X-Light – tuctový, jedinečný, či ojedinelý, časť II. – pôvod

Motocykel Keeway X-Light je na základe môjho bádania ojedinelý stroj, ktorého prapredkovia pochádzali z Japonska. V predošlom článku som naznačil, že v minulosti dostal X-light jedinečný rám, ktorý sa dodnes používa v celosvetovom merítku hlavne u motocyklov "CG", ktoré sú derivátmi Hondy. Tento rám v kombinácii so štvortaktným jednovalcom s nakopávačkou má ale nespočetné množstvo variant a je používaný v plejáde značiek pôsobiacich v segmente od 50 do 200 ccm. Keeway je značka, ktorej produkty sú považované za spoľahlivé stroje nielen v kategórii motocyklov, ale aj skútrov.

X-Light vstúpil na scénu retro malorážok ako stroj, ktorý bol oprášeným konceptom s upraveným desingom a bol v ponuke do roku 2017. Pri porovnaní s dnešným novým konceptom ten prvý bol viac rustikálnejší a kopíroval viac starú anglickú školu. Estetické stvárnenie toho dnešného konceptu inklinuje k talianskému desingu a nadväzuje na jedinečné stroje značky Benelli, či Laverda. Prvú značku založili bratia Benelliovci v roku 1911 v meste Pesaro v Taliansku. Vždy pri odhalení svojho GilWaya spod plachty si zaspomínam na nedosiahnuteľnú métu konca 70-tych rokov XX. storočia a to šesťvalcový Benelli 750 SEI (štvortaktný radový šesťvalec), či Benelli 500 Quattro (štvorvalec). Laverdu založil Pietro Laverda v roku 1873 ako manufaktúrku na poľnohospodárske stroje. Výrobe motocyklov sa začal venovať až jeho vnuk Francesco v roku 1947. Ako študent som sa zahľadel do 350-ky, či 500-ky z toho istého obdobia.

Vrátim sa ale k prvému konceptu X-Light. Jeho typickým znakom je kvapkovitá nádrž a lavicovité sedadlo, pričom rám je osvedčenej koncepcie. Súčasné stroje, ktoré korešpondujú s týmto estetickým stvárnením majú rám doplnený o výstuhu pod motorom (teda nie všetky), ktorá je odnímateľná a nezriedka prekrytá plechovým krytom.

Z plejády motocyklov v spomínanej kategórii je ako najbližší motocykel MITT LEGEND 125 s kvapkovitou, aj keď modifikovanou nádržou a spomínaným rámom. Ten sa najviac k prvému X-Lightu blíži. Mitt motocykle sú ponúkané v Španielsku a mimo skútrov majú objemy od 50 do 800 ccm. Legend 125 patrí do kategórie všestranných motocyklov ako oba modely X-Lightu. Jeho výroba je zrejme situovaná v Číne ako väčšina jeho bratrancov a sestreníc.

Trochu ináč tvarované nádrže na motocykloch s podobným rámom boli ponúkané na dnes vojnou zmietanej Ukrajine, kde agresor z Východu si zmyslel, že obnoví znovu ZSSR a znovu si podrobí vtedajšie vazalské štáty (dodnes sa mu to nepodarilo a pevne verím, že ani nepodarí). Stále žije v tom, že teror a vojny sú hybnou silou. Zbytok sveta vie (mimo USA), že ekonomika je to čo hýbe svetom a nie agresia. Čínske motocykle Sparta Wolf ponúkal internetový dom Motolux. Ich objem bol 150 ccm a kolesá boli lúčovité.

V podobnom duchu, ale s inými tvarmi nádrže opäť čínska fabrika ponúka aj v Európe motocykle Eternal, ktoré majú objemy 150 a 180 ccm. Tieto majú tiež odlievané kolesá a stupňovité sedadlo. 180-ka má hornú časť trocha hranatejšiu. Podobného vzhľadu, no s iným logom na nádrži sú tieto motocykle dostupné aj v Indii.

Na Ukrajine sa etablovala aj ďalšia čínska značka Spark tiež s kvapkovitou nádržou. Motocykel Spark 150 je zrejme sesterskou značkou Sparty, pretože opticky sú spolu naviazané.

Pri pátraní som narazil na ďalšiu značku, ktorá sídli v Taliansku a pýši sa podobným rámom ako predošlé motorky. Značku Verve - Moto, či Vervemoto som doposiaľ nepoznal. Vyprofilovala sa z úpravárskej dielne a ako značka motocyklov existuje len od roku 2015. Tvarom nádrže na naháči na fotografii inklinuje k novodobej anglickej škole.

Podobne tvarovanú nádrž má aj ďalšia znovuzrodená talianska značka Mondial. Ako som spomínal v ostatnom článku, narazil som na ňu v Turecku. Podobne ako u Benelli sú aj u Mondialu motorky vyrábané v Číne (teda aj v Turecku). Motocykel Retro New 125 sa v Európe ponúka od roku 2023 a tiež má svojský design s bucľatejšou nádržou. Samozrejme aj podsedadlové panely majú tiež svojský tvar.

