Baso tam nie je len tak náhodou, podrobný postup ako sa tam dostal nájdete tu. Doporučujem neopakovať prosím!
Takže pred zvolenským Metrom sa zišli títo mrazuodolní devianti: Awia + Dadi na CBR1000F (KE), Andre Dr.Big (SB), Richie CB750 (KE), Jraid VFR800 (BB), Žeňo Varadero (PD), Slave CBF600 (BA), Jajo Hornet 600 (BA), Fedajkin 350/640 (BA), Vidicon VFR800 (BA), tato Allain a mama Allain na novej ZRX1200 (BA), Pa3ck CBR600 (BA) a ja na Varadere též z Blavy, né?
S tou mrazuodolnosťou je to relatívne, roztrasenosť a usoplenosť jednotlivých účastníkov záleží hlavne od kvality oblečenia a ochranou pred vetrom. Najhoršie bol na tom jednoznačne Awia, ktorý bol rozklepaný tak, že zle artikuloval a najlepšie asi Vidicon, pretože je na zimu zvyknutý a vybavený. Na parkovisku fúkal príjemne mrazivý vietor, takže všetci mali červené uši a sopel tiekol potokom, po desiatich minútach som nevedel kam ho už mám utierať. Teplote chýbalo do môjho ideálu aspoň 10 stupňov, teplomer ukazoval najčastejšie číslo 7. Bolo takmer jasno, aj slnko sa ukázalo. Ľudia z www.meteo.sk to môžu rovno zabaliť, ich predpovede dlhodobo nevychádzajú.

Postupne sme sa presunuli na salaš do Kováčovej, kde sa najedli všetci okrem mňa. Predtým som totiž jedol pochybnú klobásu, ktorá teraz v mojich útrobách blúdi a nevie ktorým koncom von. Krátko po druhej zastavujeme na parkovisku pred kúpeľmi. Dávame dole prilby, rukavice, rozopíname bundy a po krátkom telefonáte s Basom zisťujem, že sme na nesprávnom mieste. Zapíname bundy, dávame rukavice a prilby (niektorí ani nie) a presúvame sa zopár desiatok metrov k Národnému rehabilitačnému centru, tentoraz na správne parkovisko, lebo už z diaľky vidím Basovu Alenku a neskôr aj Basa na jeho dvojstopom tunovanom vehikli nemenovanej značky. Apropo taký invalidný vehikel je pohodlný dopravný prostriedok, tiež sa z neho dobre pozerá telka. Celkom živo si viem predstaviť tieto vozíky namiesto kresiel vo svojej obývačke. A keď už budem vo vyššom veku, kúpim si jeden s elektrickým pohonom, dovybavím ho minibarom, chladničkou, stolíkom na jedlo, telefónom, faxom, telkou, notebookom, bezdrôtovým pripojením na net atď atď...
Také početné návštevy tu nie sú na dennom poriadku a tak nám recepčný dáva kľúče rovno od klubovne. Tam všetci zhadzujeme motohandry, sadáme si a kecáme. Baso vraví, že je to tu na úrovni, pacienti sú v pohode, personál ochotný a že sestričky bežne fajčia (cigarety na balkóne samozrejme).

Ja som Basovi doniesol čokoládový koláč, slintal som ako bernardín, ale Baso nie a nie ho otvoriť! Je síce pravda, že keby sa doňho pustilo pätnásť ľudí, nič by mu z neho nezostalo. Preto sa na Basa nehnevám. Debata pokračovala väčšinou v srandovnom duchu a po nejakej hodinke odchádzame späť k motorkám. Žeňo nezabudol spomenúť ako si vyzliekal naraz trinásť slipov v janovskom prístave, Baso ako sa svojho času stojac pri motorke pýtal lyžiara, či nie je na lyžovanie trochu zima a podobne...
Pomaly sme sa s Basom rozlúčili a naštartovali motorky. Ešte sme sa delili na "šturcových" a "nešturcových", teda tých, ktorý pôjdu trochu vyjazdiť boky pneumatík na Šturec, a tých, ktorí to strihnú rovno domov, lebo už sa pomaly stmievalo. Nešturcových bola väčšina a môžu ľutovať.

