Plánovaný termín odchodu padol a jediné voľné dva týždne, kedy môžem ísť, sú už za sedem dní. Takže mi je jasné, že víza sa mi už vybaviť nepodarí. Zbohom Moldavsko a Ukrajina.
Jediné,čo ostalo nezmenené, je zostava. Ja, priateľka Daniela a XRV 750. Príprava motorky netrvala nijako dlho, výmena oleja, brzdovej kvapaliny, platničky. Po minuloročných skúsenostiach s balením už neboli žiadne problémy, tri kufre a tankvak stačili v pohode.

Sobota 26.6.2004, 653 km, Trnava-Štúrovo-Budapešť-Szeged-Nadlac-Arad-Temešvár-Resita-Semenic

Maďarsko preskočím, nie je veľmi o čom písať, hádam len to, že som si zabudol kúpiť diaľničnú známku. Myslel som, že ešte stále fungujú na diaľnici mýtnice, ale tie boli na moje prekvapenie zatvorené.
Do Rumunska vstupujeme cez hraničný prechod Nadlac. Sú tu dosť dlhé rady, samozrejme sa predbiehame. Chvíľkové čakanie využívame na nákup v duty free. Camelky za 34 Sk je paráda, no nie? Ani nie za hodinu som zistil, že v trafike v Rumunsku sa predavajú za 28.
V hraničnom mestečku Nadlac žije početná slovenská komunita, v pohode sa v obchodoch a reštauráciach dohovoríte po slovensky. V hoteli, kde meníme svoje prvé eurá, sa v ten večer chystá slovenská svadba.
Pokračujeme cez mestá Arad a Temešvár až do Resity po hlavných cestách. Tu odbočujeme do nášho dnešného cieľa, lyžiarskeho strediska Semenic a na kvalite ciest je to hneď poznať. Asi o 17-tej sme našli príjemný chatový tábor, chatky po 400 Sk. Večer trávime na terase v miestnom bare s fľašou vynikajúceho sladkého červeného rumunského vína.

Nedeľa 27.2.2004, 350 km, Semenic-Slatina Tumis-Orsova-Dubova-Kazanská súteska-Drobeta Turnu Severin-Tatgu Jiu-Horezu

Ráno vyrážame asi o 8:00. Nechce sa mi vracať sa späť do Resity a tak radšej volím asi 40 km neistej cesty, po ktorej by som sa mal dostať na hlavný ťah Caransebes-Orsova. Prvých 5 km ma prekvapil nový asfaltový koberec, ktorý onedlho vystriedali takzvané mačacie hlavy. Už som začínal tušiť, že to pôjde len k horšiemu. Po kilometri začala tá pravá divočina - cesta po ktorej chodia asi len lesné stroje a trvalo to asi 30 km.

Naokolo len pár salašov s ovcami a pár psov, ktoré si nenechali príležitosť nás nahánať. Ale tie výhľady stáli za to.
V motoreste na hlavnej ceste dávame rýchle raňajky a pokračujeme do Kazaňskej sútesky pri dedine Dubova na rumusko-juhoslovanskej hranici. Jej steny sú miestami až 600 metrov vysoké. Dunaj tu vytvára neskutočné scenérie.

V skale sme objavili veľkú vytesanú tvár Decebala. Bol to náčelník dáckych kmeňov, ktorí sú údajne predkovia Rumunov.
Späť sa vraciame cez Orsovu a mesto Drobeta Turnu Severin, kde Rumuni vybudovali na Dunaji veľkú hydroelektráreň.. Je to vážne kolos a priamo na jej hrádzi je hraničný prechod do Juhoslávie.
Cieľom našej dnešnej cesty je mestečko Horezu a príjemný hotel v centre za 400 Sk. Večer padla za obeť dalšia fľaška červeného.

Pondelok 28.6.2004, 350 km, Horezu-Ramnicu Valcea-Caciulata-Pitesti-Gaesti-Targoviste-Ploiesti-Snagov

Dnes by sme mali celý deň chodiť po valašských kláštoroch. Začíname v Horezu, čo je najväčší kláštorný komplex vo Valašsku. Neviem, ako to opísať ale je tu krásne.

Z Horezu pokračujeme cez Ramnicu Valcea do dediny Caciulata. Priamo v nej je kláštor Cozia, ktorý je najstaršou architektonickou pamiatkou Valašska. Kláštor bol založený v roku 1388 vďaka podpore Drakulovho deda Mireciu Staršieho, ktorý je tu aj pochovaný.

Štartujeme a 2 km sa po štrkovej ceste presúvane do káštora Turnul. Založíli ho mnísi z kláštora Cozia na konci 16. storočia, ktorí sem chodili meditovať a k tomu si vytesali do pieskovcových skál cely.