V podobnom duchu sa nesú aj produkty, ktoré majú ešte väčšiu bucľatejšiu nádrž, no tie prioritne brázdia cesty indického subkontinentu. Bajaj Boxer Super 150 je tiež s lúčovými kolesami a mimo klasického "B" alternatívne nesie logo "Ducni".

Sesterskou značkou čínskych motocyklov Eternal je Baotian a na rozdiel od spomínaného loga Eternal sa približuje výzorom ku klasickej anglickej škole. Predpokladám, že vďaka svojej vizáži nemá problém presadiť sa na európskych trhoch nevynímajúc aj exponované trhy v ostrovnom Anglicku.

Ďalším motocyklom s bucľatou kvapkovitou nádržou je tiež Keeway, no z prídomkom "SR", jeho korene siahajú k japonskej Yamahe. Je vyrábaný v Indii a pri objeme 200 ccm má svoj vzhľad dosť atraktívny. Jeho sesterské modely o objeme 125 ccm sa už nepýšia identickou nádržou, ale modifikovanou a trochu kostrbatejšou. India je známa tým, že jej kapitál podobne ako ten čínsky expandoval. Mimo klasických značiek ako indický Enfield, Bajaj, Hero veľké indické korporácie vzali pod svoje krídla aj niektoré európske značky starej školy. Nám najbližšia je Jawa, ktorej ešte socialistické produkty Ideal Jawa a neskoršie Yezdi sú dnes znovuzrodené. Pod indickými majiteľmi loga Jawa motorky pokračujú v tradícii niekdajších našich "Kývačiek". Podobne to je aj s anglickými značkami. Firma Royal Enfield kedysi podobne ako Jawa predala licenciu na svoje motocykle vtedy do tretieho sveta, do Indie. Indovia používali značku Enfield India a nedávno materskú značku kúpili a zachránili tak kus motocyklovej histórie. O tej druhej značke, kde bol postup identický sa rozpisovať radšej nebudem.

Ďalšia indická značka Hero v minulosti vychádzala z rakúskych motocyklov Puch a dodnes spolupracuje s japonskou štvorkou. Hero Classic 125 teda odráža príjemné estetické stvárnenie s kvapkovitou nádržou, kombinovaným rámom a štvortaktným motorom. Podobne vyvážený je aj model Splendor.

Takmer identické motorky pochádzajú aj spoza veľkej mláky. AKT motos je značka z Kolumbie. Jej produkty v segmente retro sú tiež atraktívne, no či sú to japonské deriváty pochádzajúce zo spolupráce s Čínou alebo Indiou som bohužiaľ nezistil.

Podobne ako u predošlých derivátov "CG" tak aj v skupine malorážok s kvapkovitou nádržou som narazil aj na produkty s logom Honda. Predpokladám, že ňou (Hondou) predstavená 150-ka je od materskej značky a 200-ka je čínskym, alebo indickým dieťaťom.

Do tejto skupiny kvapkových nádrží by som zaradil aj model Astor Orcal z Francúzka. Jeho nádrž je z môjho pohľadu najbuclatejšia a je derivátom Yamahy YBR so základnou zostavou dodanou z Číny.

Podobne tvarovanou, no kratšou nádržou disponuje Bajaj CT 125. Značka Bajaj z Indie bola v minulosti v Ázii a čiastočne aj v Európe známa licenčnou výrobou skútrov Vespa, no jej dnešné zameranie spolupráce s východnými motocyklovými gigantmi prináša triezve tvary a najmodernejšie technológie a v mojom ponímaní tejto reality sa karta po prelome storočí obrátila. Bývalé územie ČSSR je teraz "de facto" krajinou tretieho sveta" a rozvojové krajiny, kam smerovali rozpadnuté motocyklové výrobné linky teraz v ekonomike motocyklizmu nám "dávajú na frak". Túto realitu ale pán priemer nemieni vidieť.

Pokračoval by som motocyklami s podobnou koncepciou podvozku a motora, ktoré majú tiež kvapkovitú nádrž, no tá je štíhlejších tvarov. Tieto retromalorážky vďaka svojej estetike sú obľúbené aj v Európe. Značka Masai sa v priebehu veku od 1964 od predajcu motodoplnkov vyprofilovala do dnešnej podoby s vlastnou značkou francúzskych motocyklov. Skonkretizujem – s modelom Masai Greystone 125.

Identickým motocyklom je Junak RAW 125, ktorý je produktom našich susedov Poliakov. Ich produkty sú tiež prevtelením bývalých motocyklov japonskej štvorky. Nie je tomu ináč ani u konkurenčných poľských fabrík Romet, či WSK, ktoré spolupracujú s čínskymi výrobcami.

