Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 1007 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 35347
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 58% (20411)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 42% (14936)
Diskusia Diskusia k článku (0)  [Verzia pre tlač] Tlač

Novohradský predĺžený víkend, XXI. Cinobaňa - pohrebisko doby bronzovej - Halič

 Zdieľať

Pridané: 16.10.2026 Autor: gilbert
[Mototuristika - Stredné Slovensko - Cestopis]

V tejto časti, ktorá v ten predĺžený víkend už nebola jazdou spoločnou s rodinou, ale spomienkou na vedľajšie údolie, kam sme ako deti chodili na mašiarsku, či hutnícke chaty.

Chronologicky v časovej osi v tom priestore celkom prvou bola stará hutnícka chata, ktorá vlastne bola drevená zrubového typu. Tá bola najďalej od civilizácie. Jediný kto sa tam pravidelne motal bola lichva, teda kravičky na paši. Keď začala práchnivieť, tak sa v zlievarni rozhodli postaviť si novú murovanú s drevenými verandami. Tá už nebola taká zašitá a ďaleko od lesnej cesty z Cinobane do Lovinobane. Medzi ňou a starou hutníckou chatou bolo napájadlo a kravky tam po doobednej paši odpočívali.

náš gospelový spevokol zo Šenkvíc pred novým katolíckym kostolom pred kovidom
náš gospelový spevokol zo Šenkvíc pred novým katolíckym kostolom pred kovidom

Keď sa postavila nová skláreň v Poltári, tak aj celorepublikové vedenie sklárskeho priemyslu prispelo a postavila sa nová hutnícka chata Lovinka podľa vtedy unifikovaného projektu podobného autokempingom pri hlavných cestách. Vykazovala podobnosť s už spomínaným Zúborom pri Nitre, či nedávno menovaným kempingom Halier pri Tomášovciach.
Ostatnou aktivitou bolo odkrytie pohrebiska z doby bronzovej práve v tomto údolí.

Z Katarinskej Huty som sa pobral naspäť do Cinobane. Rozlúčil som sa s miestom, kde stál hutnícky kaštieľ, rozlúčil som sa so sklárňou, železničnou stanicou a obzrel som sa na miesto, kde kedysi stál kaštieľ v Maši. V Cinobani som postál na priecestí a opäť sledoval koľajnice, ktoré nedávno pre náletovú burinu nebolo vôbec vidieť. Stočil som to na sídlisko a pospomínal ako sa stavalo nové zdravotné stredisko, na to ako sa tam ordinovalo a my sme bývali. Postál som pri novom kostole, ktorému od nášho gospelového koncertu (zoskupenie "Neznámi na trati" zo Šenkvíc) pribudla moderná veža, či na námestí som si zaspomínal na moment, kedy sme po škole chodili do dvora medzi pohostinstvom a poštou na zmrzlinu, či sme v tom dvore boli v starodávnej spoločenskej miestnosti, či pri potoku sledovali letné kino. Vtedy na skriňovej Prage V3S na brehu potoka roztiahli plátno a pozeralo sa. Dlhodobo tam bola krčma kde som sa na stretnutí rodákov zúčastnil spontánnej akcie Hutníkov pretože v Hute krčma už nefungovala.
Trochu ďalej zas v dome po podnikateľovi Tothovi sme chodili s mamou na nákupy. Kedysi tam bola reštaurácia, potom v nej bolo kino a vedľa obchod s galantériou, oblečením, či medzi týmito ustanovizňami v maličkej cukrárni sme lízali zmrzlinu. Do kina sme chodili v nedeľu na bojové filmy, či na rozprávky. Keď sme boli starší, tak na večerné filmy. Lístky tam predával posledný žijúci potomok prevádzkovateľa mašiarskej zlievárne. Bol to kultivovaný pán ovládajúci niekoľko svetových jazykov, no prenasledovaný bývalým komunistickým režimom pre svoj pôvod. Neskoršie, keď sa kino presťahovalo do nového kultúrneho domu, tak podliehal vedeniu kultúrneho domu podobne ako knižnica, či vysunutá Základná Umelecká Škola "ZUŠ", kde som chodil na klavír. Výnimkou bola kolkáreň s bistrom, ktoré boli v suteréne.

