Josip

Nakoľko o tejto rally sa nedalo nájsť na nete nič (okrem Bebovho reportu spred pár rokov, ešte pod iným organizátorom), mal som trošku obavu do čoho to vlastne ideme. Obavy sa rozplynuli už pri príjazde do Primoštenu - popri ceste všade bilboardy RALLY CRAOATIA a sponzorov, kopa profi strojov v depe. Celková organizácia bola na vysokej úrovni. Prvý brífing ku vysvetleniu roadbooku a propozíciám mal vyše 2 hodiny... A my traja sme tam boli ako exoti zo Slovenska v záplave šialených Talianov na ujacanych dvojtaktoch, ubermenschov z Reichu a Švajcu na Rally Replikách... Brífing bol primárne vedený v taliančine a potom Luigi prekladal do nemčiny. Takže srandy kopec! A po každej dôležitej info aj kontrolná otázka smerom ku nám, že či „Porozumeli aj slovakian gajs“ :)

Trate: už na brífingu bolo povedané, že celú trasu prešli na terénnej Toyote, takže pohoda... Ale keď som videl tie vytrhane gumy, tak som tušil že to bude hardkurek. Kopa skál, makadamu, štrku, miestami niečo podobné piesku a hlina. Páčilo sa mi, že po nejakom strašne nakladacom alebo viac technickom úseku trate nasledovala chvíľka kľudu, kde si človek mohol aspoň cucnúť v kľude z camelbagu.

K roadbooku sa nedá povedať jedno krivé slovo. Všetko sedelo. Niekedy som sa zdesil, že na pár sto metroch bolo aj 10 odbočiek, ale je to orientačná súťaž :)

Z jednotlivých etáp mi utkvelo v pamäti par úsekov, ktoré boli obzvlášť fajné. Napr. 1 etapa, SS2: hneď po štarte tuším 7 km rovno po širokej šotolinovej vypaľovačke, 5-ka po obmedzovač... A za odbočkou som stretol v protismere Golfa... 2.etapa, zase SS2: práce na ceste, obrovský báger ukladal šutre do tvaru cesty (myslel som že chystajú tankodrom) a zase za zákrutou si po tejto ceste hrkoce Golf, dedko v klobúku, ťažký pohodák :) 3.maratónska etapa: 2/3 etapy v prietrži mračien, na hrebeni hôr fajný vietor, že som si myslel že mi motorku vytrhne z rúk... Pri hraniciach s Bosnou okolo ciest všetko zamínované, zbombardované domy... V 4. etape som sa dal oklamať vyjazdenými stopami a keď som stretol Laňďa v protismere (štartoval o 10 minúť za mnou) tak som hneď vedel že je niečo blbo :) Technika:

- RNS fungovalo a rátalo ako malo.

- roadbook F2R mal nejakú divnú chorobu. V depe fungoval, na štartoch a ceste fungoval, ale po štarte špeciálok vydržal vždy isť asi 7 previnutí a potom som si užíval manual mode za jazdy. Smrť v očiach a bomba bola, keď sa mi podarilo odkrútiť aj koliesko na manuálne pretáčanie...

- motorka v pohode zvládala aj pomalšie pasáže počas horúčav a nehriala sa.

