Buldog Rally Duchonka 2004 2/4

Na druhý deň ráno bola naplánovaná samotná súťaž Buldog rally Duchonka. Samozrejme, že som si ju nenechal ujsť. Ako sa približovala desiata hodina ľudia sa začali pripravovať na štart. Študovali mapy, dohadovali stratégiu jazdy atď. Ja som to poňal ako pekný výlet ktorého cieľom má byť dobre si zajazdiť a niečo aj uvidieť. Trasa bola naozaj zaujímavá tak som sa už tešil.

Kto mal ambíciu zaútočiť na hlavnú cenu, ten sa musel naozaj poctivo pripraviť, dokonale si naštudovať mapu, zakresliť si tam trasu tak aby na trase ani chvíľu nezaváhal. Takto poctivo sa pripravoval napríklad Herghott a preto som sa radšej vzdal možnosti ísť s ním :-))) Ja som si radšej zvolil rýchlejšiu jazdu v partii (Jraid + Pali a Peťo z KE).

Na štarte rally

Na štarte sme si najprv chvíľu postáli v rade. Itinerár sme dostali do tankvaku. Kto nemal tankvak tomu organizátori ochotne nalepili itinerár na nádrž lepiacou páskou. Po štarte som hneď minul prvú odbočku na obec Závada, ktorá ani nebola v mojej mape, ani na ňu nebola smerová šípka. Tu sme vlastne počkali na ostatných a už spoločne sme vyrazili správnym smerom. Navigácie sa ujala Dadi a tak sme už ani neblúdili. Na prvej zastávke sme stretli kopu známych od ktorých som sa snažil zistiť ich čas. Už na tejto prvej zástavke sa časy riadne líšili a tak som to nechal na náhodu. Ani čas prestávky sme bohvieako neodsledovali a ďalej sme vyrazili až po 12-tich minútach. Už som začínal tušiť, že za ideálnym časom meškáme, ale celá partia ma uisťovala, že pri tom našom tempe musíme byť dokonca rýchlejší. Cestou sme sa ešte s Jraidom zastavili pri Beckovskom hrade, kde sme sa s motorkami vytrepali až na horné parkovisko. Zjavne to nikomu nevadilo a tak sme tam spravili niekoľko fotiek a pokračovali ďalej. Časovú stratu sme sa snažili dobehnúť svižnejšou jazdou.

Jraid pod Beckovom

Pred Trenčínom som však spomalil. Už ma tu raz policajti nachytali. A aj sa oplatilo. Radaru sme ušli bez ujmy. Od Majáku na nás čakal asi najkrajší úsek cesty s poslednou zástavkou (v nejakej dedinke pri krčme). Cesta šla cez kúpeľné mestečko Trenčianske Teplice a pokračovala kľukatou cestou cez hory. Škoda len toho štrku na cestách. Po daždi bol miestami naplavený na celú šírku cesty. Po poslednej zastávke obohatenej osviežujúcou kofolou sme sa už blížili na Duchonku po úzkej cestičke. Kde sa nedalo ani auto obehnúť. Na moje prekvapenie nás po chvíli plechovkár pustil pred seba. Veru aj takí jazdia na Slovensku :-))) V cieli nám zapísali konečný čas a už sme sa mohli venovať ďalšiemu programu.

Maják pri Trenčíne a posledná zastávka na trati