprievodcovi písali, údajne natural na benzinkach v Rumunsku nie je samozrejmosť, čo sa ukázalo ako blbosť.

1.deň 9.8 2003 Trnava - R.Sobota – Miskolc - Satu Mare - Negresti Oas (570km)
Cca o 9.00 sme vyrazili z Trnavy. Niekde za Lučencom sme sa v motoreste neuveritelne najedli, čo bola chyba, asi po 20-tich kilometroch na pumpe driememe. Až som mal strach, kedy tam takymto tempom dorazime. Maďarsko prechádzame s jednou zastávkou. Za poslednou maďarskou dedinou bol úsek asi 5 km dlhý - neobrobené polia, popadané, hrdzavé ploty a stožiare, všade bolo cítiť pach spalenej travy. Až ma chytali obavy, ci tam ísť, alebo sa otocit a skončit niekde na Balatone. Na hraniciach bolo asi 50 áut, z toho polovica Talianov, tých sme v Rumunsku stretali všade.
Prvé Rumunské mesto Satu Mare .Hned po prechode hraníc tankujem lacný rumunsky benzin ,cca 25 Sk za liter.Vyšiel som od pokladne a vidim, že pri Danke stojí malý, špinavý cigán oblečený len v trenírkach a nacahuje ruku. Daniela mu podala napolitanku, na čo on zavrtel hlavou a chcel „money“. Tak som na neho zhukol, že nevedel kade ma utekať.
Predmestie Satu Mare, ako väčšiny rum. miest sa prezentovalo ošarpanými, opustenými, megalomanskými fabrikami, nevábne vyzerajúcimi domami a ulicami. Ale centrum vyzeralo O.K., množstvo kaviarničiek, barov, terás, parkov. Až pri pohľade na miestnu vežu s digitálnymi hodinami som si uvedomil, že sme v inom časovom pásme. Podľa plánu sme tu mali prenocovat v miestnom kempe, ale na môj vkus bol moc preplnený a navyše bola sobota a bola v ňom diskotéka, kde sa zišlo asi celé mesto, tak sme sa rozhodli pokračovat ďalej. Asi po 50 km sme prišli do mesta Baia Mare, ubytovávame sa v hoteli v centre mestečka za 20 EUR. Keď som poprosil recepčnú aby mi v noci obcas pozrela na motorku, povedala len „no problem“, otvorila dvojkrídlové dvere a ja som si mohol dat motorku do vestibulu na recepciu. Takže celú noc odpočívala na koberci asi meter od recepčného pultu.

2.den 10.8.2003 Negresti Oas-Sapinta-Sighetu-Marma tiei-Borsa-Varta Dornei-Borsec
Asi po prvých 15-tich km prichadzame do dedinky Livata a nevychádzame z úžasu. Je to asi najbohatšia dedina v celom Rumunsku. Ani jeden normálny dom, len samé vily, aké človek ani u nas nemá moznosť bežne vidieť. Pred domami Mercedesy, Bavoráky, Jeepy. Ale v každom dome kravu musia mať. V dedine Sapinta sa nachádza tzv. Veselý cintorín a to sa oplatí vidiet. Vyrezávané, farebné, náhrobné kamene a pravoslávny kostol. Vstupné 30 000 lei na osobu (asi 35 Sk a 30 000 za fotografovanie). Hneď oproti cintorinu je súkr. penzion a asi 2 km ďalej kemp. Ľudia tu dodnes chodia bežne v krojoch, aj mladá baby (veľmi pekné).
15 km za Rona de Sus prechádzame horským prechodom, sú tu horské chatky a pekný kemp. V dedinke Petrova stojíme v miestnom kafe-bare. Je to drevenná búdka 3 krát 3 metre s dvoma stolmi na terase. Dve kávy tu stoja 12 Sk a su vynikajúce. Ráno na hotelovej terase sme za ne platili 80 Sk a nestali za veľa.
Popoludní zastavujeme v mestecku Borsa v restauracii Doi Pauni, fantasticky sme sa tu obaja najedli za 200 Sk. Pokračujeme cez horský prechod Prislop (1416 m), je tu krásna príroda, ale neodporúčam tadeto jazdiť v nedeľu. Sú tu nejaké náboženské slávnosti a trhy. Pod vrcholom je zápcha ako niekde v Indii. Cesta zo sedla pokračuje krásnym údolím rieky Bratrija, tu sme si spravili siestu. Pri meste Vatra Dornei ma odmerali policajti. Na 40-tke som išiel 79. V Rumunsku platí pre motocykle v obci 40-tka, mimo obce 50-tka. Nezmysel,že? Zapisali si moje údaje, nechceli ani pokutu, ani úplatok, ale ma poslali preč. Až som bol z toho prekvapený. To bolo moje jediné stretnutie s Rumunskými policajtmi. Ak som niekde videl hliadku, väčšinou sa tvárili, že ma nevidia. Rumunská vláda údajne asi pred piatimi rokmi vydala nariadenie, podľa ktorého policajti a colníci namajú obťažovať turistov, kvôli rozvoju tur. ruchu.
Chceli sme spať v kempe pri Poiana Teiului, pri najväčšej rum.priehrade, ale namiesto vody sa v nej pásli kravy - asi nedostatok vody. Tak ideme ďalej, až do kúpeľného mestecka Borsec, je tu množštvo privátov a 3 kempy. Vyberáme si jeden mensí, súkromný. Chatka v ňom stoji 120 Sk. V Rumunsku sú kempy udržiavané a vo veľmi dobrom stave. Vždy sú v nich aj malé chatky, ktoré su asi 2 krát tak drahé ako miesto za stan. Ten môj som za celu dobu ani raz nepouzil.

