Kvôli lepšej predstavivosti o veľkosti mesta uvediem: 2,6 mil. obyvateľov, rozloha 827 km2, časový posun +2 h, 1855 ulíc, 82 000 budov.

Oficiálne uznaným dátumom zrodu Kyjeva je rok 482. Všeobecné info o Ukrajine a Kyjeve.

Príprava čisto internetová (bol som na Ukrajine už 3 x), čítanie cestopisov od nadšencov autoturistiky a vlakovej dopravy, príprava Fazerka, skontrolovanie úplne bežných vecí a nainštalovanie dvoch brzdových svetiel do kufra. Ale po rozhovore s Awiom úporné zháňanie sady na opravu pneu. Mám na mysli, šidlo s lepidlom a tými húsenicami, ktoré vtlačíš do diery v pneu. Foto v galérii. A dobrá rada od priateľa - neopováž sa prísť na hranice medzi 6 - 8 hod. Striedanie zmien.

Košice 1. 8. 2006, 03.00 hod.

Deň predtým som všetko naložil, presadnem zo skútra a vyrážam na prázdne cesty smer Košice - Sobrance - V. Nemecké. Som ťažký na riť a tak oslňujem tých pár aút, ktoré som stretol. Reku niekde počas prestávky to nastavím. Na hranici som niečo po štvrtej a som piaty v poradí, na slovenskej strane prebehne všetko úžasne rýchlo. Na ukrajinskej to nebolo rýchlo ale plynulo. Úplne ináč ako v novembri 2005. Hraničiari urobili veľký krok k normálu, slušné jednanie, informatívne tabuľe, priame telefónne čísla na sťažnosti. Ešte sa smiali, či idem robiť revolúciu do Kyjeva. Bol predposledný deň volieb.

500 m za hranicou je nonstop vekslákservis. Mením 4000 Sk na 640 hrivien, čo je o 40 viac ako pred polrokom. Počas odovzdávania si peňazí prišiel ďalší vekslák a začal sa veľmi hádať s tým mojím, ktorý sa poberal kričiac preč. Ale, ale priateľu, posielam ho... Svojho chytím za plece, otočím, skontrolujem bubáky a až potom púšťam do slovného ringu.

Po 300 m je odbočka na Kyjev a pumpa, kde natankujem za 4,35 hrivny a odteraz nepotrebujem mapu. Je presne 5 hodín. Cesta je novučičká, širokánska (E 50, E 471). V prvej obci idem 70 a kamión na mňa bliká, brzdím ho, 80, trúbi. 100, ideme rovnako. Fajn, rád sa prispôsobím miestnym zvyklostiam.Registrujem kilometrovník 807. Medzi obcami môžeš ísť prvých 200 km koľko chceš, vládzeš, trúfaš si. Toto som nečakal, každé stúpanie dva pruhy, všade dopravné značenie v latinke a azbuke.

O chvíľočku som v národnom Beskydskom parku, kde sa hrabe Baba a Jahodná. Som odporcom blbnutia na nich. Teraz však sa hrám nasledovne: keďže hore sú dva pruhy, v zákrutách vľavo idem akoby existoval len prostredný pruh no a v zákrutách vpravo idem len v pravom. Docielil som svoj životný náklon, aj tak mám 1 cm po stranách pneu panenský dezén. Slnko svieti, cesta neuveriteľná, ale všetko sa raz končí (som na ceste M 06). Ďalších 300 km je neradostných a z toho 100 km by som ohodnotil ako za dažďa veľmi, veľmi nebezpečných. Koľaje v asfalte majú viac ako 15 cm. Nie sú ostré diery, len vlnovky a oblé hrbole, tie sú zbrusené olejovými vaňami osobákov. Viackrát som na nabehol v 100vke a s problémami som ustal Fazera, najhoršie boli výstupky, ktoré som trafil šikmo, doslova ma odhodili zo stopy.

Po 400 km bol môj optimizmus v... A keď mi chlap meďáku S 600 zvestoval, že to bude až do mesta Rivne, po pár km som zastal a rozhodol sa pre náhradný program, Poľsko. Prisahám, že som mal v ruke mobil a písal žene sms, že idem do Poľska. Bol som v tieni mimo cesty. V tom okolo mňa bublajúc prešiel Francúz na čopri s ľadvinkou!!! Fakt som sa zdravo nasral a šiel ďalej, boha mu. Pred mestom Rivne bol motorest a pred ním lexusy a volvá.