Do tretice by som priblížil taliansku značku Vervemoto, ktorú som spomínal vyššie. Táto má v ponuke aj inú modifikáciu svojej 125-ky, ktorá je vzhľadovo identická s predošlým Masaiom a Junakom. Sivočierna kombinácia sa mi páči viacej ako matná čierna.

Pri pohľade späť do Indie by som rád upriamil pozornosť na značku, ktorú som v minulosti evidoval ako licenčného indického výrobcu amerických vojenských JEEP-ov, nákladných áut a autobusov. Značka Tata v poslednej dobe sa vrhla vďaka vlastníkovi Mahindra na výrobu motocyklov, ktoré majú vzhľad všestranných naháčov z dôb minulých s najmodernejšími výdobytkami našej doby. Tata 125 a 110 sú naozaj moderné retromalorážky s podobnými rámami a motormi. Sú typickými predstaviteľmi kvapkovitých nádrží, ktorých tvary sú pre mňa notoricky známe z československých kývačiek. Osobne ale by som dal prednosť inému modelu Tata 125 a síce typu, ktorý opticky rámom a motorom nadväzuje na klasický Royal Enfield Bullet.

Nakoniec by som sa povenoval novodobej anglickej konštrukčnej škole, ktorá prezentuje najštíhlejšie kvapkovité nádrže v segmente retromalorážok. Táto estetika je obľúbená na obidvoch brehoch kanála La Manche. V abecednom poradí prvá je značka Bullit s modelmi Hunt, ktoré sa líšia výbavou a teda aj cenou. Na rovnakom základe, teda rám+motor, alebo modernejšie "KIT", produkty belgickej značky Bullit (kooperujúcou so značkou Bluroc, či pre mňa nezaraditeľným názvom KAŠA) predstavujú identické motocykle.

Štíhle kvapky sú poznávacím znakom francúzskych motocyklov Mash. Predstaviteľom je model Mash Seventy 125 Copper, ktorý je ponúkaný podobne ako Bullit v rôznych variantoch.

Na druhom brehu kanála La Manche v ostrovnom Anglicku so štíhlou nádržou sú ponúkané modely birminghamskej značky Mutt. Na rovnakom základe u nich rozlišovacím znakom je práve nádrž. Podobnosť s motocyklami už spomínanými je markantná, podobne ako s motocyklami Sinnis, ktoré ešte spomínať budem. Do galérie som zaradil modely Desert Racer, GTS Black Silver, GT-SR Black Silver, či Mongrel.

V Anglicku ponúkané motocykle Sinnis sú s MuTT-mi podobné ako vajce vajcu. Je to preto, že sú postavené na tej istej báze a zrejme zišli z toho istého výrobného pásu v Ázii, takže jediné, čo ich rozlišuje je len logo na nádrži.

Podobne sú na tom aj motocykle Pioneer XF 125, no podľa pozadia reklamnej fotografie sú doma zrejme v Indii a sú produktom XF motor.

Že novodobá anglická škola nie je len ostrovnou záležitosťou som už naznačil. Jej vplyv sa dostal aj na Pyrenejský poloostrov konkrétne do Španielska. Značka Motorhispania "MH" existuje od roku 1942, no podobne ako iné značky na prelome storočí ju zachránil čínsky kapitál. Jej modely majú objemy od 50 do 300ccm. Z jej ponuky 125 ccm predstavuje MH použitie svojskej kvapkovitej nádrže u modelu MH Bogga Rocker 125.

Čaru štíhlej kvapkovitej nádrže podľahla aj írska značka WK Bikes, ktorá existuje od roku 2006. Jej scramblery aj napriek rôznym objemom sú identické. Som na pochybách, či 50-ka nie je oproti 125-ke rapídne lenivejšia.

Podobne ako u predošlej CG-čkovej skupine retromalorážok, tak aj medzi fanúšikmi kvapkovitých nádrží sa nájdu úpravcovia. Jednu foto s obnaženým rámom posúvam do galérie.

Pri diskusii ohľadne novej motorky z Týnca nad Sázavou som bol dotazovaný, čo mi vlastne vadí na produktoch ktoré produkuje továreň, ktorá de facto z môjho pohľadu je prelepovač pôvodných nápisov na nádrži. Ak niekto z reprodukcií mnou ponúkaných, na ktoré som narazil na internete, pochopí čo mi vadí, tak je to práve to, čo som zaradil do galérie.
Keď sa niekto pýši cudzím perím, tak nemá zmyslel pre férovosť. Fotky prezentujú ako hackeri zasahujú do fotografií a tak mätú nezainteresovaných a nahrávajú podvodníkom. Nepáči sa mi, že niekto poctivo pracuje na vývoji, výrobe a iný príde, donesie si nálepky so svojim logom a tvrdí, že je to jeho výrobok aj keď pôvodná dohoda znela úplne ináč.

Ak to zhrniem, tak X-light má vďaka osvedčenému rámu a motoru hodne bratrancov a sesterníc. Jeho estetika nijako nie je tuctová, naopak je ojedinelá, či dokonca jedinečná.