11.08.2011 BA-St. Anton am Arlberg 745km

Odchod si plánujem až na 12tu na obed aby som si stihol nakúpiť nejaké potraviny na cestu a skočiť na kafíčko za Lehym. Prvý deň by mal byť podľa plánu klasický iba diaľničný presun čo najbližšie k Švajčiarsku. Na hranici kupujem 10 dňovú Vignettu a lepím ju na motorku. Cesta mi ubieha rýchlo, lebo do uší mi hrá dobrá hudba a ja si to upaľujem diaľničnou stotridsiatkou. Prvý problém nastáva za Linzom kde možno zo zamyslenia alebo nerozmýšlania odbočujem na Passau namiesto Salzburgu. Chcel som ísť okolo Chiemsee na Innsbruck ale spamätal som sa až tesne pred Nemeckou hranicou. Nevadí veď cesta je cieľ aspoň uvidím niečo nové- hovorím si.

Tak prelietavam cez dedinky a v Nemecku sa napájam na Autobahn smer Mníchov kde prevetrávam kone a ženiem ich do vyšších rýchlosti, ktoré sú inde nelegálne. Pri rieke Inn opúšťam diaľnicu a smerujem na Rosenheim (nie je to Ružinov v Bratislave). V Rakúsku sa znova napájam na diaľnicu a pokračujem v pláne prísť aspoň za Innsbruck. To sa mi aj darí až do chvíle, keď končí diaľnica čo si nevšímam a pokračujem v podstatne vyššej rýchlosti než bola prikázaná na značke. Za 113km/h na 80-tke platím 30 €. Policajtovi hovorím všetky tie známe naučené frázy ale márne je neoblomný. Platím a pokračujem predpisovo. Zastavujem v kempe ktorý je bohužiaľ zatvorený a tak sa hľadám ubytovanie v penzióne. Našiel som príjemné ubytko (síce za astronomických 35 €) aj s raňajkami v známom lyžiarskom stredisku St. Anton am Arlberg. Napíšem domov a idem spať.

12.08.2011 St. Anton am Arlberg - Lago di Garda 473km

Ráno vstávam pred ôsmou, balím veci a raňajkujem čo sa do mňa zmestí. Beriem aj nejaké kaiserky so syrom na desiatu keď už to bolo také drahé. Lúčim sa s domácimi, ktorí boli milí a priateľskí a vyrážam smerom na Lichtenštajnsko a Švajčiarsko. Namiesto plateného tunela Arlberg Schnellstrasse volím radšej starú cestu popod Alpy kde zahrievam gumy v zákrutách.

Vo Feldkirchu prechádzam hranicu do Lichtenštajnska bez problémov a prezerám si Vaduz. Vaduz je krásne mesto z ktorého dýcha bohatstvo a vysoká životná úroveň. Všade je čistota a poriadok. Mestečko je malé a za chvíľu ho mám celé prejdené. Sadám na motorku a idem ďalej. Za koncom mesta ma zrazu víta tabuľa, že už som v Švajčiarsku. Hovorím si, že to Lichtenštajnsko je vážne malá krajina.

V Švajčiarsku ma ohromujú malebné vinárske dedinky a všade zelená tráva. Hľadám aj Milka-kravičku no márne. Prechádzam pár dediniek a pokračujem na Davos kde odbáčam na Flüelapass (2383m.n.m). Užívam si prázdne serpentíny a obdivujem okolité štíty hôr.

Na vrchole pauzujem aj s množstvom domácich a zahraničných motorkárov. Popri pauze fotím nádherné pleso a desiatujem.

Ďalšia na pláne je bezcolná zóna kde sa síce platí vstup cca 11 € ale ušetrím na plnej nádrži, keď za liter naturálu platím euro. Kupujem ešte liter páleného nech neprídem za chalanmi naprázdno. Za mestečkom, ktoré mimochodom je plné turistov a prekvitá turistickým ruchom, konečne vidím známu smerovaciu tabuľu Bormio a Stelvio.