Túto zbytočnosť potrebujem opísať. Chcel som boršč, výber z piatich, myslím, že mi povedala asi 5 druhov chleba a jedálny lístok bol ako telefónny zoznam. Uprostred recitovania minerálok som ju stopol a povedal, že chcem kuracie na prírodný spôsob a hocičo ďalšie. Snažím sa spomenúť, kto z mojich známych má v byte taký luxusný nábytok a obkladačky v toalete ako bol tam. V ten deň som viac nejedol, bolo okolo 14 h. Účet 240 Sk.

Mal som pred sebou úsek asi 320 km po rýchlostnej komunikácií, určite 290 km po dvojprúdovej ceste širokej v jednom smere 14 m, trávnik, 14 m opačný smer. Cesta míňala mestá, ale nápisy obcí boli pri ceste domy však boli ďaleko, chodci žiadni. Teoreticky to bola dedina, ale nikto to nerešpektoval. Rýchlosť koľko chceš, limuzíny ma obiehali v 200vke ja som sa motkal okolo 130 - 150.

Je 17.30 hod a ja som v Kyjeve. Je pravda, že som poriadne unavený a oťapený. Veď je to aj vidieť.

Kyjev

Prichádzam doň od mesta Žitomír po päťprúdovej ceste všetci idú 60, som na prospekte Peremogi. Na prvej pumpe kupujem mapu mesta, obsluha ma upozorňuje, že som si kúpil mapu s podrobnejším prehľadom MHD a že vhodnejšia je iná, cena bola rovnaká.

Sledujem šípky na centrum. Chcem ísť na ich pupok a to je bulvár Chreščatyk. Som na končiacom bulvári Tarasa Ševčenka. Z auta vedľa mňa (Lexus 200) chlapík pred 60tkou kričí, že bol na Slovensku na vojne v Ružomberku a Martine. Ja som sa s úsmevom opýtal, či prišiel na tanku, odvetil koniec dobrý všetko dobré a pohladkal podvedome volant. Keďže sme mali zelenú, ale bola totálna zápcha stáli sme a kecali. Odbočil som vľavo podľa rady a bol som na Chreščatyku.

Vyzerá ako nejaký bulvár v Paríži. Je to už menšia ulička, lebo má iba po 4 pruhy. Na konci som odstavil moto a šiel sa prejsť a urobiť zopár fotiek, potom ma ťuklo. Ej svetlá. Našťastie som parkoval kolmo na stenu. Krútim skrutkou, nič sa nedeje. Píšem sms členovi motoride TomoSV. O minútu prichádza odpoveď. „Daj dole plasty, spodnou šrúbou vľavo toč doľava, kľuč 10.“ Fajn náradie je pod sedadlom, všetko dole, prešlo okolo mňa asi 5000 ľudí, zastavili sa piati policajti, či je nejaký problém. Využil som ich na info o hoteloch. Nakreslili mi do mapy nejaký za 1000 Sk pri stanici bez možnosti zamknúť moto. Potom bolo všetko nad 2000 Sk. Nejako mi to ešte nedochádzalo, že sa rysuje problém.

Chcel som vidieť to kyjevské historicky najcennejšie: Sofijský sobor a Kyjevsko-Pečerskú lavru (11 storočie). Michajlovské zlaté veže. Veľmi príbuzné sú vzhľadovo tie kostoly a našiel som rozdiely na slovenskom nete, preto budem vychádzať z mapy a popisu, kde som bol fyzicky. Pomaly sa stmievalo a mne dochádzali sily, šiel som 30tkou okolo krajnice a každých 300 m sa pýtal na cestu, všetci, veľmi, veľmi ochotne mi vysvetľovali pomáhali policajti aj bežní ľudia.

K Kyjevsko-Pečorskej lavre som došiel v čase, keď bolo nutné nastaviť foto na 400 Asa a čas bolo vyše 1 sekundy. Stmieva sa o hodinu skôr. Z tohto miesta som bol unesený. Vyšiel som okolo 22.00 hod. a motal sa po starom meste, zatúlal som sa k Dnepru a pamätníku Ródina Mať. Ku podivu som sa ešte držal.

