V decembri minulého roku som sa konečne odhodlal a v Yamahe rozbil prasiatko a úplne nové čierne XT mi začalo tykať. Dlho sme na seba v garáži iba čumeli, dobré počasie na seba tento rok dalo dlho čakať. Ale predsa som len vo februári neodolal a vydal sa na naše prvé spoločné kilometre.

Najprv opatrne, predsa len, desať rokov som na motorke nesedel, sem tam som sa len na niečo sadol. Ixtéčko ale poslúchalo na slovo, milo prekvapilo. Vysoký posed poskytuje nadhľad ponad karosérie áut, štíhla motorka umožňuje manévrovateľnosť a hlavne: nečakám v radoch na križovatkách. Prvé najväčšie plus, ktoré som potreboval…

Klady a zápory ťažko popisovať veď každý z nás motorkárov má tu svoju obľúbenú a nedá na ňu dopustiť. Poznám jednu červenú banditku pre ktorú bola moja Yamaha „ladička“-hudobný nástroj. J Ja som so svojou motorkou spokojný, akurát pri dlhších jazdách som z nej vytrasený jak Detva. Vy skôr narodení viete aká to bola cigareta…

A to že maximálku má ixtéčko pri 140-tke som pochopil, keď som po zábehu tomu vyťal a zrazu som začal kľučkovať po prerušovanej čiare na ceste ako keby som králika naháňal. Samozrejme nechtiac. Oči som mal nalepené na plexi a myslel som si že idem minimálne dvesto. Bohužiaľ, trubky sú trubky a dali najavo svoje hranice.

Nejaké veľké úpravy neplánujem, akurát dám do sánia GREEN filter, sviečku DENZO, laďák výfuk a dynojet na karburátory. Maličkosť ale poteší. Aspoň babička trocha ožije. A vymenil som žiarovky za LEDky aspoň môžem nechávať rozsvietené svetlá bez obáv o baterku.

To sú všetky úpravy, zatiaľ iba jazdím a jazdím. Máme za sebou spoločných 5500km zatiaľ v pohode a bez závad. Akurát tá zadná guma nejako skoro stráca svoju tvár…