- Najviac som nahnevaný na seba kvôli môjmu pokusu na rally používať Tubliss systém. Vydržal iba prológ a odporúčal sa do večných lovísk v 2 etape v polovici SS1. Najskôr som mal pocit, že vytiekli tlmiče, chytal som strašné pecky do riadidiel. Ale neuberal som až do cieľa špeciálu. Dokonca sa mi podarilo dať dolu 2 motorky štartujúce predo mnou. V cieli pozriem na kolesa a v zadnom som mal klasicky 200-ku klinec cez obidve komory a predný halter Tublissu mi vyrazil dieru do rafiku. Takže prezúvačka na páliacom slnku, žobranie vody od orgas, škodoradostné fotenie pri robote a odchod na dušiach. Po 500 metroch ďalší klinec v prednom kolese, takže repete. Takto som prezul 3x predok a raz zadok... Potom mi už došli aj záplaty a zvyšných 200 km som išiel na prázdnom predku. Musím pochváliť Mitas C21, prežila to a nikde som sa na nej nezavraždil. V cieli SS2 ma už čakali orgas na dodávke s tým, že ma už nepustia do poslednej spojovačky z bezpečnostných dôvodov (nepomohlo vysvetľovať, že to bolo už iba 60km... kua). Chytil som dobrú penalizáciu a šance na nejaké rozumné umiestnenie sa rozplynuli.

Hneď večer som za dobrý financ vyšmelil od dolámaného Nemca nove BIB Mousse aj so zánovnou prednou gumou a cez Rest day (skôr repair day) sme ich s Laňďom prezuli. A odvtedy do konca rally iba pohoda, klídek a tabáček... Celkovo hodnotím RALLY CROATIA veľmi pozitívne.

- Zázemie výborné, dobré žrádlo, ubytko v hoteli, bazén, iba jeden bivak bez nutnosti presúvania.

- Výborný výber tratí (na budúci rok sa asi zmení objazd okolo niektorých oblastí)

- Terény podobné ako v Albánsku, aj keď tu sa najazdilo menej kilometrov (cca 1400 km offroadu) ale na Rally Albania to bolo umelo naťahované dlhými presunmi po asfalte typu „kochacia vojenská cesta 60 km“ na záver dňa a podobne.

- V špeciáloch sa mi podarilo občas zajazdiť aj celkom slušné časy (best je 17. miesto celkovo) aj medzi ľahkými, takže po tejto stránke som tiež spokojný.

- Slovak 4 Rally Team fungoval na jednotku, škoda Samovej poruchy a odstúpenia. Pred Laňďom klobúk dolu, že to dal na Afrike a ukázal dosť veľa ľuďom na oveľa ľahších motorkách, že keď sa to vie, tak to ide aj na mastodontovi. Kto si chce zajazdiť a zároveň svojej rodine zalepiť oči pobytom pri mori, tak tato rally je dobra voľba :)

A diky aj Pavlovi za doping v podobe ovocných etanolov a návštevy v bivaku v Primoštene :) Ak sa podarí, tak RALLY CROATIA 2016 určite nevynechám....

Samifumi

V sobotu sme sa s chalanmi stretli okolo obeda a mali sme dosť času pozrieť si ostatné stroje, okolie a samozrejme, ísť na pivo. Štart prológu bol v nedeľu o 16-tej. Zo začiatku som mal obavu z navigovania podľa roadbooku, no po pár km a správnych odbočeniach som stále viac a viac získaval istotu.

Motorka išla krásne, všetko fungovalo ako malo, nervozita opadla a mohol som si užívať krásne výhľady z hrebeňov chorvátskych kopcov. Stále som mal v hlave Lanďalove slová, že pretek sa nevyhráva v prológu, a tak som tomu prispôsobil tempo. Spadnúť na takýchto kameňoch by znamenalo vážne zranenie a poškodenie stroja. Našťastie sa mi počas celej rally pády vyhýbali, ale zranených postupne pribúdalo. Väčšinou to boli polámané ruky a kľúčne kosti.

Štart meraného úseku v prológu vyzeral ako vypustenie zúrivých býkov. Neuveriteľný zážitok! Taliani sú jednoducho blázni. Mne neostalo nič iné, len sledovať to celé s otvorenými ústami. Nervozita? Áno, mal som pocit, že si odbehnem niekam do kríkov.

