Príbeh tohto motocykla som si vypočul od jeho konštruktéra Ing. Františka Pudila (28.2.1933 – 21.6.2000) na 1.Celoštátnom motozraze v Kupařoviciach v roku 1981.
Ing. Pudil bol spolupracovníkom a žiakom výborného konštruktéra Jaroslava Waltra, ktorý bol otcom slávnych motocyklov Walter a ČZ-Walter.

Svoju prácu na štvorvalci začal v r.1965, v časoch keď bol problém s kvalitnými materiálmi, nedostatočnými výrobnými technológiami a nezáujmom „vyšších“ miest. Čo sa vo svete dalo stihnúť za rok-dva, u nás trvalo päť. Napriek tomu všetkému motocykel v r.1970 začal jazdiť.
Nastali ďalšie problémy so skúškami. Pri absencii skúšobných dráh a pretekárskych okruhov u nás sa to dialo „za pochodu“ počas pretekov. Bola to ďalšia strata času a ďalšie vychytávanie nedostatkov, ako napr. ventilové sedlá, ventilové pružiny, zapaľovanie atď. Po odstránení závad začal motocykel dosahovať úspechy. Vyhral 16 medzinárodných pretekov a najlepšie umiestnenie dosiahol na G.P. v Brne v r.1971 v sedle s továrenským jazdcom Bohumilom Stašom (počas tréningu sa motor síce rozpadol, ale mechanici ho cez noc dali dokopy a natočili ho tesne pred pretekom).
Bohumil Staša na ňom v r.1971 získal titul majstra Československa. O rok neskôr ho v celkovom hodnotení porazil František Srna na Jawe vylepšenej valcami z Yamahy. Na ich súboj v Košiciach, ktorý vyhral Srna sa spomína dodnes.
Pre rok 1973 bol pripravený aj jeden stroj s obsahom 420 cm pre triedu pollitrov, ale zrazu bolo všetkému koniec. Prišiel príkaz na okamžité zastavenie pretekárskej činnosti a vývoja. Motocykle museli byť rozobrané a uložené do drevených debien, ktoré skončili v sklade.

Po nejakom čase sa súdruhom zachcelo západnej meny a tak jeden predali importérovi ČZ a Jawy p. Faberovi do Viedne (vlastní aj štvorvalcovú Jawu). Druhý je v zbierkach Českého národného technického múzea a tretí vo firemnom múzeu ČZ. S ním sa zúčastnil B.Staša pretekov oldtimerov v Assene, kde bol stredobodom pozornosti.
Hovorí sa, že boli vyrobené tri kusy. Jednu z tých debien som videl, ale nepatrila ani jednej z tých troch. Pošťastilo sa mi aj držať hlavu valcov v rukách. Zvláštny pocit...
Na záver ešte jedna úvaha. Predstavte si tento motocykel ako sériový so svetlami a s ŠPZ-kou. To by svojho času gróf Agusta aj japonský kopirátori čumeli...

Technické parametre:

Vzducom chladený štvorvalec do V s uhlom rozovretia 90 stupňov. Kované piesty s jedným krúžkom tesniacim a jedným stieracím. Hliníkové valce so zalisovanou vložkou sú samostatné. Hlavy valcov spoločné pre dva valce. Na každý valec dva výfukové a dva sacie ventily ovládané delenými vačkovými hriadeľmi uloženými na ihličkách. Spaľovacie priestory sú celé z legovaného bronzu a zalisované do hláv. Vačkové hriadele poháňa sústava ozubených kolies, umiestnených v oddelenej skrini. Karburátory Dellorto, zapaľovanie akumulátorové s prerušovačmi.
vŕtanie x zdvih (mm): 50 x 44
objem (cm): 345,6
max. výkon: 60,5 k / 14000
rozvod: 4 x OHC

Prevodovka je šesťstupňová dvojhriadeľová s valivým uložením kolies. Radenie valcovou kulisou a tromi vydličkami. Suchá spojka je uložená za prevodovkou.

Rám je dvojitý z chrómmolybdénových trubiek. Zadná vidlica je zo zvarených profilov a odpružená dvomi jednotkami ČZ. Predná vidlica a brzdy sú značky Cerriani. Predná je štvorkľúčová s priemerom 230 mm a zadná jednostranná s priemerom 200 mm. Kapotáž je laminátová a benzinová nádrž je z hliníka.