Pridané: Dnes Autor: robart
[História]
20. september sa stal svedkom jubilejného ružomberského stretnutia motocyklov Manet M90. Bol to už 20. ročník, takže sa stretli dve dvadsiatky. Škoda, že len čísla :) Za dvadsať rokov sa stane aj nové vozidlo už pomaly veteránom. A rovnako sa môže stať veteránom aj jeho majiteľ, veď za tú dobu sa vychová nová generácia.
V Ružomberku sa takto dlho stretávajú rok čo rok priaznivci prvého slovenského motocykla Manet M90. Tento stroj nemal dlhú kariéru, o to je však konštrukčne zaujímavejší. Zachované kúsky sa cenia na tisícky euríčiek. Tento rok sa stretli tradiční účastníci, prišli aj tri generácie z jednej rodiny. Niektoré stroje boli zachovalé v pojazdnom a pôvodnom stave po celú svoju kariéru, niektoré boli reštaurované do nového nalešteného stavu, o akom sa im v dobe vzniku ani nesnívalo. Ale našiel sa aj jeden parádny patinovaný stroj.
Takýto stav je vzácnejší, má svoj príbeh, svoje prežité roky a možno aj nepôvodné diely, ktorými sa ho majitelia snažili celé roky udržať v pojazdnom stave. Renovácia by tento príbeh negovala. So súčasnými technológiami sa už dá zrenovovať, či nanovo postaviť k existujúcemi štítku nový veterán, ale to nie je to, kvôli čomu sa chodíme kochať na staré stroje.
Tento rok sa zúčastnilo stretnutia celkom 24 strojov, ktoré sa vydali na viac menej klasický liptovský okruh okolo vodnej nádrže Liptovská Mara. Jedným z účastníkov bol aj Marián Janovčík z Podturne, ktorý prišiel na stretnutie po vlastnej osi. Ukázal mi komplentú dokumentáciu renovácie v klasickom fotoalbume. Rodinný Manet zo šopy mal chalanom slúžiť ako kroska, ale nakoniec zvíťazila túžba vrátiť mu pôvodný lesk. A tento stroj potešil aj malého chlapca, ktorému po nasadnutí na modrý stroj šťastne svietili očká.
A to je asi najväčšie posolstvo tohoto stretnutia. Robiť svojou prácou a spomienkami radosť všetkým naokolo. Veď detská radosť je viac ako naleštený chróm, ktorého sa nikto nesmie dotknúť, "lebo je to vzááácne".