Prvá etapa bola ešte krajšia. Chytil som sa jedného nemca na HP2, ktorý prechádzal terény s takou ľahkosťou, akoby sedlal nejakú 450-ku. Bolo vidieť, že všetci sú vyjazdení. Z tejto etapy si pamätám na dlhú rovinku v meranom úseku, samá šotolina. Tam som tomu riadne dával, bál som sa aj pozrieť na rýchlosť akou idem. Dokonca aj zákruty som dával driftom. Nakoniec to bolo 17 miesto v etape. Celkovo som bol v pondelok na dobrom 23 mieste aj s 30 sekundovou penalizáciou za prekročenie rýchlosti v kontrolovanom úseku (bol som rád, že len toľko, čakal som oveľa viac). Večer Jožo menil vzduchový filter, bol celkom zanesený, tak som si povedal, že v stredu cez voľný deň ho budem musieť tiež vymeniť.

V utorok štartovali prví jazdci už o 6-tej ráno. My sme išli krátko po 7-mej. Etapa bola dosť prašná, miestami som išiel naslepo za rýchlejšími jazdcami. Chalanov som stretol na tankovačke, prehodili sme spolu pár slov, natankovali a vyrazili na štart meraného úseku. Vtedy mi motorka začala haprovať, išla...nešla...no po pár km som musel zastaviť s myšlienkou, že to pravdepodobne bude zanesený vzduchový filter. S Jožom sme filter vybrali. Samozrejme som nemal takú gola sadu, no našťastie, skúsenejší jazdec (Jožo) ju mal. Myslel som, že týmto sa porucha odstráni, no nepomohlo to. Ostal som stáť v borovicovom háji. Je to blbý pocit spomaľovať a vidieť ako sa ti v prachu spolubojovníci vzďaľujú. Čas ich tlačil na štart CP1, inak by dostali penalizáciu. Nejako som sa dostal na asfaltovú cestu, keď motor poslednýkrát zavrčal a zhasol. Už som vedel, že rally pre mňa skončila. Volal som orgas na modrú linku (červená linka bola pre prípad zranenia, modrá v prípade poruchy a iných komplikácií). Nadiktoval som svoju polohu a čakal. Nebol tam žiadny tieň, tak som si ľahol pod moto a pomaly si usrkával z camelbagu. Asi po hodine išiel okolo posledný motorkár a vravel, že dostal 3 defekty. Pokrčil plecami a povedal...hm...to je rally.

Nakoniec po 4 hodinách som sa dočkal. Dostal som do ruky pivo, naložili sme moto, mňa a išli sme do hotela. V aute organizátori hovorili, že Jožo mal dnes tiež problémy, ale pokračuje ďalej.
Týmto moja účasť na rally skončila, chalanov som chodieval pozerať po etapách do depa a zvyšok dní som strávil s rodinou na pláži.

Sklamanie bolo obrovské, ale čo už. Doma sme zistili, že sa zasekla voľnobežka a vylámala ďalšie ozubené kolieska.

Ďakujem chalanom za cenné rady a krásne strávený čas. Organizátor to mal naozaj do detailu pripravené a zorganizované. Budúci rok si to určite zopakujem.

Laňďalka

Pre mňa to bolo jasné ÁNO, keď to Maťko navrhol. Ísť s ním na rally, kde by bol jeden východiskový bod – hotel s polpenziou a do mora 20 m. I keď termín bol na dovolenku trošku skorší, takže s teplým morom sa nedalo počítať a počasie tiež neisté.

Psychicky som sa pripravila pre mňa typicky: očakávaj horšie až nepríjemné. Tým pádom tam môžem byť už len príjemne prekvapená. Tak aj bolo.

Recenzie na hotel, ktoré som čítala týždeň pred odchodom, sa všetky zhodovali v tom, že je to na krásnom mieste, ale personál, vybavenie a jedlo nič extra. Tak som zbalila všetko, aj rýchlovarnú kanvicu ,šálky na rannú kávu a aj tú kávu. Suché chrúmanie pre deti, tyčinky a vôbec ako na Mesiac (nie kalendárny, ale ten na oblohe...).

