Ahojte motorári a motorkárky,

Rozhodol som sa, že sa s vami podelím o radosť z renovácie jednej staršej motorky. Nie, nie som veteránista, akoby si mnohí teraz mysleli. Nikdy som k tomu nejak veľmi nemal sklony a v podstate ani nemám. Ja sa rád na motorke vozím. A samozrejme sa v nej aj rád vŕtam, čo mi ale tá moja, na ktorej sa vozím, moc neumožňuje. Okrem základnej údržby na nej nie je moc čo robiť. Za tých 30 rokov, čo jazdím na moto ma nikdy ani len nenapadlo, že raz budem skladať veterána.. (lebo cestovať na veteránoch sa nejak moc nedá..) a nevedel som si predstaviť, že nejakého budem raz renovovať iba tak pre zábavu... Ale pekne po poriadku. Ako k tomu prišlo?

Moja drahá mala tento rok štátnice a už na jeseň minulého roku ma upozorňovala, že bude zahrabaná v knihách a že bude mať na mňa málo času. Tak som si povedal, že si musím nájsť nejakú zábavku. A pritom mi na nete do nosa brnkol inzerát, že je na predaj stará JAWA 250. Na fotke vyzerala dobre, cena bola fajn, tak som sadol do auta a išiel som až kamsi za Detvu po ňu..
Samozrejme, že v tej chvíli som dostal od kamaráta avízo, že jedna je aj kdesi v Beckove, tak aby jednej nebolo samej smutno, tak som kúpil aj tú... Obe boli samozrejme pojazdné, aj keď s naštartovaním boli veľké problémy.

A od toho dňa som viac nemohol zaparkovať do garáže auto... A hneď som aj začal s prípravou na veľkú omladzovaciu kúru. Predpokladám, že ako článok to moc dlhé nebude, lebo stokrát viac napovedia fotky z popisom ako dlhé litánie.
Začal som samozrejme so zháňaním náhradných dielov a súčasne s rozoberaním tej mladšej krásavice...

Dolu nádrž, sedanku, bočné plechy, kastlíky, lanká a bowdeny... je to skrátka piplačka najmä ak sa vám 50 ročné veci rozpadajú v rukách..
Po zmontovaní všetkých plechových dielov zisťujem poškodenia. Bude treba aj niečo vyvárať, prípadne nitovať. To všetko samozrejme až po dôkladnom opieskovaní všetkých dielov. Toto som zveril kamarátovi Milošovi do Veľkých Ripňan, čo tam má veľkú lakovňu.. Samozrejme, že iba pieskovanie, nakoľko všetci vieme, že autá a motorky sa komaxitovať nedajú.
Ostáva predo mnou stáť kostra na dvoch kolách zo stojanom.

Ešte kolesá, rozobrať a zdemontovať kyvnú vidlicu a ide sa do pieskovne. Po opieskovaní dostáva bedničku s plechmi môj kamarát Milan, ktorý už obliekol do nového šatu nejednu staršiu mašinu. Pracuje totižto ako autolakýrnik a na kvalite jeho roboty je to náležite vidieť.. Samozrejme nádrž ide ešte predtým aj so zopár dielmi do chrómovne, ale tú som bohužiaľ musel nájsť až v Čechách. Ako to u nás býva zvykom, chrómovňa v Starej Turej s dlhoročnou tradíciou nemá záujem o chrómovanie veteránov.. Netuším z akých dôvodov...

Samostatnou kapitolou celej renovácie je motor. Ten som sa rozhodol zveriť do rúk odborníka, ktorému som ale pri všetkom pomáhal. Za tým som ale musel vycestovať do Čiech, do dedinky Zaříčany pri Čáslavi. Tam má moj kamarát Petr dielňu, kde robí veteránov dokonca aj pre Pražské technické Múzeum. Keby ste si niekedy chceli u neho nechať urobiť veterána, tak vedzte, že by ste museli na to čakať nejaké 2 až 3 roky. Mne motor chvalabohu urobil na počkanie.

V rámci generálky sú všetky časti motora rozobraté, z nich vylisované ložiská a guferá, následne je prevedená povrchová úprava ballotinovaním, čo je pieskovanie mikroskopickými sklennými guličkami. Samozrejmosťou je výmena rozety, primárnej reťaze a spojkových lamiel.

Jednotlivé prevodové stupne nie sú poškodené a ani moc opotrebované, takže v prevodovke nemusím vymienať okrem osky radenia vôbec nič. Čo sa valca týka, dávam repasovaný, po výbruse a k tomu nový piest aj s krúžkami a s novým ložiskom.

Pôvodne som bol rozhodnutý, že staré zapaľovanie s odtrhovým ramienkom dokonale zrepasujem, no Petr ma odhovára, že sa oplatí 180,- eurová investícia do nového bezkontaktného VAPE zapaľovania. Najprv váham, ale potom si poviem, nech ho para tlačí a odmávnem VAPE. Je to magnetické bezkontaktné a veľmi spoľahlivé zapaľovanie. A jeho veľká výhoda spočíva v tom, že motorka pre naštartovanie nepotrebuje batériu.