na ľavo je námestie internet
na ľavo je námestie internet

Po tejto spomienkovej story som sa vydal smerom na Lovinobaňu popri cintoríne a okolo bývalého JRD. Tam som ako študent brigádoval. Tejto spomienke som sa venoval v statiach "Retrospomienky na moje pionierkové a motorkové začiatky", na tejto stránke. V súčasnosti už JRD nefunguje a hospodária tam potomkovia pôvodných poľnohospodárov, či súčasní nájomníci. Šiel som cestou do Lovinobane, ktorá bola v dávnej minulosti cestou lesnou, až v socializme na ňu bol položený asfalt, no bez údržby to bol zvyčajne len tankodrom. Pred rozdvojením cesty na dve nadväzujúce údolia som odbočil vpravo. Údolie vľavo sa tiahne až po Lovinobaňu. Naše údolie s chatami je dosť rozťahané. Po prejdení potoka boli naľavo od poľnej cesty k chatám pasienky, kde si niekdajšie sklárne vybudovali chatový komplex Lovinka a na pravej strane v kopci je ostatná aktivita odkryté pohrebisko z doby bronzovej.

Ako som v úvode spomenul, komplex Lovinka tam patril k posledným budovateľským aktivitám. Dlhodobo to slúžilo ako Pioniersky Tábor alebo ako rekreačné zariadenie nielen pre sklárov a ich rodinných príslušníkov zo sklárne v Hute, či Poltári, ale aj z iných podnikov. Trvalými spomienkami na dianie v Lovinke bol nielen festival, či moja prvá samostatná jazda autom, keď som mal 17 rokov zo svadby, ale aj naša stretávka zo ZDŠ v Cinobani.

rozlúčka s Hutou internet
rozlúčka s Hutou internet

Festival MOFM , teda malý oblastný festival mládeže sa udial v lete, než som nastúpil na gymnázium. Kultúrne podujatie sa udialo na lúke vedľa Lovinky. Doobeda vystupovali folklórne súbory z blízkeho okolia a poobede lokálne rockové kapely z okolia "ERB z Lučenca, TRT z Fiľakova".... Hlavným programom piatkového a sobotného večera bol Karel Zich, Lenka Filipová a Modus. Marika Gombitová vtedy pobehovala po pódiu až do vyčerpania (bolo to ešte pred haváriou, po ktorej ostala na vozíčku). Spevácky sa angažoval nielen Janko Lehocký, ale aj Miro Žbirka. Lúka bola posiata stanmi. Motorky boli všade. Dokonca, keď som sa chcel vycikať, tak boli Pioniere a Mustangy roztrúsené po výmoľoch a pri potôčiku. Áut tam bolo pomenej. Festival trval celý víkend a čo sa dialo pri večerných vatrách a v noci v stanoch nebudem radšej rozpisovať. Faktom bolo to, že za 9 mesiacov nastala malá populačná explózia nielen v blízkom okolí.

V centrálnej chate sme istý moment mali stretávku zo ZDŠ, z ktorej mám doposiaľ stále zmiešané spomienky. Bolo to vlastne jediný krát, čo sme sa od skončenia základnej školy stretli. No nepríjemné spomienky boli na čašníka, ktorý neustále zbieral nedopité poháre a ich obsah končil v jeho žalúdku. Ponúkal treťotriedne víno, ktoré páchlo. Neustále sa oháňal tým, že prezident Michal Kováč je jeho strýko a nadmieru som ho vytočil, keď som ho ponúkol mojim vlastným vínom, aby videl a precítil, čo je "víno", pretože ten jeho roztok páchol a aj doma robená jeho bublinková zlomenina bola urážkou akéhokoľvek hroznového šumivého vína.

Festival, bola vydarená akcia po ktorej sa obec chcela nachystať na ďalšie podobné akcie novým amfiteátrom, no jeho sľubnú výstavbu stopla zmena režimu. Dnes Lovinka ako tak funguje, no menšie budovy sa majitelia snažia odpredať, aby zrejme mohli areál revitalizovať. Na časy, keď jedine v Lovinke sa dala kúpiť vtedajšia pivovarská novinka Zlatý Bažant sa už len spomína. V súčasnosti sa zameranie prevádzky orientuje údajne na alternatívny spôsob života zameraný na jógu a podobné ázijské metodiky.