Na zastávke autobusu som sa opýtal ľudí na kemping. Začali sa húfne radiť, požičiavať si mobily, telefonovať známym. Našli mi ubytovanie za pár drobných, ale bez možnosti uloženia moto, volali na informácie a našli kemping, ale obávali sa, že je to ďaleko smer Žitomír. Teda miesto odkiaľ som prišiel, v podstate od Chreščatyku kolmo na ul. Ševčenka a rovno 20 km po meste. Hurááá. Problém bol, že bol vystupňovaný predvolebný boj, všade stretnutia, mítingy, zhromaždenia, uzávery.

Pýtal som sa jednej pani na cestu, prišiel jej muž na aute, spýtal sa kde je problém, povedal, že sa im v Bratislave páčilo, sadol do auta a vyviedol ma z mesta. Za mestom som našiel hotelík v pustatine so stráženým parkoviskom, ale opitého vrátnika som nedokázal zobudiť. Kemping na európskej úrovni s mnohojazyčným personálom. Cena 32 hrivien. Okolo polnoci som s čelovkou nastriekal reťaz a po 960 km za svet nemohol zaspať. Hádam sa mi podarilo okolo 1 hod. O 5.12 hod som vstal, no neporazí ma.

2. 8. 2006. Mám presne 35 rokov, Deň raždenia pa rusky

Program

Pozrieť Sofijské a Michajlovské námestie, pamätník Ródina Mať, Yamahu, Dneper a prísť domov.

Prvý brutálne elegantný dopravný priestupok.

Ako rodený Kyjevčan som na Chraščatyku a na konci som mal odbočiť vľavo, pozeral som sa na chladiče štyroch vedľa seba stojacich aút, teda jednosmerka. Nevadí, otočím sa. Pomaličky, elegantne pretínam množstvo jazdných pruhov, plné čiary, zastavujem za značkou zákaz zastavenia, idem k policajtom sediacim v aute (Hyundai Sonata v koži) a hovorím, že viem o zákaze, len si urobím foto a idem!!! Chlap stratil reč.

O chvíľu príde z druhej strany ulice ďalší dopravák, vysvetlím, že som sa už dohodol s hliadkou oproti na fotení. Jeho zaujíma skôr to otočenie. Ale chcel som pozrieť v podstate ich najnaj pamiatky a skutočne to bolo tak. Našli sme spoločnú reč a v dobrom so smiechom sa rozišli, bez úplatku.

V tom vidím motohliadku, to si nemôžem nechať ujsť. Jáj, či sme sa nasmiali. Hovorili, že sú najmladší a že, musia chodiť na tej motorke a stále sa im kazí a hanbia sa. Bol to motocykel no u nás je to asi Adams, alebo tie prvé z čínskeho dovozu. Nebojte sa nie som horenos, každý deň chodím do práce na svojom číňankovi. Ale bolo mi také blízke a veselé, fakt sme sa rehotali.

Veľmi pozitívne hodnotím, že vstupné bolo 1 hrivnu, teda 6 Sk a všetci si mohli pozrieť svoje kultúrne dedičstvo. Aj tí s najskromnejším príjmom. Pamiatky bližšie popisovať nebudem zadaj www.google.sk, hľadať Kyjev a všetko je tam.

Ródina Mať

Povieš si, že samé spomienky na vojnu, stále s tým otravujú. Ale posúď, 200 000 vyvraždených civilistov, takmer 800 dní okupácie fašistami, pri oslobodení 80 000 obyvateľov. Pamätník je excelentný, nedá sa opísať, snáď len odfotiť. Výšku odhadujem na 50 - 60 m.

Vstup pochopiteľne zdarma a do vojenského múzea 2 hrivny. Pozrel som si balistické rakety, obrnený vlak, torpéda. Ach tá strela, podvozok šírka 3,2 m, výška 2,9 m, hmotnosť 40 t, dvojstupňová raketa výška 16,8 m, priemer 1,8 m, dolet 5000 km, hmotnosť 35,2 t.