Awia, Žeňo, Jraid, Slave, Fedajkin a ja sme si teda Šturec prešli, hore dali posledné foto, podali ruky a išli každý svojou cestou domov. So Slaveom a Fedajkinom sme to zobrali cez Kremnicu (pod Šturcom som nameral 0,6 stupňa!) najrýchlejšou cestou domov. Boli sme však hladní a smädní ako divé svine, tak sme to zapichli do prázdneho motorestu v Ladomerskej Vieske (rodisku nášho exstarého Mečiara). Tu sa ako blesk z jasného neba ukázali Harly s Largeom, vracajúci sa z Blavy. Vraj videli vonku motorky a o dnešnej akcii vedeli. Tak sme pokecali, dojedli a dopili, obliekli sa pri stole komplet aj do prilieb a zatiahli na Blavu, kam sme s dvoma zastávkami dorazili niečo po ôsmej. Tomuto sa hovorí dobre využitý deň.

Baso, drž sa tam!
Herghott

Pokračovanie: Pár postrehov od Awiu

Pár postrehov od Awiu:

K tej mrazuodolnosti. Možno som vyzeral najhoršie, ale určite som sa tak necítil. Nedá sa povedať, že by mi zima nejak vadila. (A už vôbec nie vo Zvolene) Dosť som bol zvedavý ako sa jazdí v zime a nebolo to až také zlé. Prekvapilo ma, že sa mi plechovkári uhýbali na krajnicu a púšťali ma dopredu, čo sa mi nestalo azda celú sezónu. Taktiež som zistil, že je veľký rozdiel jazdiť v 1C a v 7C. Cestou do Kováčovej sme museli aj s Andrem dať pauzu v Stratenej pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zima bola už neznesiteľná a dobre padlo rozhýbanie skrehnutých častí tela. Teplota tam musela byť niekde okolo 0C. V Podbrezovej potom teplomer ukazoval 7C a to bola „horúčava“ v porovnaní so Stratenou.

Návšteva u Basa stála za to. Zhodli sme sa na tom, že sme si to tam prišli teraz pozrieť na moto, aby sme tam nemuseli prísť ako pacienti neskôr. Baso porozprával o živote v centre a my sme zas zistili, že by už vedel radiť rýchlosti na moto. Teda aspoň smerom hore. Verím, že do vianoc to „rozchodí“ obojsmerne. :-))

Delenie na "šturcových" nebolo ľahké a musel som trošku Dadi presviedčať. Veľmi sa jej veru nechcelo, veď už bolo pol štvrtej a domov ďaleko. Nakoniec sa rozhodla, že nás počká pod Šturcom v kaviarni a trošku sa zohreje. Hore som vybehol hneď za Ženom a so slzami v očiach. Ani nie tak kvôli končiacej sezóne ako kvôli môjmu plexi, ktoré sa tak rosilo, že som ho radšej kompletne odklopil. Hore robím len narýchlo rozklepané foto, lúčim sa s Blavákmi a so Ženom a Jraidom fičíme dole. Ešte sa mi do cesty pritrafil jeden nepríjemný cca 50m šmyk na zadok. Nespanikáril som (ako pred rokom) a nejako som tú poskakujúcu, vlniacu sa CBR-ku ubrzdil, hoci až na krajnici. Predsa sú len tie pády (a možno aj jazda na okruhu) na niečo dobré, keď už poznáte vašu mašinu aj v krízovej situácii.

Dole pod Šturcom sa už len lúčime a vyrážame cez Donovaly, Ružomberok, popod Tatry do Košíc. Pomaly sa stmieva a nasadzujem rýchle tempo 120+. Teplomer na vrchole Donovalov ukazuje 1C a to je už riadna kosa. Pod Donovalmi už za tmy stojíme a obliekame dažďovky (Dadi si dala ešte zimné lyžiarske rukavice :-)) ) Dažďovky sú naozaj dobrým vynálezom a dobre ochránia aj pred zimou. Na diaľnici ťahám non-stop 160+ po ostatných cestách čo to dá. Zima nieje pri vyšších rýchlostiach nijak citeľnejšia. Zisťujem, že nad 120 sa mi plexi už nerosí a to je fajn. V tuneli pod Braniskom sme sa dobre zohriali, až mi bolo ľúto, že tam už povolili 80-tku a nezdržali sme sa tam dlhšie :-)). Stojíme ešte v Poprade na benzínke (ďalšie zistenie: čím väčšia kosa, tým častejšie treba navštevovať WC) Do KE dorážame o 19:00 čiže po 2,5 hod.

Awia