3.deň 11.8.2003 Borsec-Toplita-Georgheni-Sovata-bunesti-Sighishoara-Brasov-Bran
Cesta cez priesmyk Bucin (1287 m) bola zážitok. Cesta nan od Georgheni je vcelku O.K., ale asi 50 m po prechode vrcholu smerom na Praid končí asfalt a začína asi 10 km úsek šotoliny, štrku a hliny.
V dedinke Bunesti dávame kávu v miestnom „bare“. 2 kávy + zmrzlina = 20 Sk. Ako sme sedeli, dala sa tu s nami do reci skupinka cigánov, vedeli po srbsky tak asi hodinu s nimi debatujeme.
Po príchode do Sighishoari sme sa v miestnej reštaurácii najedli a vyrážame na prehliadku Drakulovho rodného domu. V sucastnosti je z neho reštaurácia. Sighishoara je pekné starobilé mesto, niečo ako Český Krumlov. Pred mestom Brasov sa nám otvára krásna scenéria Transylvánskych álp. V Brasove sa zastavujeme len v bankonate a pokračujeme do mestecka Bran. Tu leží Drakulov hrad, nie skutočný, ale len turistická atrakcia. Jedine, čo ho s Drakulom spája je to, že sa ho raz pokúsil údajne dobiť. Je tu kemp a množstvo penziónov, vcelku dobrej úrovne. Noc pre dve osoby 300 až 700 Sk, záleži na úrovni vybavenia, a či su v cene aj raňajky.

4.deň 12.8.2003 Bran-priesmyk Bran-Campulung-Pitesti-Bukurest-Constanta-Mamaia
Ráno sme sa vybrali na prehliadku hradu, vstupné bolo cca 75 Sk na osobu, Vyzerá, ako zmenšené Bojnice. Po Drakulovi ani stopy. V podhradí je veľmi pekný skanzen.
Cestou z Branu na Pitesti sme prechádzali priesmykom Bran (1245m) Je tu nádherná príroda a veľmi dobré cesty. Domáci tu pri ceste predávaju rôzne špeciality, ako pravé, lesné sirupy, bryndzu, syry, rôzne klobásy a sušené mäso.

Cesta Pitesti-Bukurest je ako sme neskôr zistili, jediná Rumunská diaľnica - sú bezplatné. Bukurest - určite sa jej nabudúce radšej vyhnem. Diaľničný obchvat Bukuresti mal byť dokončený v r.2002 a diaľnica z Bukuresti na pobrezie v r. 2002-2003. Samozrejme, nenašli sme po nich ani náznak.
Omylom sme sa teda dostali až do centra Bukuresti, je tam katastrofálne značenie (inde som bol až prekvapený výbornym značením všetkých ciest), blúdili sme tu asi hodinu a Danka zo zufalstva až plakala. Ale ak sa niekoho opýtate na cestu, každý vám veľmi ochotne pomôze. Ak teda prekonáte rečovú barieru - Väcsinou si pomôžete len angličtinou.
Cestu z Bukuresti do Constanty na pobrezie je lepsie spravit bez nocovania (nie je totiž kde) My sme ju spravili bez jedinej prestavky, čo je asi 220 km. Bol to zatiaľ môj najlepší výkon. Ale naše pozadia na to mali iný názor. V Constante ešte aj večer sú na každom rohu 2 metrové kopy melónov, stoja od dvoch do piatich korún. Hneď pri Constante leží asi najlepšie Rumunské letovisko - Mamaia. Pri jazde po hlavnom bulváry som mal pocit, že nie som v Mamai ale v Maimi. Dorazili sme sem asi o 21,00, všetko bolo nádherne vysvietená, terasy, nadherné hotely, jeden krajší ako druhý, všade palmy, išli nám oči vypadnúť. Čudujem sa, že to ešte Slovač neobjavila. Ubytovali sme sa v kempe na konci strediska v chatke s príslušenstvom (dosť veľká za 750 000 lei = 780 Sk) Za stan bol poplatok 120 Sk. Inak kemp veľmi pekný s reštauráciami, diskotékou a množstvom obchodov.
50 m širokú a asi 4 km dlhú pláž sme mali hned pri chate. Nato že je práve stred sezóny, je tu prekvapivo málo ľudí.