Ja blbec som zabil skoro dve hodiny času hľadaním predajne Yamahy, chcel som si kúpiť nejaké lacnejšie veci. Predajňa bola obrovská, plno moto na salóne cena môjho Fazera 11 500dolárov!!! Nemám litrového. A bolo po nákupe.

O 12 hod odchádzam na mestský okruh a s menšími problémami opúšťam mesto obišiel som ho po obvode. Mosty cez Dneper sú obrovské.

Druhý brutálny priestupok

Po 100 km jazde po rýchlostnej komunikácií (nemožno nazvať diaľnica, nemá mimoúrovňové križovatky) odbočujem k domčeku na obed. Objednávam si pri okienku, sedím vonku, gumený obrus, plastová stolička, minerálka 2 hr., polievka 6 hr., šašlík 100 gr. 6 hr. Účet 58 hr. S úsmevom slečne vysvetľujem, že slovo 28 sa vysvetľuje inak ako 58 (cca 360 Sk), je tam zjavný fonetický rozdiel. Obhajuje sa, že cena je za gramáž, ešte stále si myslím, že je len sprostá a nechce ma okradnúť. Pracne jej vysvetľujem, že ak od 58 odrátame – 8 ostane nám 50/6 a určite som nezjedol 800 gr. mäsa, určite by som o tom vedel. No nič, prišla vedúca, hádka, zaplatil som. Idem na WC za domom, diera v zemi. Myslel som, že ma porazí. Sformuloval si pár viet v hlave a a povedal to tým dvom harpijám.

Idúc si 8000 ot/min na 6tke si spomeniem na výrok z môjho obľúbeného filmu: „Chlap, ktorý postavil 1000 mostov a vyfajčil jedného vtáka, nie je pre ľudstvo staviteľ, ale buzerant“. Nie, nie, nenechám si pokaziť výlet a dialóg s 50timi dobrými ľudmi. Takto zamyslený som prehľadol značku GAI a číslovku 50. Niečo sa mi na ceste nezdalo, ubral som plyn a už vidím postavičku, trošku splývala, pretože asfalt bol rozpálený a uniforma bola modrá. Nestihol som pri ňom ani zastaviť, minul som ho o 30 m. Tak rýchlo kráčal ku mne, že až čiapku chytil do ruky. To som už mal dole prilbu, kajúci výraz tváre a hovoril som, že či by nemohol zatvoriť oči, obe. Ukázal displej, bolo tam poctivo ubrzdených 105. Rozišli sme sa v dobrom, bez úplatku, ako vždy. Uspokojil som sa so 120tkou a navždy sa zaradil do pravého pruhu.

Čakalo ma 200 km v daždi a vedel som, že keď bude mokro na hrboľoch, budem nocovať na Ukrajine. Našťastie bol dážď len na diaľnici, ale nikto počas tej strašnej búrky nesvietil, len autá s automatickým rozsviecovaním svetiel, vodiči za to nemohli. Toto jediné môžem ukrajinským vodičom vytknúť.

Cestu naspäť som trošku pozmenil a vošiel som do Ľvova a smeroval na poľský prechod smer Przemysl. Úroveň šoférov v Kyjeve a Ľvove sa nedá porovnať, to som si všimol. Dôsledne Ťa varujem, aby si nešiel po ulici Tarasa Ševčenku za mokra (výjazd na Poľsko), mačacie hlavy. Koľajnice, zvlnená vozovka, nevedel som to na skútri pred polrokom prekonať. Som presvedčený o tom, že expedične naložený za mokra tam spadneš.

Už mi dochádzajú baterky, je okolo 21.00 hod a zisťujem, že ma predbehujú nákladná autá a jednoducho končím. Pozeraj na prechod Šegini, nie je mape. Na prechode je 2 km kolóna natesno stojacich áut a vyzerá to naprosto beznádejne. Ešte horšie ako tu. Len predbehovanie stojacich mi trvá hodinu, chodil som medzi kamiónmi, po chodníkoch, CD pruh. Ľudia tam čakali 12 hodín. V rámci pudu sebazáchovy som sa predbiehal až na čelo k motorkárom, priekupníkom. Ale bola tam jedna Lastovička.

