Tento článok nebude výtvor profesionálneho novinára, preto v ňom nehľadajte žiadne špeciálne zvraty a super frázy. Takisto nečakajte že budem vysvetľovať pravidlá enduro/crossu, jazdecký štýl a finty čo a ako. Som v teréne amatér, a ešte k tomu začínajúci amatér. Z takého pohľadu to bude aj napísané, očami začínajúceho amatéra.

Je sobota, 18.6.2005, 6:30 ráno. Aj keď tento deň chcem venovať terénu, sadám na Horneta. Nie, nejdem s ním do lesa, mám namierené do Krompách, kde sa budú konať Medzinárodné majstrovstvá Slovenskej republiky motocyklov Enduro a Pohár MACEC Krompachy - Plejsy 2005 www.smf.sk/EaR.htm

www.enduroaktual.sk/?news&ID=15

Trať na ktorej sa bude jazdiť by mala byť základom trate pre MS jazdcov Enduro v roku 2006. Okrem zaujímavého podujatia a napínavých súbojov medzi slovenskou, ale aj maďarskou jazdeckou špičkou to bude predstavenie širšej nominácie pre slovenský Trophy team, ale aj Juniorský team pre tohtoročnú Šesťdennú súťaž tímov enduro jazdcov, ktorá sa v tomto roku uskutoční na Slovensku v Považskej Bystrici v dňoch 13.-18.9. 2005. O 7:30 sa v Margecanoch stretávam s Maťom a jeho Betou Alp 4.0

O chvíľu parkujem Horneta v depe. Vítajú ma chlapci z KS MOTO Team.

Prechádzame depom, obzeráme si „stanovačky“ Katriňáka, Hrehora, Jakeša, Kapajčíka ..., mená, ktoré naozaj netreba predstavovať. Študujeme mapu trate. Je približne v tvare čísla 8, s väčším a menším „bruškom“. Štart a cieľ, aj časové kontroly sú v strede. Celý okruh má približne 45 km, časť menšieho „bruška“ je Enduro test (nad plavárňou v Krompachoch), časť väčšieho „bruška“ je Cross test (na trati v Spišských Vlachoch). „Hobbysti“ a dorastenci idú v sobotu dve kolá (absolvujú dva Enduro testy + jeden Cross test a spojovačky medzi nimi), „dvojkári a jednotkári“ tri kolá (3 Enduro testy + 2 Cross testy), v nedeľu všetci o jedno kolo menej.

Po chvíli zisťujem, že „hobbysti“ sú už na štarte. Marián a Robo, naše „želiezka v hobby ohni“ vyrážajú na štart niekoľko minút po ôsmej. Prehodíme zopár slov o včerajšom preberaní, niečo o trati a Marián je už naspäť. Dostal defekt na zadnom kolese. CR-ka ide na stojan, koleso dole, duša von. Sú na nej dve menšie diery spôsobené pravdepodobne prerazením kvôli podhustenej gume. Aj keď je pomáhanie pri oprave defektu zakázané pod trestom diskvalifikácie, nedá mi nepodávať Mariánovi aspoň pumpu, kľúč a iné drobnosti. O 10 min je duša zalepená, koleso nahodené a Marián odchádza.

Rozoberáme situáciu ako sa pôjde, kde, čo a ako. Potom si ideme s Maťom pozrieť spojovací úsek od štartu k Enduro testu.

Spojovacie úseky sa nejazdia na čas, ale ak si niekto myslí, že chlapci idú pomaly, tak je to veľký omyl. Každý jazdec má predpísaný čas, kedy vyráža zo štartu, kedy má byť v časových kontrolách, kedy má byť v cieli (a tie časy sú dosť „našponované“). Za nedodržanie času sa prideľujú trestné body/minúty. Takže aj keď zajazdia super čas na Enduro/Cross testoch, to vôbec nemusí znamenať že dosiahnu super umiestnenie. Stačí prísť neskôr do časovej kontroly a je po dobrom výsledku. Podľa toho aj vyzerajú presuny, väčšina chlapcov ide skoro naplno. Je na to ešte jeden dôvod. V prípade poruchy sa dá ušetrený čas využiť na opravy.

To už je toľko hodín? Do štartu hlavného preteku ostáva niečo málo cez pol hodiny. Peťo, Ondro a Braňo sú už pripravení, ešte posledné hecovačky a idú si do uzavretého parkoviska po motorky. Ideme s nimi, ja mám v ruke lievik, Maťo bandasku s benzínom. Chlapci vymieňajú „kartičky“ za svoje motorky. Dotankovanie, kontrola tlaku v gumách, posledné drobné úpravy. Všetci si lepia predpísané časy prejazdov na viditeľné miesta. Peťo štartuje cca 12:15, Ondro a Braňo 5 minút po ňom.

Vždy štartujú traja jazdci spolu. Motor musia mať vypnutý, dokonca ho nesmú naštartovať po celý čas čo stoja pred štartom, inak nasleduje okamžitá diskvalifikácia. Naštartujú až v momente, keď dá „štartér“ pokyn a hneď vyrážajú na trať. To znamená, že motor šiel naposledy v piatok večer. Asi preto sa niektorým nepodarilo naštartovať. Tí čo mali smolu, musia motorku odtlačiť za štart a tam sa ju pokúšajú naštartovať alebo roztlačiť, ale bez cudzej pomoci.

Peťo, Ondro aj Braňo odštartovali bez problémov. Sadáme s Maťom na Betu a ideme na Enduro test číslo 1. Beriem so sebou aj fľašu vody, chlapci budú určite smädní. Bez problémov dorážajú do cieľa Enduro testu. Prvý bol nemeraný, ale každý si aj tak kontroluje čas. Časy sú celkom dobré.

Presúvame sa na Cross test číslo 1. Ideme po ceste, sme tam cca o 45 minút skôr ako prvý z „našich“, Braňo. Je to trochu čudné, lebo prvý bol na štarte Peťo. Dúfajme že sa nič zlé nestalo. Po telefonáte mi Maťo oznamuje že Peťo mal defekt, ale už je opravený a je na trati.

Braňo prichádza do cieľa v slušnom čase, Ondro tak isto. Chlapci sú už preč, prichádza Peťo. Dostal 9 trestných minút. Tak vyzerá aj jeho jazda, doháňa čo sa dá. Dosiahol veľmi slušný čas, len asi o 10 sekúnd horší ako Katriňák.

Ideme na Enduro test číslo 2. Povzbudzujeme chlapcov na štarte, dávam im vodu. Braňo prichádza do cieľa bez problémov, čas je slušný. Prichádza aj Ondro, čas má dobrý, ale z motorky vychádzajú čudné zvuky ktoré neveštia nič dobré.

Asi mal zle napnutú reťaz, alebo poškodené sekundárne koliesko, zuby na ňom aj na rozete sú značne obrúsené a ani reťaz nevyzerá veľmi dobre. Po krátkej debate sme sa dohodli, že mu kúpime aspoň kolečko a donesieme ho na Cross test číslo 2, kde si ho vymení. Aj keď je cudzia pomoc zakázaná, v tomto prípade sú pravidlá trochu nejasné, nie je jasne definované, či niekto môže alebo nemôže podávať náradie, resp. drobné diely a čo vlastne sú drobné diely. Takže to s donesením kolečka riskneme. Do cieľa prichádza aj Peťo, znova dosiahol veľmi slušný čas.

Ponáhľame sa do depa, Maťo kupuje kolečko, ideme na Cross test číslo 2. Opäť sme rýchlejší ako chlapci.
Prichádza Braňo. Voda, hecovačka, štart do testu. Čas slušný, rovnaký ako v prvom kole. Prichádza Peťo, sme radi že ho vidíme, ale kde je Ondro? Mal byť predsa pred ním. Peťo zajazdil zase veľmi dobrý čas. Medzi tým sa dozvedáme že Ondro je už v depe, reťazová sada to definitívne nevydržala a on musel odstúpiť. Škoda.

Ideme do depa. Ondro už má vymenenú rozetu, dávam mu kolečko, po 15 minútach je všetko hotové, na CR-ke je komplet nová reťazová sada. Obzerám si starú, vôbec sa nečudujem že musel odstúpiť.

Debatujeme čo a ako, postrehy z trate, ako sa šlo, prečo bolo toľko porúch. Ozaj, kto dnes ešte nemal žiaden problém? Prichádza Braňo. Na defekte. Pokojná debata sa v okamžiku mení na rýchlu opravu. Braňo má do časovej kontroly a cieľa dnešnej etapy pár minút, ak príde neskoro, premenia sa na trestné. Všetko okolo lieta, defekt je veľmi rýchlo zalepený a Braňo nesie CR-ku do časovej kontroly a uzavretého parkoviska. Medzi tým prichádza aj Peťo. Ten má všetko v poriadku, tak si len čistí a maže reťaz a trochu oddychuje. Aj jeho YZ-ta ide do uzavretého parkoviska.

Tak a máme to, pre dnešok pretek skončil. Možno sa vám zdajú predchádzajúce riadky chaotické, nesúvislé a pomotané, všetko v rýchlom slede. Nie je to preto že by som nevedel písať (no dobre, trochu aj preto). Ono to naozaj tak prebieha, všetko je hektické, deje sa veľmi rýchlo, na nič nie je poriadne čas, nedá sa kľudne rozmýšľať, treba okamžite konať. Celý pretek je jedna veľká makačka. Chlapci majú za sebou cca 120 km, väčšinou v dosť ťažkom teréne, medzi stromami, všetko to absolvovali vo veľmi rýchlom tempe, s minimálnymi až žiadnymi prestávkami. Robia si úplne sami šoférov, navigátorov, mechanikov a čo ja viem čo ešte. Únava je evidentná na prvý pohľad. Ja som bol iba divák, ale po príchode domov som hneď odpadol do postele.

Navyše si väčšina z nich všetko financuje sama, čo tiež nie je zanedbateľná čiastka. Skrátka venujú tom všetok svoj voľný čas, energiu a peniaze.

Máte moju veľkú úctu páni.

Výsledky preteku by sa mali objaviť čoskoro na www.smf.sk/EaR/EaR_vysledky_2005.htm

A ešte bodka na záver

Dosť som zvažoval či ju mám napísať, ale nakoniec som sa rozhodol že áno. Bude negatívny postreh.
Celý pretek podľa mne dostupných informácií prebiehal bezproblémovo, organizácia fungovala, nevyskytla sa žiadna nepríjemná udalosť. A predsa. Keď sme boli na Cross teste číslo 2, štartér bol už v značne podnapitom stave. Ako sa asi musí cítiť jazdec ktorý má za sebou cca 80 km, je unavený, špinavý, spotený, vynervovaný, príde na štart a tam na neho dýcha štartér alkoholické výpary, opiera sa oňho, rozpráva tie svoje pijanské reči? A čo by na to asi povedal medzinárodný komisár, keby videl, že u nás chodia štartéri zásadne opití. To by ale bola pekná správa, určite by nám dali na budúci rok právo organizovať majstrovstvá sveta.
Prečo vždy niekto totálne nezodpovedný musí zničiť prácu ostatných?