5. deň 13.8.2003 Mamaia-Histeria (90 km)
Celý deň sa len vyvaľujeme na pláži a podvečer vyrážame pozrieť 45 km vzdialené zrúcaniny gréckej osady-Histeria. Je to osada z 5 stor.p.n.l., dosť veľká, už vtedy tam mali vodovod, kanalizáciu a vaňe v domoch. Asi 15 km za Mamaiou je mestečko Navodami. Komunisti tu priamo na pobreží postavili fabriku na superfosfaty!!!

6. deň 14.8.2003 Mamaia-Mangalia-bulharská hranica Vama Veche-Šabla-Kavarna-Bilcik-Zlaté piesky-Vama Veche - Mangalia-Jupiter (320 km)
Rozhodli sme sa, že pôjdeme na 2-3 dni do Bulharska. Cestou po pobreží v Rumunsku sme videli veľa nádherných pláži, množštvo kempov, pri cestách množštvo ľudí ponúkajúcich ubytovanie na privatoch s tabulkami „Cesare“, alebo s kľúčami v ruke.
Na hranici sú pred nami 4 autá a čakáme asi hodinu. To sme ešte predbehli 3 talianske karavany. Rumunský colník nás nezabudol upozorniť - „Bulgaria no good, Bulgaria bandit“.
Bulharsko vyzerá o dosť zanedbanejšie než Rumunsko. Na Zlatých pieskoch nachádzame kemp, vyzerá katastrofálne a je asi kilometer od mora. Tak padlo rozhodnutie - otočka a rýchlo späť do Rumunska. Cestou sa tu zastavujeme ešte v dvoch ďalších kempoch Šublensko a Krapec. Jeden úplne zanedbaný, je tam metrová tráva a druhý rozbitý a zatvorený. A aby toho v Bulharsku nebolo málo, Danka ma začala búchať po prilbe, stratili sme jeden spacák. Otáčam sa a vraciam asi 15 km, ale nič. Nech mi ešte niekto povie, že ako fantasticky je v Bulharsku.
Na hraniciach čakám asi 30 min. Platíme za dezinfekciu 70 Sk, ale našťastie ju nemusíme absolvovať. Je to jama so spinavou vodou cez, ktorú sa musí prejst a z konštrukcie nad ňou na Vás strieka nejaký sajrajt. V stredisku Jupiter sme nasli hned pri pláži hotel za 630 Sk. Platíme si hneď 3 dni. Vlasne ma k tomu Danka donútila. Jupiter je stredisko hlavne pre mladých, nie je tu toľko snobskych hotelov. Dnes sme celý deň zabili a ustatý sme ako prasce.

7. deň 15.8.2003 (0 km)
Celý deň sa vyvaľujeme na pláži,je na co pozerať, Rumunky sú fakt pekné, tak sa to dá vydržať. Sú tu dosť veľké rozdiely v cenách, reštaurácia 30 m od hlavnej ulice je o polovicu lacnejšia.

8. deň 16.8.2003 (0 km)
Ráno ideme na pláž, ale po dvoch hodinách to už nemôzem vydržať, všetky baby tu už mám obkukané, tak som sa vratil na izbu a celý deň som prespal. Daniela bola naštvaná, tak si večer kupujem odpustok - večera v najlepšej retšaurácii v stredisku. Večer ešte Danka váha, či máme zostať pri mori, alebo ísť ďalej, ale mňa by ďalší deň na pláži asi zabil, tak ju nenásilne presviedčam, aby sme pokračovali.