Ešte nahodiť spojkový automat, buchnúť na to dekle a ide sa domov. V rámci ballotinovania českí chlapci stihli ešte opracovať okrem kartrov aj brzdové bubny a nahodiť nové brzdové pakne. Takže vycálujem 700,- európskych a bežím domov..

A kedže už mám veci z lakovne doma a potrebné náhradné diely objednané cez net takisto, pomaly sa púšťam do skladania. Najprv prichádza na radu kývna vidlica. Pôvodne bola domazávaná cez hadičku tlakom oleja z ľavej strany motora ako je spojkový kôš, ale nakoľko toto riešnie nebolo z tých najšťastnejších, vypĺňam dutinu kvalitnou vazelínou a uťahujem skrutky. Veď zasa koľko ja už na nej najazdím?

Postupne nahadzujem malý zadný podblatníček a k nemu zadný blatník. Zadné svetlo mi dá trochu zabrať, lebo je made in India a tí si moc na presnosť nepotrpia. Ozaj viete, že firma Janáček-Wanderer (čiže JAWA) exportovala v povojnových rokoch najviac motocyklov práve do Indie? Preto aj v dnešnej dobe je ešte stále v Indii dosť výrobcov náhradných dielov na staré JAWY..

Zadné tlmiče potrebujú "iba" nový spodný chromovaný kryt a nalakovať horný kryt. Samotný tlmič mením celý. Samozrejme, že silentbloky sú nové takisto.
S každou jednou namontovanou súčiastkou viac verím, že sa mi to nakoniec raz podarí zložiť. :-)

Na hotový rám namontujem motor. Už to dostáva svoje tvary. Netuším, že najprplavejšia robota ma ešte iba čaká. Kolesá... už len vypliesť všetky špice je robota na pol dňa. Samozrejme, že som musel kúpiť aj nové ráfiky, čo nebolo až také jednoduché zohnať.. S kolesami samotnými som zabil dva týždne..

Po dokončení kolies môžem konečne začať s predkom. Hlava riadenia bude samostatná kapitola. Treba vyklepnúť misky, naraziť nové, vyplniť ich vazelínou a do nej povtláčať guličky. Zdanlivo jednoduchá úloha, ale ak to máte robiť dolu hlavou, až také easy to nebude... Nakoniec to ale zvládam a po treťom pokuse dotiahnuť horné matice to nemá ani loker a ani to nejde zťažka.. Hurá..

Vrhám sa na predné tlmiče. To vám poviem, že to bola skutočná "zábava".. vyčerpal som pri nej celú zásobu oplzlých slov, čo poznám. Ešte že mi v garáži hrá hudba..

Asi po mesiaci obháňania náhradných dielov a trápenia sa sú nakoniec tlmiče hotové.

Ešte ich nahodiť a môžeme začať s predným blatníkom a predným kolesom. S tým sú spojené aj lanká a brzdy. A samozrejme aj plyn. Ten je riešený na tú dobu veľmi zaujímavo. Bowden plynu je totižto vedený v rúre volantu a zvonku ho tým pádom vôbec nie je vidno. Po pár večeroch strávených v garáži konečne fungujú na mojej motorke prvé veci... zadná brzda, predná przda, plyn. Je to radosť..

A keďže už mám moju fešandu na kolesách, môžem ju slávnostne vytlačiť na božie svetlo a pokochať sa. Posedieť na dvore na lavičke a urobiť si pri poháriku červeného plán na daľší postup. Prichádza na rad karburátor a zapojenie vzduchového filtra. Nakoľko toto už bol model z uzavretým saním, treba filer dôkladne vyprať v technickom benzíne a vyčistiť. Takisto aj karburátor - skontrolovať trysky, ihlu a všetky daľšie súčasti... Vybral som konečne s krabice aj kolená z výfukmi a teším sa ako pekne to na slnku vyzerá..:-)

Hneď ho aj nahadzujem. Na slnku je to skutočne nádhera, čo poviete?

Poznámka autora: Článok budem od tohoto bodu postupne dopĺnať..

Takže konečne som sa po roku dostal k práci na mojej JAWE. Keďže je zima v druhej polovici, tak ako každý rok ma začína chytať riadny absťák. Neustále ma to ťahá do garáže a čosi ma núti motať sa okolo motoriek. A keďže som jednu práve dokončil (350-ku XT - o tej dám možno článok tiež ak bude záujem z obecenstva :-)), tak som sa vrátil k práci na JAWE, ktorá je tesne pred finále. Prvé, čo bolo treba urobiť, bola kabeláž. To, či sa mi to podarilo, sa uvidí čoskoro...

Nová kabeláž

Plynové a spojkové lanká boli treba upraviť, ale letovačkou sme sa to my starší naučili ešte ako pubertiaci..

Musel som zhodiť tlmiče výfuku a pod matice napchať tesniacu šnúru. Zajtra príde na rad nádrž a prvé pokusy o štart..