Ramnicu Valcea-pitesti je fantastická cesta, samé zákruty a vracáky. Z diaľnice Pitesti-Bukurešť sme chceli zísť pri meste Gaesti, ale značky ukazovali, že cesta sa opravuje a daľšia odbočka bola až o 30km ďalej. Nechcelo sa mi nadchádzať a vravel som si, že to hádam na motorke prejdem. Po príchode na koniec jednej dediny som zistil, že dôvod tých značiek bol asi 50 metrov dlhý most cez rieku, ktorý sa zrútil. Miestny autobusár mi poradil, že ak sa vrátim 3 km, nájdem cez rieku brod. Keď som zbadal,že sa mám brobiť cez 30 m širokú rieku,moc sa mi do toho nechcelo. Našťastie bola hlboká max. 30 cm a Dácie tade chodili úplne v pohode.
Po príchode do Targoviste sme navštívili zrúcaniny kráľovského dvora, kde vyrastal Drakula.

Pred Ploiesti sa začalo nepríjemne zaťahovať a sprevádzal nás asi hodinový lejak.
Podvečer sme prišli so Snagova. Je to rekreačná oblasť s veľkým jazerom, asi 40 km severne od Bukurešti. Pripadalo mi to ako Senec, na brehoch nádherné vily, jednu tu mal aj Causescu. Ubytovali sme sa v luxusnom hoteli na brehu jazera za 1400Sk. Je asi jediný otvorený, inak je tu dosť ľudoprázdno a mal by tu byť aj kemp, ale nenašli sme ho.

V strede jazera je ostrov a na ňom postavený pravoslávny kláštor. Údajne je tu pochované Drakulovo telo bez hlavy (tú dostal turecký sultán). Ráno sa tam chceme ísť pozrieť.

Utorok 29.6.2004, 250 km, Snagov-Urziceny-Slobozia-Harsova-Constanta-Mamaia

Podľa informácií recepčného sme mali o 8.00 čakať pri jazere na prevozníka. Samozrejme neprišiel nikto. Tak nám ponúkli čln s veslami za 400 Sk. Údajne mi to bude trvať tam a späť 3 hodiny a ak budem veslovať rýchlo, tak 1,5. No, kašlem na Drakulu, radšej rýchlo k moru.
Prvých 20 km zo Snagova na hlavnú cestu do Urzinecy opäť enduro vložka po štrkovej ceste. Na mape bola pritom vyznačená tak, že by mala byť v pohode. V meste Slobozia som prvý krát tento rok natrafil na Rumunských policajtov.Na 70-tke ma namerali 129. Začali mi ukazovať policajný sadzobník, podľa krorého by som mal zaplatiť 2 až 8 miliónov lei. Nakoniec sme sa dohodli na 10 Eur bez blokov.
V Mamaii sme isli do kempu, ktorý sme poznali už z minulého roku. Chatky, ktoré boli minulý rok po 700, stáli už 1000 a od 1.7. až 1500Sk. Ale je pravda, že boli úplne vynovené. Nové obklady, dlažby, klimatizácia, TV, satelit, chladnička, minibar, no proste super... Sme tu asi prví návštevníci, záchodová doska je ešte zabalená v igelite.
Podvečer vyrážame do Constanty na nákup do Billy a v ručnej umyvárke som si dal umyť motorku. Keď som ju odstavil do jedného z boxov, ani ma k nej nechceli pustiť, že všetko musia urobiť sami, aby som nemal žiadnu starosť. Asi pol hodinu ju mydlili, oplachovali, leštili všetkým možným aj nemožným. Fakt som bol milo prekvapený, bola ako nová a stálo to 150 Sk.

Streda 30.6.2004, 0 km, Mamaia

Celý deň vylihujeme na pláži, 2 lehátka a veľký trstinový slnečník na celý deň stojí 100 Sk. 20 metrov za mnou je plážový bar. Je mi sveta žiť.

Štvrtok 1.7.2004, 0 km, Mamaia

Celý deň leháro pri mori, večer sme sa išli prejsť po promenáde s množstvom butikov, čo ako som vzápätí zistil, bola veľká chyba. Verte mi, Daniela nevynechala ani jeden. Ja som len nervózne pred každým fajčil. Blúzka, minisukňa, jedny lodičky, druhé lodičky a mňa už chytali mdloby, kam to na motorku pobalíme. Ale radšej som si kúsal do jazyka.

Piatok 2.7.2004, 0 km, Mamaia

Náš posledný deň pri mori.

Sobota 3.7.2004, 500 km, Mamaia-Ploiesti-Slanic-Brasov-Targu Secuiesc-Covasna

Ráno sa mi podarilo šťastne pobaliť všetky Danieline nákupy. Na dnes hlásili dážď a mali pravdu. Doobeda sme si nepremoky obliekali 3 razy. Cesta od mora až do Ploiesti je dosť fádna. Okolo poludnia sme dorazili do dediny Slanic. Nachádzajú sa tu bývalé soľné bane, z ktorých v 80-tych rokoch spravili turistickú atrakciu.

Vstupné je asi 70 Sk na osobu. Výťahom sme sa zviezli do hĺbky 280 metrov pod zem. Keď sa dvere výťahu otvorili, padla mi sánka a ostal som stáť v úžase. Tie podzemné štoly boli asi 60 metrov široké a 80 metrov vysoké. Bola v nich kaviareň, bar, bilardové stoly, tenisové kurty, volejbalové a futbalové ihriská a do soľných stien vytesané výjavy z rumunskej histórie. Skrátka nádhera, ktorá sa oplatí vidieť.
Pokračujeme ďalej do Brasova cez transylvánske Alpy sedlom Bratocea (1263 m.n.m.). Je to tu samá serpentína, nádherná príroda, hotely a kempy.

