Cestovanie v čase. 1/2

Konečne som tu dorazil. Nasleduje 250m enduro vložka, som prekvapený sám , že taký stupák po tráve skúter vyšiel. Je teplo a fúka silný vietor, to mi vyhovuje, akurát ma dobré chladí. Ľahnem si Zaspávam.

Počujem nie jaký kovový zvuk. Pomrvím sa. Obzriem čo to nevidím. Dvaja nemci. Ako človek spozna v lese dvoch ľudí a vie, že sú to nemci? Jednoducho majú zbrane.

Pre boha nemci...

Do riti. Vojna. Zmätene sa otočím, tanky ruské.

Pekne zakomponované

A tam sú ďalšie a ďalšie. Zem sa trasie.

Škoda, že zlodeji ich rozkrádajú

Tí ludia sa tu chystajú navzájom vraždiť. Spustil sa lejak teplota prudko klesá. To vraždenie im vychádza sú úspešní jední aj druhí. Všade rachot a streľba, ranení zúfalo kričia, ak môžu, saniťaci behajú, celí sú krvaví. Nemci sú dobre opevnení po 2 h boja ich rusi horko-ťažko porazia aj vďaka početnej prevahe. To je dobre.

Nemci sú v zákopoch

Keďže je všade rachot a zem sa trasie nepočujem zákerné pásovokolesové čudo, ten blázon ma chce prejsť, nielen mňa aj skúter. Ja utekám, skúter nevie bežať, posledný tenký výkrik alarmu, skúter je v zemi zatlačený a potom výbuch.

Diabolský stroj