Bez predošlého vývoja bol postaviť konkurencieschopný stroj ale problém. Preto na prechodné obdobie bolo prijaté riešenie Vlastimila Raina (konštruktéra motocyklov RAVO). JAWA jeho dielo odkúpila a na jeho základe vyrobila prvý dvojtakt.

Podvozok vychádzal z JAWY 350 2xOHC. Motor bol vzduchom chladený dvojvalec o objeme 349,6 cm /62x57,9/ s rozvodom zmesi rotačnými šupatkami umiestnenými po bokoch motora a výkonom 52k (11 000 ot./min). Odber točivého momentu bol uprostred valcov a prenášaný na suchú spojku hriadeľom. Kľuková skriňa sa skladala z troch odliatkov. Prevodovka bola 7-rýchlostná.

Bol to veľmi rýchly motocykel, ale veľmi poruchový a háklivý na nastavenie. František Šťastný po zadretí motora s ním absolvoval svoj najznámejší pád na T.T. na ostrove Man. Kvôli zlému chladeniu vznikla jeho prezývka Rampouch (najlepšie by bolo obložiť ho ľadom). Jeho posledná verzia sa už pripravila s vodným chladením. Boli vyrobené 3 kusy a niekoľko motorov, ale do M.S. nikdy nezasiahol. Jazdili na ňom aj František Srna a František Helikar.

Ďalšia konštrukcia bola ojedinelá 125-ka so vzduchom chladeným dvojvalcom do V, s dvoma kľukovými hriadeľmi spriahnutými ozubenými kolesami. Mal objem valcov 124,7 cm (44x41) a výkon 27,5 k (14 000 ot./min). Problémová bola ale 4-hriadeľová 7-rýchlostná prevodovka. Vyrobili sa 2 kusy a jazdili na nich Gustáv Havel a František Boček. Aj od tohoto motocykla sa upustilo a vývoj sa sústredil na 4-valec.

Súčasne sa v JAWE v Prahe - Strašniciach vyrábali v menšej sérii motocykle určené pre triedu Formule Junior. Boli to 250-ky JWA Junior a boli prideľované zväzarmovským jazdcom.

Jednalo sa o motocykle ktoré vznikli zo súťažných terénnych strojov prezývaných Banán, kvôli ich kolískovým rámom a podveseným motorom. Motorová skriňa bola z jedného kusu s víkami na prevodovku a kľukový hriadeľ. Obsah 246 cm (70x64). Najväčší výkon 30k (7 200 ot./min).
Pre továrenských jazdcov boli vyrobené trubkové rámy ,vodné chladenie a 6-rýchlostné prevodovky. Tento motocykel nebol absolútne schopný čeliť zahraničnej konkurencii.

V roku 1967 už sa začala skúšať 4-valcová 350-ka, stroj unikátnej stavby, ktorý sa skladal zo štyroch samostatných motorových jednotiek do tvaru V,spriahnutých ozubením. Každý valec mal samostatný kľukový hriadeľ s rotačným šupatkom. Elektronické zapaľovanie pre neho bolo vyvinuté v Považských strojárňach. 344 ccm (48x47.6) motor mal ohromný výkon 70k (13 000 ot./min.) a tak dochádzalo k problémom s materiálom, hlavne s ojničnými ložiskami. Odstraňovanie problémov sa dialo za prevádzky a prvý úspech dosiahol F. Šťastný na G.P. v Brne 1968 - 3.miesto. Tak vznikol v Československu motocykel, ktorý bol schopný vyhrať titul majstra sveta.

JAWA angažovala popri F. Šťastnom majstra sveta a asi najagresívnejšieho jazdca tej doby angličana Billa Ivyho. V r.1967 v prvých pretekoch odpadol pre poruchu avšak v ďalších dvoch obsadil druhé miesta, keď poriadne popreháňal neporaziteľného G. Agostiniho na MV Aguste. Pri tréningu na G:P. NDR sa v jeho motore rozsypalo ojničné ložisko a Ivy smrteľne havaroval. Po ňom zasadol za riadítka Talian Silvio Grassetti a v celkovom hodnotení majstrovstiev obsadil druhé miesto.
Tragédie Ivyho a Františka Bočka v Brne však odštartovali nezáujem JAWY o cestné preteky.
Jazdci na 4-valci: F. Šťastný, Bill Ivy, Silvio Grassetti, Jack Findlay a Zdeněk Bíma. Vyrobené 3 kusy, jeden z nich je vo Francúzku na predaj za 180 000 Euro.

Začiatkom 70.rokov sa ešte nejak zo zotrvačnosti vyrábali 2-valce 350cm s rozvodom piestom a vzduchovým chladením (neskôr vodou), ale nemali vôbec žiadnu šancu na medzinárodný úspech.
Samostatné motory sa dodávali aj Zväzarmu. Údajne bola vyrobená aj plnokrvná 500-ka, ale aký to malo zmysel, nie je známe. Trieda 500cm sa u nás nejazdila a vo svete s dvojvalcom...

Posledný špeciál v histórii bol vyrobený v r.1976. 250-ka s vodným chladením a rozvodom rotačnými šupatkami dosahovala výkon 60k (13 000 ot./min.) a vychádzala z konštrukcie Rampoucha a 4-valca. Kolesá už boli použité liate a brzdy kotúčové. Jazdcami boli Angličan Dave Hickman, Bohumil Staša a Peter Baláž. Keď továrenský tým zanikol, s nimi súkromne jazdili Oldřich Kába a Jan Bartúněk. Kába sa na tejto JAWE zabil a Bartúněk ho svojimi haváriami a úpravami prakticky zlikvidoval. Bol použitý anglický rám Maxton, valce Yamaha atď. V tomto prevedení to ale bol veľmi rýchly a dobrý stroj.

Treba ešte spomenúť, že v 50. a 60-tych rokoch pre nedostatok špeciálnych motocyklov si súkromní jazdci upravovali sériové motocykle. Či to už boli Peráky alebo Kývačky vedeli ich pripraviť v domácich podmienkach na celkom slušnej úrovni. Práve títo jazdci, o ktorých sa toho veľa nevie, sa zaslúžili o to, že preteky v Československu sa vôbec jazdili..

Ak Vás táto téma zaujala, viac info môžete nájsť na stránkach:
Retromoto club Košice
Preteky cestných motocyklov v Košiciach