Plán bol tento krát sólo s batôžkom (manželkou). Ja by som jazdil každý deň a nemám veľmi v obľube teplo, jej by stačila krátka romantická vychádzka a teplo miluje. Koľká to úžasná zhoda duší! Ako z toho von? Kompromis! (čiže krátka romantická vychádzka a teplo). Smeroval som to na jún, alebo september, kedy nie sú echtovné horúčavy, ale ani celkom zima. Smer bol vcelku jasný od začiatku, Jadran. Čiže nájsť po ceste niečo zaujímavé a navrhnúť trasu tak, aby sme denne robili max 300-400 km. Pravdupovediac nie som v kondícii hltača tisícok kilometrov (ročne urobím cca 8.000 km).

Príprava motorky bola vymyslená na základe predchádzajúcich kratších moto dovoleniek: prečalúniť a zmäkčiť sedadlo, prerobiť kolesá na bezdušové a domontovať zásuvku na 12V.

Deň prvý: 8.6.2013, Veľký Krtíš - Hévíz, Maďarsko 350 km

Keďže sme obidvaja s manželkou boli ešte v piatok v práci, tak sme veci zbalili len večer pred odjazdom, ráno ešte posledné drobnosti a vyrazili sme o 9.30. Počasie sa začalo zlepšovať, meteorologické servre som sledoval možno tak často, ako chudáci, čo ich topili rieky (v piatok na Slovensku kulminoval po povodniach Dunaj). Ale predpovede boli priaznivé a pozitívna myseľ robí zázraky!

Cesta viedla cez Slovenské Ďarmoty okreskami smerom na Vác. Od Vácu po Budapešť po rýchlostnej ceste. Na čerpačke pred Pešťou ešte kúpiť „hetymatricamotorka“, čiže diaľničný poplatok (neviem po maďarsky ani ň, túto frázu som si zapísal ako ťahák od kolegu). Sranda bola, keď sa ma sympatická Maďarka ešte 2x niečo opýtala. Prvý krát som pokrútil hlavou, že nie a druhý krát som ju chcel potešiť, tak som prikývol. Zaplatil som a bolo! Netušil som, že maďarčina je taká jednoduchá!

Vždy keď som v minulosti cestoval cez Pešť smerom na juh, tak som zablúdil. Nakoľko Maďari už majú takmer dokončenú diaľnicu M0- obchvat Budapešti, tak moja voľba bola jasná, aj keď je to po obchvate ďalej o cca 40 km. Musím ich pochváliť, lebo značenie sa zlepšilo, po M0 nie je čo pokaziť.

Keď som sa nasmeroval na M7-Balaton, tak som sa uvoľnil a odvtedy sa mi išlo perfektne, užíval som si to. Počasíčko ako z motorkárskeho žurnálu, polo oblačno, teplota 21 až 26°C. Keď sme boli v cca 1/3 Balatonu z jeho západnej strany išli mračná a búrka, ale našťastie sa tam omotali okolo kopčekov a my sme cestovali v suchu.

Ani som sa nenazdal a odbočovali sme na Hévíz. Ten je značený perfektne, lebo je to dosť navštevované kúpeľné mestečko.
Po ubytovaní v staršom Pannon hotelíku sme sa šupli do plaviek a cvalom do termálneho jazera.

Koľká to úžasnosť! Spotený a usedený sa čvachnúť do vody teplej 31°C (vzduch mal 26°C). Je sranda plávať pomedzi lekná a pozorovať, ako Ťa obhrýzajú maličké rybičky. Na dôvažok mi predviedli akvabelistické číslo, zaplávali hore bruškami. Ale už tak aj ostali. Výstraha pre preživšie rybky: nepúšťať sa do upotených motorkárov!

Z jazera ma po dvoch hodinách vyhnala vidina papanice a hlavne oroseného moku. Maďarské haláslé (rybacia polievka) je tradične úžasné. V mikrokotlíku nám každému doniesli myslím viac ako pol litra polievky s kusom asi žraločieho, alebo nejakého takého stehna. Mal som veľké oči, že dám ešte perkelt, ale zvolil som radšej dve pivká a skoro som praskol. Cestou ešte fľaška Egribikavériku ku kartám a potom už len veľmi príjemne unavený do postieľky.

