Niečo na úvod

Beriem pero, papier a pre istotu neotváram žiadnu fľašu. Ešte mám čerstvé spomienky na moju prvú veľkú turistiku. No dostať to v rozumnom formáte na papier, neviem či sa mi to podarí...

Volím taktiku prepísania poznámok čo som si robil cestou. Ak čakáte podrobný cestopis, alebo nedajbože veľký príval informácií tak vás sklamem. Bude to o pár zážitkoch, pocitoch na ceste a trase ktorú sme prešli. Dúfam, že to nikoho neunudí k smrti.

Nápad, príprava a zostava

Cesta do Rumunska bol môj nápad. Prečo práve tam som si sám nevedel presne zodpovedať. Trasu som naplánoval zhruba pol roka pred letom. Zostava sa nakoniec ustálila na počte dvoch jazdcov na motorkách Suzuki Bandit. Balenie a príprava nič extra, zbaliť nutné, menej nutné a úplné blbosti zabralo hodinku. Dostať to rozumne na motorku mi trvalo tiež hodinu. Dúfať, že máme všetko čo bude treba a už očakávať ráno odchodu.

Je to tu deň D

Ráno vstávam a počasie nám praje. Krásne slnečno. Stretnutie máme o 9:00 u mňa doma. Tomáš prichádza presne na čas a dobaľujeme mu nepremoky.

Ešte ideme dokúpiť pár vecí a tak vyrážame na moto do mesta. Ja kupujem varič na plynovú bombičku a Tomáš si kupuje sáčky na oblečenie. Nemá na brašne nepremoky tie sa mu odporúčali na jednom výlete. Skúšame aj zmenáreň no tetuška nás informuje, že až v Rumunsku nám zmenia éčka na céčka... teda pardón na Lei.

Konečne padáme z mesta je niečo po 10:30. Smerujeme na Banskú Bystricu cez Šturec. Moja rýchlosť sa rovná naloženej Ávii. A preto som ako Rossi v časoch najväčšej slávy. Na čele kolóny... no dobre preháňam, žiadna kolóna sa nekonala. Dlho som však na motorke nesedel a nechcem to prestreliť na začiatku dovolenky.

Tomáš mi trošku utiekol no ohľaduplne ma čaká, lebo samozrejme nevie kde ideme. V Bystrici sa stretáme s Marekom čo sa pripravuje na ďalekú cestu po Južnej Amerike. Odovzdávam mu môj výtvor, navzájom si prajeme šťastnú cestu a pokračujeme smer východ.

Stojíme ešte v Lučatíne u kamaráta z práce. Odkaz pre neho: Riško na rok už hádam budeš mať motorku a dáme niečo podobné spolu!

Ďalej už iba nutné pauzovanie na jedlo pri Brezne a dotankovať v Košiciach. Jedlo v Breznianskej kolibe bolo jedno z tých top čo som kedy mal. Do večera sme sa premotali až k Dargovu. Tam sa ubytúvame v chatko-domčeku s garážou. Aby sme dnes aj niečo videli tak si ideme pozrieť neďaleký pamätník a tanky. Volá sa to tam Dargovské bojisko.

Potom už iba večera, pivko a pokus o video denník. No aspoň bude sranda keď si ho niekedy pozrieme.

Trasa: Martin - B.Bystrica - Brezno - Tisovec - Rimba Somba - Rožňava - Košice a Dargov. Spolu zhruba 360km.

Druhý deň až do Rumunska

Vyrážame krátko po desiatej. Skoré odchody nám ešte moc nepasujú. Musíme na tom zapracovať. No čo napísať od Dargova samá rovina a nuda. Z tej nudy nás v Maďarsku vytrhne pohľad na niečo ako kopulu. No nebolo to niečo ako kopula, ale bola to presne kopula. Mám v takejto veci hodne veľkú medzeru. Snažíme sa dostať ku nej ako inak terénnou cestou. Koho by napadlo, že sa tam dá dostať po asfaltke z dediny, že?

Zas terén môžeme, no motorky práve na také niečo nemáme, ale no čo už. Dostávame sa ako zistil Tomáš k vinným pivničkám. Nad nimi sa nachádza aj spomínaná kopula. Nesie názov Gomboshegyi Kalvaria. Ku nej sme špekulovali prejsť na moto no bol by to risk cez strmí les. Tak sa tam Tomáš vyberá po svojich a ja strážim motorky a popravde sa mi tam nechcelo trepať.

Urobíme si tu nakoniec obednú pauzu na jedlo. Zisťujeme ako sem krásne vedie asfalt. Preč ideme už po asfalte v smere na Tokaj a Rumunsko. Ďalšiu pauzu máme až tesne pred Rumunskom v lesíku. Tam sa v teple rozvaľujeme na karimatkách a dávame hodinovú siestu. Po fajn prestávke prekračujeme hranice a dostávame sa do mesta Oradea.