Stúpanie na Passo dello Stelvio (Stilfser Joch) začína sériou úzkych tunelov v ktorom som mal čo robiť keď som sa oproti stretol s autom. Začínajú prvé vracáky a stúpajúcou nadmorskou výškou klesá teplota. Čo nevidieť som v nadmorskej výške 2760 metrov. Som o celých 105 metrov vyššie než Gerlachovský štít a nikto z toho na Stelviu nerobí veľkú vedu. Fotím čo sa dá, kecám s nemeckými motorkármi. Keď už mám dosť gýčových výhľadov idem sa pustiť do cesty dole po asi najznámejších zákrutách Európy.

Zákruty sú strašne zavreté a úzke. V každom vracáku radím do jedna a klopím čo to dá. Keď to mám porovnať s Grossglocknerom tak Stelvio je zážitok ktorý nad Grossglocknerom určite vyhráva aj napriek tomu, že na Grossglockneri má kvalitnejší asfalt. Po 87 vracákoch už celkom cítim váhu motorky a som rád, že cesta sa trochu vyrovnala. Cestou pokračujem do Merana, kde mám na výber ísť po drahej diaľnici alebo triafať cestu po horšie značenej vedľajšej ceste. Vybral som si vedľajšiu cestu. Prechádzam mestá Bolzano a Trento. V Trente schádzam z hlavnej cesty smerom na Riva del Garda k známemu jazeru Lago di Garda po znova veľmi kľukatej a peknej ceste.

V Rive sa začínam obzerať po ubytovaní pri štvrtom beznádejne vypredanom a plnom kempe si už myslím, že budem spať na pláži no nakoniec asi 15 km južne od Riva del Garda mi chlapík ukazuje malé miestečko akurát pre môj stan medzi dvoma chatkami. Staviam stan a hneď potom bežím do jazera si zaplávať čo mi po celom dni padlo vhod. Relaxujem a užívam si sviežu vodu. Za kemp platím okolo 17 €. Po zotmení idem do kempu uvariť si večeru a spať.

13.08.2011 Lago di Garda - Vinišče 779km

Vstávam okolo ôsmej a snažím sa čím skôr dostať na cestu. Z kempu vyrážam smerom na Rovento kde vyliezam do Dolomitov a pálim cez najtechnickejší pass z celého výletu menom Fugazze, ktorý konči v meste Schio.

Následne prichádza nudnejšia časť cesty a to presun severným Talianskom popri mestách ako Cittadella, Treviso po vedľajších cestách ale keďže tie kilometre ubiehajú pomaly vychádzam na diaľnicu ktorá je aj tak preplnená, lebo celé Taliansko má prázdniny. Pred mýtnicou je asi 20 kilometrový rad ktorý sa absolútne nehýbe. Ešteže som na motorke a môžem sa tlačiť dopredu. Aj napriek tomu som po 2 minútach kompletne spotený, veď kto by nebol v 35 stupňovej horúčave v kompletnom motorkárskom oblečení. Asi za 120 km diaľnice platím astronomických 4,50 €. Po prejazde mesta Terst trochu blúdim pri vstupe do Slovinska no nie dlho. Prechádzam Slovinskom rýchlo a čoskoro som v chorvátskej Rieke. Idem po Jadranskej magistrále až do Zadaru kam prichádzam so západom slnka. Túto cestu som prešiel už 3krát takže ju poznám a beriem ako nutný presun aj napriek tomu, že cesta je pekná. Kamoši sú v Biograde na Moru kde sa stretávame ale v apartmáne nemajú pre mňa voľné miesto tak pokecáme a okolo 10 sa rozhodujem, že v ceste budem pokračovať až do Viniščeho (neďaleko mesta Trogir) kde dovolenkujú spolužiaci zo strednej a tak si vravím, že im urobím prekvapko. Cesta je prázdna a nad hlavou mi svieti neskutočný mesačný spln. Po hodine cesty nachádzam apartmán a s veľkou vodou vtrhávam na terasu kde sa zabávajú. Všetci sú prekvapení okrem kontaktnej osoby ktorá ma udržala inkognito až do konca. Niečo popijeme zbehneme sa zabaviť do mesta a ideme spať.