9. deň 17.8.2003 Jupiter-Constanta-Bukurest-Pitesti-Curtea de Arges (450 km)
Ráno sme vstali asi o 5,00 raňajky, balenie a o 6,00 vyrážame. Cesty sú už aj tak plné policajtov a merajú na každom kroku. Nechcem pokúšať šťastie, tak aspoň v obciach sa snažím ako tak neprekračovať rýchlosť. Inak ak je niekde radar, všetci protiidúci vám blikajú ako o život.
Tesne pred Bukurešťou, v Branesti dávame obed, čašníčka nás nadšene víta, boli sme tu aj cestou k moru. Našťastie sme našli obchvat Bukurešti, bol síce panelový, ale vždy lepšie ako ísť cez centrum. Na konci, resp. začiatku Bukuresti sme sa este zastavili v Carrefoure kúpiť spacák za pol miliona.
V Curtea de Arges veľmi slušný kemp, stan za 40 Sk, chatka za 300. Berieme, ako tradične chatku. Sprchy majú aj teplu vodu, čo v Rumusku nie je samozrejmosť, treba sa na to vždy dopredu informovať.
Kemp je úplne prázdny, až na jednú cigánsku rodinku, čo celý deň leží v strede kempu a jedných Francuzov na karavane. Tešil som sa, že sa konečne vyspím v kľude. Pri mori sme mali totiž pod oknani terasu, na ktorej každý deň, až do rána vyhrávala kapela (niektoré rum. hity som už vedel naspamäť). A teraz tu v kempe v restauracii je svadobná hostina. Skoro na porazilo. Rumuni mávaju svadby v nedeľu, je to asi pozostatok Caučeskovej éry, kde sa v sobotu muselo chodiť do práce.

10. deň 18.8.2003 Curtea de Arges-Arefu-Cirtisoara-Sibiu-Deva-Brad (330km)
Asi 30 km za Curtea de Arges je dedinka Arefu a nad ňou leží pravý Drakulov hrad, ktorý si postavil. Vedie k nemu 1400 schodov od tamojšej hydroelektrárne. Je to vlastne zrúcanina, odtiaľ skočila jeho žena do rieky Arges keď Turci hrad obliehali. 5 km za hradom leží veľká priehrada L.Vidriru. Má hrádzu vysokú 165 m. Nasleduje 30 km serpentin, stúpame do vrcholov Transylvánskych Álp. Neskutočná príroda a vyhliadky. Sme vo výške cca 2000 m, vedľa nás vrch Negoin (2535 m) Na druhú stranu hory vedie 200 m dlhý tunel. Otvoreny je len cez deň 19.00. Na druhej strane tunela končí lanovka, ktorá sem vozí turistov z údolia. Musí mať aspoň 10 km. Tatry su plné turistov a hotelov, tu je takmer ľudoprázdno a 3-4 tur.reštaurácie.
Cestou dole z vrcholu na Cirtisoaru mi vyvrela kvapalina v zadnej brzde. Prečo som ju ja blb nevymenil, keď som ju menil vpredu? Za dedinkou Avrig je pekný motorest, stavili sme sa tu na obed a kúsok ďalej na benzínke kupujem najdrahšiu brzdovú kvapalinu (americká za 100 Sk) a odvzdušňujem brzdu. Od Sibiu cez Sebes do Devy je veľmi dobrá cesta. Spíme na začiatku mestečka Brad v penzione Corola, za 300 Sk.

11 deň 19.8.2003 Brad-Chiscau-Beius-Oradea-Debrecin-Miskolc-SK (690 km)
Ráno vstávame o 6,00, raňajky, hygiena, balenie o 9,00 sme pri neolitickej jaskyni v Chiscau. Prehliadky sú od 10-17. Vstupné 50 000 lei. Je tu množstvo skamenelých kostier medveďov, jaskyňa je pekne nasvietená. Kúsok od jaskyne je súkr. kemp. a 2 priváty.
V Oradei ešte tankujeme lacný benzin a tesne pred hranicami davame obed v lux. hotely Iris. Komplet menu pre dvoch 320 Sk.

Za týchto 11 dní sme spravili 3600 km a celé nás to vyšlo, včetne bezínu, so stravou v reštauráciach, ubytovaním a neviem čím ďalším cca 16 000 Sk.
Rumunsko je nádherná krajina a je tam stále čo objavovať. Ak vám niekto povie niečo iné, tak len ten, kto tam nikdy nebol. A na buduci rok? Jednoznačne opät Rumunsko.