V transylvánskom meste Targu Secuiesc práve prebieha motorkársky zraz, tak by sme tam dnes chceli doraziť. V tomto kraji žije početná maďarská menšina, názvy obcí a ulíc sú bežne v maďarčine. Pri ceste pred domami je množstvo stánkov, predávajú tu ešte teplé koláče, ktoré u nás poznáme ako Skalické trdelníky.
V meste trošku blúdime. Narazili sme na partiu motorkárov a tá nás naviguje do kempu za mestom, kde zraz prebieha. Vstupné je 200 Sk na osobu, dostávame aj odznaky.

Väčšina motoriek je dosť stará, rôzne MZ, Jawy, Uraly, staré BMW, ale nájde sa tu aj pár novších kúskov. Keď pri vchode identifikovali našu ŠPZ, okamžite sme sa stali stredobodom záujmu.
Okolo 21,00 opúšťame zraz a vyrážame do kúpeľného mestečka Covasna, kde nocujeme na priváte za 500 Sk.

Nedeľa 4.7.2004, 340 km, Covasna-Targu Secuiesc-Miercurca Ciuc-Gheorgheni-Bicaz-Vatra Dornei.

Ráno vyrážame dosť skoro. Raňajky si dávame v horskom hoteli, kde majú samé maďarské špeciality. Skúšam halásle, ale veľmi mi nechutia.

Pred nami je sútezka Bicaz (1268 m.n.m.), na ktorú som sa veľmi tešil. Cesta na vrchol je dosť rozbitá, ale stojí za to tam ísť. Na vrchole je jazero Lucu Rosu (Červené jazero). Vzniklo v roku 1880, keď zosuv pôdy prehradil potok. Ešte dnes z neho trčia kmene smrekov,ktoré na jeho mieste kedysi rástli.

Dajú sa tu požičať aj loďky, ale je nedeľa a je tu kopa národa. Po prejdení vrcholu pokračuje cesta pomedzi 100 metrov vysokými skalnými bralami.

Vo Vatra Dornei sme sa ubytovali zatiaľ v najlepšom kempe, aký sme v Rumunsku zažili. Chatky za 200 Sk, krásne sprchy, reštaurácia, non-stop teplá voda.
Večer sedíme na lavičke pred chatkou a popíjame naše vínko Karpateu Berge cabernet-Auslese dulce. Musím si pár fliaš kúpiť aj domov.

Pondelok 5.7.2004, 250 km, Vatra Dornei-Moldovita-Secuvita-Gura Humorului-Voronet-Vatra Dornei.

Všetky veci sme si nechali v chatke a vyrážame na okružnú jazdu po opevnených moldavských kláštoroch Moldovita, Secuvita a Voronet. Sú pomaľované krásnymi freskami.

Na začiatku mesta Gura Humorului sme našli reštauráciu, kde varia miestne špeciality. Dávame si Mamaligu - je to kukuričná kaša s kúskami pečeného mäsa, klobásou, bryndzou a volským okom. Po návrate do Vatra Dornei nakupujeme ďaľšie vínko (vždy som o sebe tvrdil, že som abstinent) a mňa už poráža, lebo Daniela sa nebezpečne pozerá do výkladu na ďaľšie lodičky. Musím jej vysvetľovať, že nemáme príves a tak polourazená odchádza do kempu.

Utorok 6.7.2004, 335 km, Vatra Dornei-Bistrita-Dej-Baia Mare-Satu Mare

Za Vatra Dornei je priesmyk Tihatu, nič moc, ak tadiaľ prave nemáte cestu, neoplatí sa tam chodiť. Sem umiestnil Bram Stoker vo svojej knihe drakulov hrad. Jediná zaujímavá vec je tu Drakulov Hotel. Postavili ho v roho 1983 a pripomína menší hrad.
Cenu za jeho stavbu splácajú asi dodnes. Pripomínajú to ceny za jedlo a ubytovanie. V Baia Mare kupujem v predajni Moto Dreams sprej na reťaz za 300 Sk. V Satu Mare sa ubytovávame vo veľkej chate pri kúpalisku za 600 Sk.

Streda 7.7.2004, 525 km, Satu Mare – Miskolc – Trnava

Budíček máme o 2:00 a o 2:45 sme už na ceste. Pred hotelom v centre mesta sme si všimli asi 50 nemeckých endúr, ktoré strážia dvaja chlapíci.
Pred hranicami ešte tankujem za všetky lei, ktoré nám ostali. Cesty v Maďarsku sú nudné ako vždy, ale preto, že je ešte noc aj príjemne prázdne. Do Trnavy prichádzame o 11:00.
Je mi trošku smutno, keď si spomeniem, že ma niečo podobné čaká až o rok. Ale to som ešte netušil, že zhruba o mesiac vyrážam na ďalšiu cestu.