Sme v Rumunsku hip hop či teda vlastne hip hip hurá! V meste jazdili na italian spôsob a my sa im rýchlo prispôsobujeme. Sme mimo mesta a ideme v smere na Alesd. Tam hľadáme ubytko, už sa začína stmievať. Hmm sa tu voľáko skoro stmieva. Neskôr zistíme prečo.

Ubytko sme našli, cenu dohodli tak video denník, jedlo, pivko a mega štipľavé papričky. V akom to bolo vlastne poradí už neviem.

Trasa: Dargov - cez Maďarsko - Oradea - niekde pri Alesd. Kilometrov na dnes okolo 280km.

Tak a dnes už iba po Rumunsku

Darí sa nám “rekordne“ vyraziť. Presnejšie o 9:30 teda to sme si mysleli do doby než sme zistili, že v Rumunsku je o hodinu viac. No pokus o reparát dáme zajtra. Ešte ráno natankovať lacný benzín a stretáme aj Slovenku. Ako inak než peknú. V meste Alesd sa moc nezorientujem a míňam odbočku, to však zisťujem až neskôr. Premotáme sa po dedinkách zhruba dvadsať kilometrov a darí sa mi napojiť na plánovanú trasu. Sme na nej, v mape je vyznačená bielo. Neskôr chápem čo znamenajú tie biele... sem tam sa stratia he he.

Táto bola prevažne z mačacích hláv či ako sa to tej kockatej ceste nadáva. Však super zážitok a zrazu sa cesta stratí. Ostáva už iba šotolina. A aby to nebolo málo tak asi štyri možnosti na smer jazdy. Skúšame čo povie gps-ko. Ako inak nič prevratné, tiež má v tom bordel. Pýtame sa chlapíka čo sa pristavil na náklaďáku. Ukazuje smer na mesto Rosia a ak dobre rozumieme a prekladáme si to, povedal niečo ako dojebabraná cesta. A mal to ten chlapík aj pravdu.

No ako pravý a aj ľavý edvenčr dobrodružný jazdci (jemne debilný keď sa tam trepeme na tomto type moto) sa nedáme odradiť a vychutnávame si to. Zhruba 30km úsek zdolávame asi za dve hodinky. Potom už asfalt a naozaj pekný úsek v smere na Rosiu. V meste Beius stojíme na nákup. Máme za sebou asi 80km a je krátko po druhej. Potom sa to už rozbehlo a ideme plynule v smere na Campeni a vzdialenejšiu Turdu. Prechádzame cez sedlo Vartop až do kempu Gyopar. Varíme večeru a plánujeme čo ďalej. V kempe pokecáme s maďarskými motorkármi ako inak než anglicky. Aj tak je to zvláštne u nás vedia aj malé deti po slovensky a tu nikto pchee.

Prečítame si knihu lebo nám offline wifinu a počas čítania nahráme video denník. Ozaj kravy a psi pri ceste normálka. Budík dávame na siedmu dobrý pokus o vtip.

Trasa: Po Rumunsku od Alesd po Rimetea. Kilometre moc netuším nezapísal som si. Podľa gúglu presne 245km.

Tak dnes prvá poriadna zákrutovica

Tak nakoniec lezieme z postele o ôsmej. Cez noc sme na seba dali čo sme našli. Teplota v chatke odhadom okolo 4-5 stupňov a vonku dávame tip na 3-4 stupne. Raňajky a naobliekanie sa do všetkého čo máme proti chladu. Smerujeme na Aiud. Fakt zima brrr. Je to na neuverenie konečne sme sa zladili s rumunským časom. Dnes nás čaká Transalpina tak sme plný očakávania. Ideme krásnou cestou a stojíme, fotíme aj to video sme natočili. Smer Sebes tam na nákup čo sa darí na druhý pokus. Zhadzujeme oblečenie a mažeme reťaze. Otravuje nás besný pes. Rozmýšľam či mu mám hodiť použitú ponožku no zas ho chcem iba odplašiť nie zabiť. Tak sa iba vyzúvam, skučí a uteká preč. Čaká nás prejazd mestom a smer na Sugag. Napájame sa na Transalpinu. Úseky kvalitného asfaltu, nekvalitného a aj žiadneho čo časom úplne zmizne. Na ceste sa horlivo pracuje. Okolie a výhľady krásne až prekrásne. Sem tam stretnete zver na ceste.