Vyššie od Lovinky na pravom úbočí, ako som spomínal, je nedávno odkryté pohrebisko Kyjatickej kultúry z doby bronzovej. Z toho obdobia pozostatky osídlenia a hradiska sa nachádzajú aj na vrchu Strieborná. Týmto objavom sa aj Cinobaňa dostala do širokého povedomia nás všetkých.

z letného školenia na starej hutníckej chate dávno
z letného školenia na starej hutníckej chate dávno

Donedávna Katarinská Huta bola len v povedomí obdivovateľov humoristickej dvojice Lasica a Satinský, keď Hutu spomenul pán Satinský v scénke v mučiarni. Pán Lasica mu vtedy nainštalovával španielsku čižmu. Mučený vykrikoval:" Ja som Štefan Kyjanica z Katarinskej Huty". Druhým momentom bola prezentácia zlievarne v Maši na kanalizačných poklopoch. Pod logom PPS, OTA, či NZ som poklopy objavil na Morave na hraničnom moste, v Hodoníne, Uherskom Hradišti, v Kútoch, Bratislave, Pezinku, Trnave, Banskej Štiavnici, Kremnici, Poprade ako aj v mojom najbližšom okolí v Ružindole, Šenkviciach ..... Bohužiaľ tieto momenty nikdy neboli prioritnou informáciou o "našom údolí", no odkrytie pohrebiska bolo aj témou hlavných správ na viacerých televíznych kanáloch. Pardón odbočil som.

Prehliadke pohrebiska som venoval zopár zdokumentovaných záberov vložených do galérie vrátane monumentu z drevených kolov, ktoré pripomínajú Stonehenge z Anglicka. Nálezový stav pohrebiska mi potvrdil, že Slovač je nepoučiteľná a vždy do prostredia vkladá svoje ego. Vidieť to na rozbití makety pohrebiska, ktoré tam bolo nainštalované len nedávno.

Na mapke prostredia dávam do pozornosti aj sektor "VI", ktorý sa nachádza na úbočí nad Hutou, teda z druhej strany kopca. Odjakživa na tej lúke boli pasienky pod dubmi, tam ako aj na hrebeni "Mäsiarka" sme sa chodili v zime lyžovať a v lete robiť živánske. A tam sme stretávali aj pána Hrušku. Ten sa staral o vykrývač televízneho signálu pre naše údolie na kopci "Kokúš". Bola to vtedy jediná veľká kovová konštrukcia a signál bol len na jeden čiernobiely televízny program. Neskoršie bol signál aj na druhý program, no na to človek potreboval konvertor, alebo nový televízor. Až keď sme bývali v Cinobani boli už programy vo farbe. Zaujímavosťou bolo vysielanie maďarskej televízie. Tam sme chytali len zvuk pretože obraz nikdy v Hute nebol, až v Cinobani. Vtedy v časopisoch bol televízny program aj pre Budapešť, tak sme, keď rodičia neboli doma si robili diskotéku z maďarskej hitparády. Nás mladých bolo v bytovke dosť a tak telky boli naplno a na chodbe a schodišti sa tancovalo.
Pán Hruška bol zbehlý v opravách rádií, televízií a bol fotograf, takže na stretnutie s ním, keď sa vracal z Kokúša po oprave vykrývača máme spomienku vo forme momentiek nad Hutou.

Hore údolím od Lovinky na pravej strane bol kopec, kde Mašiari mienili a aj zainštalovali lyžiarsky vlek, no jeho plynulá prevádzka sa nikdy neuskutočnila, pretože bol na slnečnej strane a zimy už neboli tak snehové ako kedysi. Neskoršie bol zámysel ho premiestniť na nejaký svah, kde by sa sneh udržal dlhšie, teda aspoň tri týždne. Reálne sa taký kopec našiel, no vlek tam už nikdy nedorazil a dnes už ten priestor je opäť fungujúca súkromná Markova Pustatina s hospodárstvom a ovčincom, teda salašom oproti sídlisku v Cinobani. Pardón odbočil som.
Skrátka kopec pri mašiarskej chate sa vrátil do lona prírody teraz tam je neprestupná húština.