Deň druhý: 9.6.2013, Hévíz, Maďarsko - ostrov Rab, Chorvátsko, 410 km

Po raňajkách zbaliť veci a šup do sedadla. Z Hévízu ku Chorvátskym hraniciam Letenye - Goričan je to cca 60 km, cesta ubiehala ukážkovo, slnečné ráno, príjemne chladné, na nebíčku sem tam mráčik. Na hraniciach predo mnou iba jediné auto, maďarský colník vypýtal pasy, tak som aspoň otvoril helmu a stiahol kuklu pod bajúz, reku či ma spozná. Zo slušnosti som sa opýtal, či treba aj helmu dole, iba mávol rukou, že nie. Od 1.7.2013 bude Chorvátsko členom EÚ, tak bolo cítiť, že už z toho nerobia žiadnu vedu. Pri chorvátskom okienku to isté, mladá babenka sa opýtala kam ideme, ja reku otok Rab, to zareagoval jej kolega, že na Rabe je pekná rajska plaža, že aby sme tam išli. Diaľničný presun ďalej na Zagreb, Karlovac až po odbočku na Senj prebehol v pohodičke. Jediná zaujímavosť bola, keď som vošiel do tunela, tak vďaka kanonáde z mojich výfukov utekali údržbári aj potkany rýchlo von. Po výjazde z tunela sa objavila chyba komunikátora - nerozumel som batôžku nič a ani ona mne. Ale keď nám odľahlo v ušiach, tak zase všetko fungovalo normálne. To asi ten chladný hrvatsky vzduch!

To pravé orechové jazdenie začalo po odbočke z diaľnice na Senj. Tie chorvátske zákruty milujem! Len jedno veľké bacha: neviem čím to je, ale pri mori to na cestách niekedy šmýka za sucha (asi prach zo skál) a za mokra ani nehovoriac. Bol som ful nabalený, tak len defenzívne na kochačku. Vážil som pre zaujímavosť pred odchodom batožinu: vrchný kufor 14 kg, bočné kufre 2x 12 kg, tank vak 7kg a rolka 3 kg. Spolu 48 kg! Skoro mi oči vypadli. Je jasné, že takto nabalený nemám priestor na chyby.
Kompou sme sa previezli z Jablanacu na ostrov Rab. Vlastne kompa už nejazdí z Jablanacu, ale presunuli celý prístav a volá sa to Stinica.

Príjemná reklamácia po zakúpení lístka bola, keď som zistil, že batôžtek platil nejak málo kuna. Zarátaná bola motorka a jedna osoba. Keď som to z obavy, že ma drsný prevozníci hodia do mora reklamoval u chlapa za okienkom, iba prehodil, že danas maju motorkari akciju. Vďaka, dám o jedno pivko na zdravie hrvatskim biletárom viac!

Po vylodení na Rabe som si na prvej väčšej križovatke pripomenul, že pravidlá cestnej premávky Chorváti chápu odlišne, ako my: bol som na hlavnej ceste, v križovatke z vedľajšej cesty stálo veľké JCB-éčko. Chlapík stál, keď videl, že ho vidím, tak vyštartoval a suverénne prešiel križovatkou. Toto sa mi stalo na Rabe viackrát. Ale je zaujímavé, že ma vedome ohrozili až potom, ako videli, že ich už vidím. Asi nejaký miestny folklór. Ale trenky som musel oprať.

Nasledovalo ubytko v hoteli Carolina v časti Kampor, 6 nocí, aby si batôžtek užil. Ale to ešte drahá nevedela, že sa bude jazdiť po ostrove! Ale čo neurobíš pre lásku svojho života, že? Ostrov Rab je neveľký, odhadujem to na dĺžku 20 km, ale je tam mnoho nádherných zákutí. Zvlášť odporúčam tým bajkerom, ktorý si radi pojazdia ľahké šotolinové off vložky v tejto časti ostrova je plno cyklistických trás, ktoré Ťa vždy dovedú k nejakej maličkej plážičke, utopenej v zeleni stromov, takže súkromia tu je habakúk.

Samozrejmosťou na Rabe je navštíviť Rajskú plažu v časti San Marino ocenenú modrou vlajkou. Je to dlhá zátoka s pieskom a plytkou vodou. Tým, že je plytká je aj teplejšia. Inak ja osobne preferujem kamenisté pláže, lebo na tej pieskovej som mal piesok nalepený aj tam, kde Ťa práve napadlo.

Na ostrove je aj niekoľko oficiálnych nuda pláži. To, že sú označené FKK som už vedel, aj keď netuším, čo to znamená. Ale že nuda pláž má aj svoj vlastný piktogram som zistil až na Rabe, mrkni fotku.

Ešte spomeniem jednu výhodu hotela, kde sme boli ubytovaný: majú vlastné priestory, kde sa dá jazdiť aj pod vplyvom! A nikto Ťa za to nepo....

Deň ôsmy: 15.6.2013, ostrov Rab – Plitvické jazerá, 150 km

Tento presun by som nazval nirvánou. Po prekompovaní sa na pevninu som išiel jadranskou magistrálou do Karlobagu, tam som odbočil na Gospič. No a tu to prišlo. Prejazd Velebitu nemožno nazvať nijak inak, ako motorkárska nirvána. Prvé, čo som po vzdialení sa od mora pocítil bolo, že táto cesta nešmýka, je bez prachu. Tie úžasné vracáky a celý čas s výhľadom na more (a bez príplatku!). Keď som dosiahol vrchol (ten deň svoj druhý), zastali sme na odpočívadle (cca 1200 m.n.m.), kde sme povedali Ňadranu Dovidenia a pobrali sme sa smer vnútrozemie.

Cesta do Plitvíc ubiehala v pohode, premávka bola minimálna. Počasie celý čas perfektné, na môj vkus už začínalo byť dosť teplo, na slnku 30°C. Ale 150 km po šiestich dňoch na ostrove bolo ako za odmenu.

K samotným Plitviciam iba toľko, že parkovanie je pre motorky zadara, ostatných informácií o jazerách je na nete kopec. Ich návštevu som toľko odkladal, až som si povedal, že tu budeme dve noci, čiže jeden kompletný deň môžeme stráviť na jazerách.

Bolo to fajn, ale záverečnú pecku mi poradil domáci, kde sme boli ubytovaný a nenájdete ju v žiadnom bedekri: poradil nám, že ak sa chceme kúpať, tak na plitvických jazerách je to všade zakázané. Ale jazerá na konci začínajú tvoriť rieku Korana. Je treba sa dostať do dedinky Selo Korana. Z Plitvíc cca 6 km smerom na Karlovac v dedine Selište Drežničko treba odbočiť doľava na Plaški Saborsko a potom je už značené Selo Korana.

Je to taká riedko osídlená rozťahaná dedinka v údolí popri rieke. No a tam nájdete plno fantastických zákutí, voda v jazere krištáľovo čistá, že vidieť dno v hĺbke 6 metrov! Upachtený po túre okolo jazier som sa švihol do vody, ako balvan.

Po túre v teplote nad 30°C skočiť do vody, ktorá má okolo 18°C je ako náhle vytriezvieť. Schuti som si junácky zaspieval! (i keď mne sa ešte nikdy nestalo, aby som vytriezvel náhle...). Tá navigácia sa možno zdá trochu komplikovaná, ale oplatí sa, ten zážitok si odkladám na horšie časy, keď budem nutne potrebovať nejakú fakt peknú spomienku.

Deň desiaty: 17.6.2013, Plitvické jazerá – Hévíz, Maďarsko, 360 km

Z Plitvíc starou cestou do Karlovacu to išlo ako po masle, až na to, že je po trase veľa dedín a rýchlostné limity som dodržiaval- dvakrát som stretol hliadku s ramerom v ruke. V Karlovaci sme uvideli pri ceste nejak veľa vojenskej techniky, tak sme to išli preskúmať. Chorváti tam plánujú vybudovať múzeum občianskej vojny. Nuž neveselý pohľad, čím všetkým po sebe ešte prednedávnom pálili...

Počas jazdy Karlovacom sme prešli po moste ponad rieku Korana. Bol som riadne prekvapený, že po 50tich kilometroch je to úplne iná rieka, než v akej som sa včera kúpal. Do tejto brečky by som nenamočil asi ani nepriateľa.

Od Karlovacu sme pokračovali už po diaľnici smerom na Zagreb, hraničný prechod Goričan - Letenye. Vcelku nie je čo spomenúť, premávka riedka a táto časť presunu tak trochu nudná. Hraničnú kontrolu som absolvoval takmer bez zastávky, nebolo treba vypnúť ani motor. Prekvapenie však prišlo hneď za hranicou: na colnici som nikde nevidel možnosť zaplatiť diaľničný poplatok a hneď pár sto metrov ďalej už bola na smerovej tabuli veľká matrica! A že videokontrol! Aj keď maďarsky neviem, tak tomuto som rozumel. Radšej som hneď odbočil z diaľnice, že nájdem najbližšiu čerpačku. Tak som chvíľu jazdil po okreskách, až som sa dostal do Nagykanizse, vyplatil hetymatricamotorka, tentokrát bez doplňujúcich otázok a vrátil som sa na diaľnicu. Toto soudruzi z magyarorság nezvládli.

Po príchode do Hévízu sa zopakoval scenár spred týždňa: Pannonhotel-plavky-jazero-halászlé-egribikavér-posteľ. Teplota vzduchu sa už vyšplhala na 31°C a jazero malo 33°C. Prenajali sme si plávacie kolesá a nechali sa kolísať teplučkou vodičkou. Neskutočne príjemné po horúcom dni.

Deň jedenásty: 1.6.2013, Hévíz, Maďarsko – Veľký Krtíš, 350 km

Aj som sa tešil domov, aj mi bolo ľúto, že už pomaly dovolenka končí. Zmiešané pocity, ako keď sa Ti zabije svokra na Tvojom novom aute. Ale nič sa nedá robiť, každý príbeh sa raz končí ale iný môže začať!

Po diaľničnom presune cez Budapešť do Vácu sme išli ďalej okreskami na hraničný prechod Balassagyarmat. Spomeniem fajn vec, ako majú ponad rýchlostnú cestu smerom na Vác rozmiestnené informačné tabule: 2x bola vopred označená nehoda a nebezpečne odstavený kamión. Toto soudruzi z magyarorság zvládli výborne. Drobnosť, ale poteší informácia, že za rohom je niečo vyko..tené.

Z hraníc do Veľkého Krtíša je to na skok. Po príchode domov som doprial Gine (akože moje cagive) welness, komplet umytie, naleštenie, umytie a namazanie reťaze, dofúkanie gúm a poďakovanie za bezporuchovú dovolenku.

A jedna poznámka na záver: po príchode domov mám na tachometri 90.000 km. Ak je o motorku riadne postarané, odvďačí sa spoľahlivosťou. To je jednoduchá rovnica. Len nechápem prečo v slovenských inzerátoch majú všetky motorky max 37 tis. km.... Ale to je na iný článok.

Záver:

Dlho som sníval, čo všetko by som v živote chcel. Tak som len sníval a chcel. Až som pochopil, že sny si treba plniť. Táto dovolenka bola určite naplnením jedného z nich.

Mám kopec známych bajkerov, ktorý by aj niekam išli ale poznáte tie reči: čo ak dostenem defekt, čo ak zmoknem, a neviem či zvládnem blá blá blá blá.

Tak neváhaj a začni realizovať svoje sny!

Ja som už začal v mape maľovať ďalšie čiaročky a smerujú do Bosny, Čiernej Hory, možno sa skrútia do Bulharska a Turecka. Uvidíme, čo z toho „vypadne“.