Konečne som tu dorazil. Nasleduje 250m enduro vložka, som prekvapený sám , že taký stupák po tráve skúter vyšiel. Je teplo a fúka silný vietor, to mi vyhovuje, akurát ma dobré chladí. Ľahnem si Zaspávam.

Počujem nie jaký kovový zvuk. Pomrvím sa. Obzriem čo to nevidím. Dvaja nemci. Ako človek spozna v lese dvoch ľudí a vie, že sú to nemci? Jednoducho majú zbrane.

Do riti. Vojna. Zmätene sa otočím, tanky ruské.

A tam sú ďalšie a ďalšie. Zem sa trasie.

Tí ludia sa tu chystajú navzájom vraždiť. Spustil sa lejak teplota prudko klesá. To vraždenie im vychádza sú úspešní jední aj druhí. Všade rachot a streľba, ranení zúfalo kričia, ak môžu, saniťaci behajú, celí sú krvaví. Nemci sú dobre opevnení po 2 h boja ich rusi horko-ťažko porazia aj vďaka početnej prevahe. To je dobre.

Keďže je všade rachot a zem sa trasie nepočujem zákerné pásovokolesové čudo, ten blázon ma chce prejsť, nielen mňa aj skúter. Ja utekám, skúter nevie bežať, posledný tenký výkrik alarmu, skúter je v zemi zatlačený a potom výbuch.

Cintoríny kľud. O všetkých je postarané . Pamätník je pekný, niejako mi to nedá vypínam motorček a skútrik dotlačím k pamätníku, kde urobím foto.

Realita, ranný kapitalizmus. Možno to bude dobrý tip pre niekoho na výlet. Slovensko-Poľské pohraničie, Svidník- V. Komárnik. Kraj ktorým prechádzam asi vývoj našej spoločnosti veľmi neprospieva a určite majú ľudia iné starosti ako z drahého, hlučného výfuku urobiť výfuk drahší a hlučnejší. Pozrite si kostol vo V. Komárniku je pekný drevený pravoslávny, oproti je stíhačka. Foto nem. tankov a vojakov je z 6.10. 04. Bola to rekonštrukcia bojov o Duklu. Nasadenie tých chlapov a ich hodnovernosť bola užasná. Dve hodiny sa váľali v blate za neustáleho dažda, bolo 6 stupňov. MajoKE