pohľad na Mäsiarku
pohľad na Mäsiarku

Druhým chatovým komplexom je teda Mašiarska Chata. Najskôr to bola len jedna chata s priľahlým malým ihriskom a altánkom. Mala vlastného chatára, ktorý tam býval. Ujo Klinčok bol rád akejkoľvek návšteve a vždy bolo všetko tip-top. Neskoršie tam bolo dobudované malé parkovisko a priestor pre otočenie sa autobusu, či nákladných áut. Priľahlé lúky ostali naďalej pasienkami, no boli prispôsobené pre ďalšie malé drevené stavby ako chatky z pionierskeho tábora. Nebola by to Slovač, keby nešpekulovala. Závod Maša mal viaceré podnikové autobusy, ktoré postupne chátrali, no na nové neboli vyčlenené peniaze. Tak závod kúpil ropadávajúci, no pojazdný starý Ikarus, ktorý bol nakoniec celý vykuchaný. Čo myslíte, kde skončilo torzo. Na veľkom ihrisku neďaleko Maše už budovy a tribúna boli murované a napriek vetrom, strhnutej streche funkčné, tak Ikarus putoval k mašiarskej chate a mal slúžiť ako prezliekáreň na spomínanom malom ihrisku. Keď boli na chate školenia, tak sme sa tam hrávali, aby sme nerušili dospelákov, inak využitý nebol. Dokonca istý moment tam chatár zasadil kríky a stromčeky aby ho nebolo vidieť. Jedného dňa opacha zmizla, no nebola by to Slovač, keby znovu nešpekulovala. V Katarinskej Hute, keď tam fungovalo v kaštieli zdravotné stredisko a existovala len stará drevená hutnícka chata, tak pri potoku pod kaštieľom fungovala v drevenom baraku školská učňovská inštitúcia pre výchovu nových sklárov. Postupne sa ale centrum diania okolo sklární premiestňovalo do Poltára. Bol tam postavený nový závod a teda aj učilište. Barák sa stal nepotrebným. Prvým zámerom bolo ho rozobrať a revitalizovať starú hutnícku chatu, no začala sa stavať Lovinka, čo myslíte, kde skončilo drevo z baráka v Hute. Skončilo pri mašiarskej chate, no barák už z neho nikdy nebol.

Na chatu mám príjemné spomienky, keďže v mojom detstve boli zimy ešte zimami so snehom, tak sa v rámci zimných aktivít chata využívala na sánkovačky, lyžovačky nielen pre deti , ale aj dospeláci si radi povyrazili. Školenia, oslavy všetkého druhu, či táborové školské aktivity, to všetko sa tam dialo a to nehovorím o spoločenských aktivitách pri pracovných úspechoch organizácií a pracovníkov nielen v Maši, v Hute, či Cinobani alebo Turičkách. V súčasnosti mašiarsku chatu vlastní poľovnícke združenie a komplex sa rozrástol o ďalšie malé budovy. Bohužiaľ tá dostupnosť ako v minulom režime sa už nikdy nevráti. Pri mojich ostatných návštevách som nebol vítaný a naposledy tam našťastie nebol nikto, tak som mohol v kľude rozímať. Mimochodom, napájadlo, ktoré som spomínal sa vyparilo a ani jeho zbytky som nikde neobjavil.

Nakoniec som si nechal priestor starej hutníckej chaty. Podobne ako u pozdejšej chate mašiarskej sa tam robili školenia. No v tom období som bol dosť malý a rodičia ma tam nebrávali, strážila nás stará mama, až keď som trochu povyrástol, tak som spolu so sestrou na takej akcii bol. Bolo to v lete a chata kapacitne nestačila, tak sa v jej okolí aj stanovalo. Prvá fotka je pravdepodobne zo sústredenia a cvičenia milicionárov (Ľudové Milície) a požičal som si ju ako aj veľa dobových z minulých článkov zo spomienkových kníh o Cinobani na ktorých som autorsky spolupracoval, ďalšie sú z internetu a ostatné sú z môjho archívu. To, že priestor, kde bola stará hutnícka chata je stále aspoň čiastočne obývaný som sa dozvedel na Mapy.com, čo som tiež pripojil.

cesta smerom na sedlo Mäsiarka pod Kokúšom a do Katarinskej Huty
cesta smerom na sedlo Mäsiarka pod Kokúšom a do Katarinskej Huty

Po milom spomínaní som pokračoval v presune do Zbrojnice v Haliči. Vzal som to cez Lovinobaňu, nie okolo priehrady Ružiná, ale smerom na Lučenec popri R2, cez priecestie v Podrečanoch, okolo kaštieľa Kuchynkovcov, popri vodnom kráteri po ťažbe magnezitovej rudy na okraji Podrečian. Ďalej cez Gregorovu Viesku a Starú Halič. Popri židovskom cintoríne a križovatke na Polichno, či Prahu. Zakotvil som pred Zbrojnicou, kde som si dal po stretnutí s rodinou pizzu. Následná nedeľa sa stala výletom do Rapoviec na kúpalisko, s tým, že na nedeľnej omši sme boli skoro ráno v kostolíku v Katarinskej Hute. O tom nabudúce.

Pridané: 16.10.2026 Autor: gilbert Zdieľať

Súvisiace články:

Ďalšie články tohto autora:

Diskusia Diskusia k článku (0)  [Verzia pre tlač] Tlač

Galéria ku článku: