Ja som vyrazil skoro ráno o deň skôr a manželka mala prílet okolo 21 hod. Za osamelých 42 hod sa dá pozrieť podivná, morbídna rakúska dedinka Hallstatt v peknom prostredí, ale aj okolie Berchtesgadenu, Hitlerov nevyužitý dar v horách Königssee a Krimmler Wasserfälle ako bonus.

Sadneš na motorku v nedeľu o 3 hod ráno a s palcom v nose si pred poludním v Hallstatte, žiaľ len posledná hodinka jazdy je zaujímavá. Samotná obec je v peknom prostredí, lode na jazere sú na elektrický pohon a všetko okolo vyvoláva dojem kľudu a relaxu.
cestovanie.pravda.sk/mesta/clanok/416906-kostol-v-hallstatte-si-najal-kvoli-drzym-selfie-turistov-vyhadzovacov/

Pokiaľ pri kostole nevojdeš do miestnosti plnej ľudských lebiek a kostí. Miestni svojich mŕtvych exhumovali, posekali, lebky a labky ozdobili a vystatujú sa tým skutkom. Myslel som si, že som v Ázii, v pralese pri masových hroboch. S veľmi zmiešanými pocitmi odchádzam do Nemeckého Berchtesgadenu a okolia.

Hraničný prechod som minul. Lebo vyzeral ako vjazd niekomu do dvora. Cesta bola úzka a pustá, len spotení cyklisti a ja bublajúc si na 2500 otáčok. Ubytovanie som mal rezervované cez Booking a tak som deň mohol využiť do zotmenia. Veľmi zbabelo, ale Königssee mi bolo prednejšie ako Hitlerove hniezdo sa nechávam k Hitlerovej chate vyviesť autobusom a som tam len 30 minút. Samotný objekt nič moc, výhľad je však pekný. Popravde najviac sa mi páčila zručnosť autobusára, roboticky presne šiel po úzkej ceste s pár cm rezervou.

Ale Königssee to už bola iná káva, keďže bolo tesne po 16 hod prakticky ihneď po zakúpení lístka som skočil takmer na prázdnu loď a vydal sa na cestu po jazere. V jazere je vraj nacistický poklad a mnoho potápačov, dobrodruhov tam skúšalo šťastie v hlbinách. Tak im to 16 ročné dievča so šnorchlom natrelo! Kusisko zlatej tehly našla v 2 m hĺbke. Nález odovzdala a ostal jej po nezistení majiteľa.

www.hlavnespravy.sk/tinedzerka-objavila-v-bavorskom-jazere-tehlicku-zlata/656490

Po pár minútach som nepočul ruch v prístave a zážitok sa mohol začať. Lodník usúdil, že najvhodnejšie bude ak zoberie trúbku a bude trúbiť, aby zničil oázu pokoja a kľudu. Keďže môj tatko dlhé roky hral na trúbke, lodník by mal ostať pri kormidle. Jeho výkon odmeňujem medenákmi z vrecka.

Po chvíľke sme zobrali pútnikov z kostola sv. Bartolomeja, ja som vystúpil až na zastávke Salet a poklusom švihal k jazeru Obersee, ktoré by sa malo volať zrkadlové, no a polhodinka mi chýbala, aby som si pozrel 470 m vysoký vodopád Röthbach zblízka. Aj sa ma môj vysedený zadok pýtal, čo mu robím, keď po cca 800 km bežím. Tu som zažil kultúrno-etnický-turistický šok. Na turistickom chodníku som predbiehal ženy, moslimky, riadne zahalené od hlavy po päty v závoji. Prv som si myslel, že je to nejaká miestna atrakcia ako na hradoch, niečo v zmysle tajomná postava jazera. Ale veď je to 5 % percent obyvateľstva krajiny, niet sa čomu čudovať.
A keď stretnú mňa, blondiaka v Arabií, tiež nemusia vypisovať na webe svoje prekvapenia. Takže je to normálne.

Na lodi nás bolo pár, niektorí sa rozprávali so svojimi malými deťmi, iní psami a Slovák so Slovenkou o svojom večernom posteľnom pláne. Na konci plavby som im poprial pekný večer, dievčisko zahorelo. Pomaly som šiel na penzión, rezervovaná izba s výhľadom na hory. Bola to pravda, pokiaľ som zakvačil členky pod radiátor, maximálne sa vyklonil z okna v 1 % zorného uhla boli hory. Zachránil to veľký rozkvitnutý strom pred oknom. Zaspal som okamžite, aby som o 5 hod ráno sedel na motorke a spokojne šiel pozrieť super vodopády znova do Rakúska.

Ráno miestni mliekari čapovali, alebo predávali väčším mliekarom mlieko. Asi po 2 hodinách kľudnej jazdy som prišiel ku Krimmler Wasserfälle, „krásnym a bohatým vodopádom". Tam jednoducho musíš ísť po turistickom chodníku pešo k vyšším, stupňom vodopádov. Ja som mal šťastie, lebo aj začiatkom leta tam bolo dostatok vody a riadny hukot.

Hodilo sa mi oblečenie na motorku, lebo mikro kvapky vody boli v ovzduší. Skvelé boli mini dúhy z výhľadní, stálo to za ten výstup. Strávil som tam 5 hodín a vrelo odporúčam naplánovať si tam aspoň pol dňa. Keďže som tam bol okolo 8 ráno mal som tú krásu pre seba.

Mal som na cca 450 km 7 hodín a tak som slušne šiel do Bergama, ubytovať sa a poľudštiť.
Ubytovanie bolo pod hradbami starého Bergama Via San Tomaso, 78 Angolo Piazza Giacomo Carrara, píšem to preto, lebo som to miesto vyberal podľa Streetview, aby bolo blízko Staré mesto, bar a motorku bolo o čo priviazať, ale teraz sa volajú inak.

Bol to 2 izbový byt s vysokými maľovanými stropmi, hrubými múrmi, veď len na parapetách mohli byť manželské postele. Sterilná čistota, drevený nábytok cca 70 m2 . 280 € 4 dni. Neľutujem ani sekundu a cent za to skvelé miesto. A domáca, alebo kontaktná osoba bola skvelá, predložila mi mapky a adresy najbližších barov, potravín, reštaurácii s adresami, otváracími hodinami a náčrt ku podzemným garážam pre motorku / to som nevyužil /.

Večer idem na letisko pre ženušku, v tej taške na sedadle motorky som mal oblečenie pre ňu. Bol to pondelok, odlet z KE bol okolo 20.00 hod. Z letiska síce ide každých 30 min autobus do centra, ale nevyužili sme to. Parkujeme pod stromami pri „našom“ starom dome, po pár metroch sme v blízkej študentskej krčmičke, kde mladí umelci vyhrávajú, pred polnocou zaspávam spánkom spravodlivých.

Nasledujúce tri dni to nie som ja, neviem, kedy vstanem a kam pôjdeme. Vlastne ani neviem celkom presne, kde sme boli, vôbec neriešim prejdené km. Takže k textu a popisom fotografii si stále priraďte ,,asi"...kľudne sa môžem mýliť.

Ale, aby som priznal farbu, tie tri dni som si motocyklovo vôbec neužil, to síce nie je dôležité, keď som mal zenušku za sebou, mal som oči všade a šiel som na železnú istotu, predbehli nás hádam všetky motorky, preplnený úsek diaľnice Bergamo - Milano som šiel v pravom pruhu.

Dôležité boli iné veci, hodnoty, vnímanie života okolo seba. Krásne bolo ako miestne ženy sedia na Vespách, vystreté ako pravítko, niežeby nám chceli ukazovať vystretú hruď, ale nemajú štít na prilbe a schovávajú sa za plexi štít Vespy, aby im neodfúklo cigaretu. Mladí idioti majú smartfón medzi prilbou a lícom, mamky vozia decká na derivátoch F500, je to hrozné auto, ale kvôli dizajnu sa naň, nedá hnevať. Mne sa páčilo ako boli ľudia vkusne oblečení, nie draho, ale vkusne, farebne zladení. Zažil som to len v Odese, keďže ja venujem svojmu oblečeniu 3 sekundy denne v tomto smere ich obdivujem, akoby mali ďalší zmysel navyše. Sadnúť si v Starom meste do reštaurácie, vychutnať si olivy, syr, víno, pizzu, taliančinu, ktorej nerozumiem, potľapkať ženu /svoju po riti/, skrátka oddychovať.