Moto klub Twierdza

Už na poľskej strane som zaparkoval z CD pruhu vedľa Kawy ZX12. Autá boli na tesno, ale medzi kvetináče som sa k nemu vtlačil. Dali sme sa do reči. Pýtal sa odkiaľ idem. Povedal som pravdu, nechcel veriť. Za odmenu mi sľúbil, že ma prevedie cez mesto, ale musím sa u nich zastaviť v klube. Tam sme dorazili pred polnocou, kecali skoro tri hodiny, pozeral som kde všade mali klubové výlety, že výfuk je vykurovacie teleso a koleso zo starej Jawy svetlo. Kecali ako staré baby o motorkách, pneumatikách, doplnkoch, cestovaní, spolujazdkyňách. Vypil som tam liter coly, keďže som v živote nepil kávu, ten kofeín ma prebral.

Okolo 2 hod som vyrazil do neuveriteľných zákrut a hmly. Na polceste k hranici obliekam nepremoky na pumpe s novým motelom za 360 Sk, parkovanie priamo pred pokladňou na pumpe a izba o poschodie vyššie. Takto zahadzujem šancu. Na pumpe zabúdam neskutočne drahý a kvalitný ruksak. Po ďalších 2 hod jazdy už vynechávam a mýlim si smerovky s diaľkovými svetlami. Je koniec. Viac ako 50 neviem ísť a vynárajú sa mi mátohy z tmy. 10 km pred cieľom a to Bardejovom s podtočeným motorom, zastavujem na autobusovej zastávke, odklápam stojan, kľúč zasúvam do rukavice a zaspávam na lavičke. Zobudil ma autobus a ľudia sa pýtali, či som v poriadku. Došiel som do BJ k rodičom, poslal sms žene, že žijem a spal. Bolo 6 hodín, 3. 8. 2006.

Záver

Nikde som nepociťoval nebezpečenstvo, len kvôli svojej ješitnosti a chlapskej hlúposti ten záver som prepálil. Na trase 1960 km ma nikto autom neohrozil ani ja nikoho, nikto mi nevletel do cesty náhle pri predbiehaní, vybočovaní. V Kyjeve šli vodiči za mnou 7 - 10m a nechali mi priestor na „manévrovanie“. Keď som šiel pomaličky po meste pri krajnici, zoširoka ma obchádzali. Jazdilo sa oveľa kľudnejšie a kultúrnejšie. Videl som jednu nehodu. K tým rýchlostiam v obciach. Je tam tabuľka OBEC, cesta má šírku 14 m v jednom smere, vľavo a pravo je plnohodnotný pás, ale sa používa len na odbočovanie, žiadny strom, chodec. 100 km rovina, zákruta 100 km. Domy sú 50 m a viac od cesty.

Každých 15 km je pumpa a majú benzín, na to sa môžeš spoľahnúť. Dopravné značenie nadštandardné, obrovské návestia v azbuke a latinke, hliník je lacný. Ako som povedal od hranice do Kyjeva nepotrebuješ mapu. V meste som nevidel jediný papier na zemi. Ľudia boli vyobliekaní ako zo škatuľky, v starom meste som mal najlacnejší motocykel, kopa H-D, Triumph Rocket, BMW. Podľa mňa je za Kyjevom fabrika, kde sa spoločne vyrábajú Lexusy a X od BMW, medvede 600, bežný agregát v hociakej karosérií. Videl som niekoľko Mustangov. Okolo rieky boli rozostavené desiatky výškových bytoviek 20 - 25 poschodí.

Všetci ľudia mi chceli pomôcť a keď sa pýtali, prečo som prišiel a ja som povedal pravdu, len tak vidieť mesto a ich pamiatky, výlet som si dal ako darček na 35tku, ich snaha mi pomôcť bola enormná. Ako mi povedal jeden pán:“Slovania musia držať spolu!!!“

P.S. Výlet stál 3400 Sk spolu s jedlom, nocľahom, benzínom a drobnostiami, škoda ruksaku a 1,5 mm dezénu. Určite sa tam vrátim napr. z Rumunska, alebo Bulharska trajektom do Odesy, Krymu? Veď z Odesy je diaľnica do Kyjeva 500 km čo je 5 hod a 600 Sk.