Popri jazere Lacul Vidra smerujeme do mesta Voineasa. Odtiaľ smer Brezoi a na Calimanesti. Tam to celé začalo. Ľudovo povedané začalo sa to jebabrať. Nepočúvam svoj inštinkt a zle odbočujem somár sprostý. Blúdenie po meste Ramnicu Valcea je nekonečné. Vzdávam sa a pýtam si od Tomáša výdobytok modernej doby. Dal mi gps a zabudol si zapnúť brašňu kde mal aj telefón. Ideme po úžasnej terén ceste a mobil sa tam niekde odporúčal a ešte aj nabíjačka je v pípnom otvore. Foto a video robené telefónom je fuč. Aby ste boli v obraze bol to ten hajtech mobil v cene okolo šesť kíl. Všetko to zisťujeme až v terénnom úseku nad dedinkou Salatrucel. Nálada na bode mrazu.

Terénom ideme až do západu slnka na konci berieme prvé ubytko. Sprcha a záchod na izbe, nie je čo riešiť. No teplú vodu by sme tiež brali, nemôžme mať však všetko. Pijeme teda čítame knihu a triedime si dojmy. Jasné top dňa je strata telefónu, kurňajs ešte teraz ma to serie. Transalpina čo my na ňu? Dámy a páni bez cenzúry (jedinci so slabšou povahou odpustia) je to cesta po talianskom najznámejšom jedle. To celé poslovenštené do hovorového jazyka okorenené slovenským mäkčeňom. Kto nechápe tak polopatisticky cesta po pici... mäkčeň už viete kde dať. Toľko na Transalpinu. Tri krát hurá ako povie kura a ideme spať.

Dneska nebola treska iba trasa: Od Rimetea cez Transalpinu niekde ku ceste 7C mám v tom už bordel. Kilometre som si zapísal a bolo ich spolu dnes 340.

A je to tu srdca nášho šampón, teda šampión

Vstávame po ôsmej. Klasika raňajky, zbaliť sa a vyraziť na cestu. Je pekne slnečno tak dúfame, že nám to vydrží. Dnes by sme sa mali dostať na známu cestu Transfagarasan. Sme plný očakávania tak gov tú románia. Ešte tankovačka a nakupovačka. Sme na známej ceste a stojím pod hradom. Je to hrad známeho Vlada alias Drákulu.

To však zisťujem až doma som nevzdelanec čo už. Naše hlavné zadanie je aj tak cesta. To je prečo sme tu prišli. A tá nás nesklamala ba priam nám vyráža dych. Je to nádhera to treba zažiť. Stojíme, natáčame a fotíme. Svoje ústa nedokážeme zavrieť a tak to pokračuje celú trasu. Legendárna cesta sa nám ukazuje v plnej kráse a my si to vychutnávame. Na ceste stretáme párik či manželský to neviem, ale boli to na sto percent česi. Kecáme o zážitkoch a zisťujeme, že ideme rovnakú trasu. My od juhu a oni zo severu. Želačka šťastnej cesty navzájom a pokračovačka. Potom stretačka kráv a prasiat v jednom stáde asi je tu na výlete parlament. Možno aj ten náš to neviem. Vybavujeme ubytko pri tejto ceste. Tomáš to ukecal na majiteľa za 40lei pre dvoch. Gud džob maj frend, very gud džob prisám veru. Robili v Taliansku tak si pokecali. Obedík a šup si užiť ešte cestu.

Darí sa nám od telefónu a Tomáš zhodil brašne a zistil prasknutý plast pri sedadle. Ja si zas pri fotení zhodím vlastnú motorku. Tak sa pasujem za debila celej akcie a asi aj debila roku. Ako sa mi to podarilo nechám na vašej predstavivosti užite si to. Moto to však myslím moju debilnosť prežila v zdraví. No večer zisťujem, že mám povolené skrutky na držiaku kufra. Je to pádom, alebo čím to neviem zistím cestou. Pádom to nebolo. Pojazdili sme a ako je stále dobrý zvyk pivko, kniha, denníček, večerníček a spať.

Dnes to bolo kilometrovo zas nezapísané. Tomáš spomínal niečo okolo 200km. Trasa bola iba po Transfagarasane no niekoľko krát!

Polovica výletu tak smer sever

Ráno sa budíme do zamračeného a chladného počasia. To vydržalo celý deň a aj nám popršalo. Berieme to ako čistý presun. Cesty v pohode až na pár výnimiek. Nepremoky aj počas dažďa netrebalo vybrať, až také zlé to nebolo.

Moc nestojíme a ani moc nemáme prečo. Skôr je to na spanie ako jazdenie. Teda myslím počko nie krajinu tá je fajn. Nám sa nechcelo zastavovať. Zdolali sme horské sedlá Bucin 1287m a Pangarabi 1256m. No najväčšia krása dňa nás čakala v Parcul National Ch. Bicazului-Hasmas. Koniec názvu parku naznačoval islamskú skupinu, no nebojte žiaden tykajúci ruksak tam nikto nemá.

Je to krásna časť Rumunska a oplatí sa vidieť. Je tam aj Bicazská súteska. Za zmienku stojí aj jazero Izvorul Muntelei.

Tam hľadáme ubytovanie a zo záplavy možností vyberáme rodinný domček. Je to kúsok od mosta smerujúceho na mesto Topoliceni. Ešte sme sa trepali odfotiť jeden kostolík. Nebolo to ďaleko od cesty no terén tam viedol ozaj poriadny. Si už fakt koledujeme o držkopád. Fotíme a čo poviem, kto jazdí terén vie, hore sa ide lepšie ako dole. Teda aspoň mne. Váha Bandita, batožiny a mňa atakuje váhu 360kg. Naozaj vhodné do terénu niekto by mal schudnúť, že motorka?! Inak deň okrem pár ľahkých diev, ukrajinských borcov a poľskej partie na motorkách nemáme nič zaujímavé. Možno spomenúť jubileum môjho Bandita. Samé trojočky. Budem musieť poriadne stáčať he he.

Trasa dnes bola: Časť 7C, potom na Avrig dostať sa cez mesto Agnita, Sighisoara, Praid, Gheorgheni až po Bicaz. Kilometre dnes 370km.

Už sa blíži koniec cestovania po Rumunsku

Rekordne vyrážame pred ôsmou, čo sa to stalo? Totálne nechápeme. Počasie žiadna novinka, skôr velí pre návrat do postele ako na jazdu. Dnes presun a po ceste návšteva ospevovaného cintorínku v Sapante. Čistý presun nič neprerušilo. Nie je o čom písať. Zamračené, hmlisto a teplota asi 10 stupňov.

Sme v Sapante a dostávame sa k cintorínu. Kolotočárska akcia. Možno niekoho urazím no je to náš názor. Chalan na Transfagarasane nám spomenul kostolíky niekde v okolí Sapanty. Treba ísť terénom zhruba 500 metrov. No jasné, že sme prd našli a aj to je otázne či to bol prd. Aspoň z políčka fotíme mesto Sapanta.

Je celkom fajn čas tak sa vyberáme ďalej. Dedinka strieda dedinku a nám kilometre rýchlo ubúdajú. Je nedeľa a domáci sedia všetci vonku krásne na svojich lavičkách pred domčekmi. Tetušky v ľudovom oblečení teda ak to je ich ľudové a stojí za to keď majú v ruke telefónik a volajú. Je to celkom zábavné. Prechádzame mestom kde teda nemajú hlboko do vrecka. Troj a viac poschodové vily a od upraveného BMW, Porche vidíme všetko až po Ferrari a Lamborghini.

Dnes sme prešli menším sedlom pod menom Huta. Cesta teda jej okolie bolo krásne no asfalt teda uff dal nám zabrať. Dávame to až do Satu Mare. Hotel a teplá sprcha padnú veľmi vhod. Máme toho dosť.

Trasa dňa bola: Topoliceni - Borsa - Sapanta - Satu Mare. Kilometríkov sme dnes dali 360km.

Domov sladký domov

Dnes niet čo dodať. Satu Mare a Martin. Presun cez Maďarsko a našu diaľnicu.

Spomínam si iba na prejazd cez olejovú škvrnu. Ešte stále mám ten pocit v riti, že sa tam nedostane ani porezaný vlas. Ako som to ustál? To fakt netuším. Ešte sa mi skoro odporúčal kufor zisťujem, že ledva drží. Jedna skrutka ostala niekde po ceste a ostatné sa chcú pobrať za kamarátkou. Doťahujem ich a v zime ma čaká prestavba držiaku. Prichádzame domov a to je najdôležitejšie. Aj vlajku som musel dať do kufru tiež chcela ísť sama na výlet. Tak sme doma a môžme sa radovať bolo to super a dosť nám to dalo.

Trasa: Satu Mare - Tokaj - Dargov - Prešov - Martin. Do 500km.

Zvonec a koniec

Tak to je asi tak všetko. Celé to trvalo osem dní a stálo nás to do troch stovák na osobu. A ak ste došli až sem tak vás to neunudilo k smrti... možno.

Termínovo to bolo od 10.9. do 17.9.2012

Vieme jedno a to Rumunsko do skorého videnia.

Video

Pripravil som aj krátke video z našej cesty Rumunskom, ktoré si môžete pozrieť v nasledujúcom linku: Go to Romania 2012

Ďakovačka na záver

Za skvelé rukavice a podložku pod stojan chcem poďakovať kamarátke Peti tu pod nickom Chrumka a jej firme www.motopaddock.sk naozaj sa mi to hodilo. Drobnosti, ktoré potešili a moc pomohli. No a potom za kvalitnú sekerku zn. Fiskas od chalaniska pod nickom MMartin000 tú som odskúšal iba doma na dreve :-). Tak a naozaj už koniec. Mototuristike zdar!