Staré mesto Bergamo a povinnú Piazza Vecchia sme prešli pešo a degustovali, nesledovali sme čas. Mestské hradby majú po obvode asi 6 km, samozrejme sú na svahu odkiaľ je pekný výhľad. No, ale aj motorka si pýtala svoje, tak sme vyrazili na okružnú jazdu po okolí.

Peschiera del Garda.

Mala svoje čaro s peknými malými loďkami, upravenými domami. Asi hrá druhé husle oproti Sirmione.

Sirmione.

Čertovsky vhodné miesto pre motorku, autom by sme tam boli v kolónach dodnes, alebo hľadali miesto na parkovanie. Hrad by som nazval Vodný, vyzeral, akoby v ňom mala rodisko sladkovodná Hydra.

V Sirmione som jedol najlepšiu zmrzlinu svojho života, ale množstvo ľudí nám začínalo vadiť. Tak sme šli okolo západnej časti Lago di Garda až do Riva del Garda, kde sme si dopriali skvelý obed.

Cestou ma predbehli asi 15 motorkári, ktorí asi museli vylúpiť banky, alebo boli na úteku. Súdiac podľa rýchlosti a spôsobov predbiehania ich nestíhal zákon, ale asi príšery z iného sveta. Z Riva del Garda sme šli po vidieckych cestičkách okolo jazier do Brescii.

Brescia.

Asi kvôli historkám pre turistov ju vraj založil Hercules, iní tvrdia, že to boli uprchlíci z Troje. Dôležité bolo, že na peknom hrade bolo takmer ľudoprázdno a bol z neho skvelý výhľad na Bresciu. Rímania nám zanechali Kapitulský chrám, dnes už len s 5 korintskými stĺpmi.

Milano.

Nasledujúci deň sme si dopriali Milano. Cesta do preplneného centra je pre automat na motorke ako stvorená. Asi 10 min som hľadal miesto na zaparkovanie motorky, všade boli motorky, natlačené autá. Povedzme, že by som ešte pochopil výstavbu kostola obrovských rozmerov, ale tá sochárska a reliéfna výzdoba, tisíce sôch a desaťtisíce ornamentov. Ako to čistia? Víchricou?

Vojak s poľovníckym klobúkom robí bezpečnostné prehliadky turistom, asi polhodinu sme čakali na lístok. Zo strechy kostola je totiž výhľad na nezaplatenie. Napr. aj na tie čačky a výzdobu. Potom som sa zatúlal do nejakého drahého obchodu, kde ma zaujala podlaha a policajti v dobových uniformách. Neviem ako sa volal, neviem ako sa volajú obchody, kde bývam.

Keďže sa nám doba mení a ľuďom šibe, aj na ,,Centro Duomo di Milano" je dosť policajtov v nepriestrelných vestách. Pár desiatok metrov je budova, ktorá asi nikoho na Motoride nezaujme ,,Teatro Alla Scala". Po Danteho ulici prídeš ku Castello Sforzesco, ale nezdal sa nám jedinečný. Ak by som si mal vybrať medzi Bergamom a Milanom, neváham ani okamih Bergamo!

Piatok.

Posledný deň, rozlúčili sme sa so Starým mestom, pred obedom nechávam ženušku nech si pozerá obchody, ja to neznášam. Let má okolo 22 hod. Sadám na automatický prskolet, monotónne 4000 ot./min. Idem cez Rakúsko a Slovensko cca 1300 km. 2 x po 45 min čakám kvôli vážnym nehodám na diaľnici, čas na otravné sprejovanie reťaze. Cestou hútam, že platím 30 € za diaľničné poplatky v Taliansku a letenka je za dvacku. Mohli na moju motorku dať remeň, keď už má automat, tak mohla mať aj tempomat, keď si sama radí. Ale treba uznať, že keď máš dobré pneumatiky môžeš denne urobiť km koľko chceš, motorka nevibruje, neraz som na nej spravil vyše tisícky denne a nič sa nedeje. Pred polnocou som doma, meškám 15 min za ženuškou. Neviem koľko to stálo, cca 3200 km, 6 dni, veď píšem, že som sa flákal.

Škoda, že v každom veľkom meste si treba privyknúť na možné nebezpečenstvo. Darmo. Za dobrotu, na žobrotu.