14.08.2011 Vinišče 0km

Dnes sa na motorke nikam nechystám. Celý deň sa váľam na pláži, šnorchlujem so spolužiakmi a pretekáme sa kto sa ponorí hlbšie. Plavíme sa na člne po zátoke a podobne. Večer čo to popijeme a ideme spať.

15.08.2011. Vinišče 0km

Pôvodne som chcel ostať iba jeden deň no rozhodol som sa ostať ešte deň a užiť si pohodu pri mori. Dnešný deň prebieha ako deň predtým, šnorchlujeme, plávame, opaľujeme sa a plavíme sa na loďke. Večer nepopíjam nič lebo ráno chcem vstať pred 5 a ísť na šupu domov cez Bosnu i Hercegovinu. Ubytko u kamošov stálo 10 € na noc.

16.08.2011 Vinišče - Bratislava 1013km

Vstávam pred piatou ráno, poriadne som sa nevyspal lebo spolužiaci hulákali ale tak čo už dám si kafé na pumpe. Keď balím veci na motorku stretávam ešte spolužiakov ako sa vracajú z mesta. Tak sa rozlúčime a poprajú mi šťastnú cestu. Predtým ako prichádzam do Splitu si vychutnávam východ slnka pri mori.

V Splite tankujem a vyrážam cez vnútrozemie do mesta Sijn. Za chvíľu som na hranici z ktorej vychádza colník a hovorí mi, že tento prechod je iba pre domácich. Chvíľu sa ho snažím presvedčiť, že moja prababka bola zo Sarajeva ale nepúšťa ma a radí mi, že mám prejsť cez prechod Kamensko kde je aj lepšia cesta.

Prechod je asi 60 km vzdialený a prechádzam bez problémov. Čaká ma kvalitný asfalt a pekná príroda v okolí obrovskej vodnej nádrže, ktorej názov som si bohužiaľ nezapamätal. Bosna mi pripomína Čiernu Horu asi kvôli tomu, že som vo vyššej nadmorskej výške a prechádzam akýmisi náhornými plošinami. Môj cieľ v Bosne je jasný Jajce historické mesto zapísané v UNESCO.

Mesto nachádzam ľahko približne okolo obeda. Parkujem na stráženom parkovisku kde si nechávam všetky veci aj napriek tomu, že ma tam otravoval asi 9 ročný žobrajúci chlapec. Beriem foťák a idem na prehliadku mesta. Jajce je hlavne zaujímavé pre kaskádové vodopády tečúce naprieč mestom.

Bohužiaľ hlavný vodopád na konci mesta je v rekonštrukcií. Okrem iného sú v meste historické kostoly a aj mešity. Po hodine strávenej mimo dohľadu motorky si helmu aj ostatné veci nachádzam tam, kde som ich nechal na motorke nezamknuté. Smerujem na Banju Luku ale na prehliadku už nemám čas tak pokračujem ďalej. Popri ceste ako aj v mestách sú stále k videniu pozostatky vojny v podobe rozstrieľaných domov.

Na Chorvátsko-Bosnianskej hranici je dlhý rad ale ja nečakám. V Chorvátsku sa napájam na diaľnicu a schádzam až v Slovinsku. Slovinskú diaľnicu obchádzam, kvôli znižovaniu nákladov. V Rakúsku ma čaká už iba presun po diaľnici až do Bratislavy.

Záver

Náklady na výlet boli do 300 € vrátane benzínu, ubytovania, stravy, poplatkov a aj pokuty. Priemerná spotreba činila 4,8 litra. Motorka nemala žiaden technický problém. Výlet bol pripravený narýchlo ale za tých 6 dní som stihol prejsť viac ako 3000km a nemal som pocit, že sa niekam náhlim. Išiel som svojim tempom aké mi vyhovovalo a zároveň som si stihol pozrieť všetko čo som mal naplánované.