V prvých augustových dňoch ma začínajú trápiť abstinenčné príznaky - veľmi málo som v tomto roku jazdil. Polovica sezóny je v „prdeli“ a motorka v garáži spieva smutnú pieseň. Cesty do práce a späť neuspokoja asi nikoho, ani jazdca, ani mašinu.

Bolo to treba riešiť, tak som sa synom 4. - 5. augusta vybral víkendovo pozrieť Julské Alpy. A ako bonus k výletu sme si boli zaplávať v mori na ostrove Krk. Mesto Krk, kde sme strávili sobotný večer a časť nedele, je pekné a má atmosféru. Pre mladého, ktorý na motorke so mnou ešte necestoval, bolo 1700 víkendových kilometrov šokom. No čo, na oceľovej „zadnici“ treba začať pracovať včas, aby náhodou nebolo neskoro. Jeho jeden a pol krížika je vhodný čas na to, aby začal spoznávať krásy života.

Pre jedného šok, pre mňa len hodená návnada na nasledujúci výlet. Európske počasie v sezóne priebežne sledujem stále, takže predpoveď na 17. - 18. augusta rezonovala v mojej hlave. Pre alpský región zrážky nulové, oblačnosť minimálna a teploty vysoko nad dvadsať.

Prvý nápad, vyraziť na Grossglockner, sa už nedal z hlavy dostať von. V tomto termíne manželka pracuje, syn nechce, tak hľadám partnera na výjazd medzi motorkármi v mojom okolí. Neúspešne, asi chýbajúce emócie. V piatok pred 18:00 píšem riadok na motoride-ové turistické fórum. Ide niekto na GG? S tým že sa niekto pridá v hodine dvanástej, absolútne nerátam a zmieril som sa s tým, že idem sám.

O 22:00 mi zvoní mobil, neznáme číslo. Ozve sa zrelý mužský hlas s otázkou, že kedy chcem vyraziť? Že by išiel. Je to fór? Som v šoku. Dávame si teda zraz o 6:00 na diaľničnom prechode Berg.

Kto to ide so mnou je pre mňa veľká neznáma, keďže som jeho motoride „nick“ v tej rýchlosti pri telefonáte prepočul. Je mi však jasné, že to prsnatá 18-tka nebude. Z Považskej Bystrice vyrážam o 4:00 hod., o 5:30 hod. kupujem na Bergu rakúsku známku a čakám, kto príde.

O 6:00 brzdí na parkovisku Varadero, sedí na ňom veľký chlap asi v mojom veku. Je to Juro BikerTT.

O malú chvíľu mačkám štartér a môj V-Strom a Jurove Varadero začínajú odkrajovať prvé spoločné kilometre. Čaká nás rýchly diaľničný presun po trase Linz, Salzburg, Bischofshofen na severný vstup Grossglockner Hochalpenstrasse.

Počasie je výborné, teplota tak akurát. Nemci sa valia k moru, tak je na diaľnici od Salzburgu smerom na Villach dosť tesno. Prekľučkovať cez kolóny sa nám darí v pohode, bez výrazného zdržovania sa alebo náhleho brzdenia.

O 11:30 hod. nás čaká prvá odmena, prvé kilometre na alpských cestách, prvé zákruty, prvé stúpania v motorkárskom raji.

GG je síce víkendovo natrieskaný, ale optimizmus a radosť z jazdy to pokaziť nemôže. Zastavujeme na Edelweiss-Spitze 2571m n. m. a K. F. J. Höhe 2369 m n. m. Pozeráme a fotíme miznúci ľadovec.

Po prejazde Heiligenblutom pokračujeme podhorím do Gmündu. Za odbočkou na dedinku Malta nás čaká odmena, dolina Maltatal. Nádherná alpská dolina núkajúca oku lahodiace prírodné scenérie a cestu plnú zákrut. Veľká priehrada na jej konci, hra svetla a tieňov na končiaroch okolitých hôr a pár bielych oblakov odrážajúcich sa na hladine v lúčoch zapadajúceho slnka vytvárajú čarovnú atmosféru. Po 18:00 hod., po krátkom hľadaní, nachádzame ubytovanie v dedinke Malta v malom príjemnom penzióne a aj motorky ukladáme na noc do garáže. Dobrá večera a chutné kvasinkové pivo sú príjemným zakončením alpskej soboty. Počítadlo kilometrov hlási číslo 880.

Nedeľu začíname výjazdom na Nockalmstrasse vzdialenej len pár kilometrov. Čo povedať? Krásna alpská dolina, ktorú treba vidieť a zjazdiť. Možno niekoho prekvapí cesta „zasratá“ od miestnych kravičiek, ale kto sa nechce vyváľať, musí si dávať pozor. Elektrické ohradníky tu nie sú a tak Milky behajú po ceste.

Ďalej pokračujeme cez Turracher Höhe a po Murauer Strasse - krásna dolina s riekou a strmými stenami dookola. Na Erzherog-Johann-Strasse zase pribudne zákrut, príjemný je prejazd cez Sölkpass.

Cez Liezen po Gesäuse Strasse smerujeme na Wildalpen. Po Hochschwab Strasse na Mariazell. Rieka Salza je tu raj pre vodákov, cesta zas patrí motorkárom. Každý si tu nájde svoje. Ideálne by bolo prenajať si kajak a stráviť v tomto kraji pár pekných dní.

Po Gutensteiner Strasse smerujeme na Kalte Kuchl, známe to miesto pre motorkárov aj zo Slovenska s kultovým hostincom. Cez Pernitz sa dostávame na A2. Musím tu rázne riešiť nedostatok kofeínu plechovkou RB. Telo prestáva poslúchať a výrazne to spomaľuje jazdu.

Po reštarte je už všetko tak ako má byť a zakrátko po prejazde prepchatou S1 a A4 sa ukáže Bratislava.

Čo povedať na záver? Pri tomto výlete som mal veľké šťastie na to, že sa Juro ku mne pridal. Jeho veľké znalosti rakúskych ciest boli základom výberu trasy. Takto som sa dostal na miesta, kde by som sám nešiel. Ďalej sa musím Jurovi poďakovať za to, že nemal problém na mňa počkať, keďže jeho cestovné tempo v zákrutách bolo trochu iné ako moje. Od nehody, ktorú som mal v septembri 2010, to s rýchlosťou nepreháňam a do neprehľadnej zákruty idem radšej pomalšie. Teším sa z toho, že čelnú zrážku som prežil bez následkov a zošrotovaného V-Stroma vymenil.

Tento výlet do mňa vlial ďalší pohár radosti z jazdy a optimizmu. Krásne cesty a neskutočné počasie to všetko podčiarkli.
Domov som dorazil o 20:00, na počítadle svieti rovných 1600 kilometrov. Finančne nenáročná cesta, pekné zážitky a šťastný návrat. Tak zas nabudúce z...

S pozdravom pre všetkých motorkárov Peter.

Odkaz na trasu