Realita však bola samé príjemné prekvapenie. Areál bol pre naše deti zaujímavý, detský kútik veľký ako malá škôlka, len sekerky a mačety sme tento krát vynechali. A zakladanie ohňov tiež. Strava pestrá, chutná. Starší nábytok v izbe mne osobne nevadí a pri troch deťoch nemusím tŕpnuť, či niečo nepoškriabu... Obrovský balkón s výhľadom na píniový lesík, pláž a krytý bazén rovno na pláži. No čo viac si prijať?! Dokonca počasie nám prialo väčšinu pobytu, bez úmorných horúčav je to hádam ešte príjemnejšie ako v rozbehnutej sezóne. Nikto sa nespálil ani neprechladol, čo rodič ocení.

Ešte aj Maťko prekvapil!!! Ak len trochu mohol a stíhal, bol s nami. Spoločná večera bola vždy , len škoda ,že automat na víno sme objavili až posledný večer.

Keď mi nabudúce navrhne takýto týždeň pri mori, a to už deti budú zas o kúsok samostatnejšie, bez váhania ideme.

Landal

Prvá ma napadne perfektná organizácia a druhá nádherná krajina. Nebola to nenáročná záležitosť, a v druhej 395 km dlhej etape sa niektorí jazdci údajne sťažovali na vysokú náročnosť, ale žiadny masaker sa z môjho pohľadu nekonal. Celý pretek mal skutočný rally charakter a podiel vypalovacích šotoliniek bol vysoký. Kamene boli, aj nejaké skalné schodíky a skaly v tráve, ale v celku prijateľne. Pripúšťam ale, že po dvoch absolvovaných „Albániách“ môžem mať kritériá trochu posunuté.

Rally je logisticky nenáročná vďaka stálemu bivaku. Ubytovanie na úrovni, strava výborná a pestrá. Celý pretek sa dá odjazdiť na jednej prednej a dvoch zadných pneumatikách. Terény sú zmiešané, nájde sa aj tráva, aj hlina, ale základom sú rôzne stupne šotolín a kamienkov.

Navigácia je intenzívna a itíky sú dlhé. Ale ich kvalita je výborná. Za 5 dní jazdenia som nezbadal v itinerári jedinú nesprávnosť! Špeciálky sú krátke a skoro vždy majú dĺžku okolo 20 km. V jednej etape sú dve. Časové limity na spojovačky sú pohodové. Samostatnú zmienku si zaslúži Honda Africa. Po totálne zbabranom prológu, kedy som nabral penaltu 25 minút, som napokon skončil z 90tich súťažiacich na 32. pozícii, a to s najťažšou motorkou v štartovom poli. Ak zohľadním, že problémy s magnetom pre Tripmaster som odstránil až pred posledným dňom, tak aj v navigácii som podal svoj doteraz najlepší výkon (jazdiť navigačnú rally bez navigácie je vtipná záležitosť). Celá starostlivosť o motorku spočívala v nasledovnom. Počas dňa voľna prezutie zadnej gumy, kontrola namazania predného mousse, kontrola stavu oleja, výmena šróbov uchytenia blatníka, vyčistenie vzduchového filtra. Každý večer vyčistenie a namazanie reťaze. To bolo všetko! Pohodovejší pretek z hľadiska motorky som ešte neabsolvoval.

Obuté som mal mousse, na ktorých som odjazdil minulý rok 1500 km na Albánii. Vydržali celú rally aj napriek Afričkynej váhe.

Josip si to zase odskákal s defektmi. Neviem ako to robí, ale on pichne všetko čo sa pichnúť dá! Odkedy sme mu obstarali mousse tak to bolo pohodička.

Z celej rally je smutné len Samčove odstúpenie pre neopraviteľnú poruchu motorky. Pritom ako nováčik to mal fakt slušne rozbehnuté. Dúfam, že si začiatočnícku smolu vybral a nabudúce to naplno odpáli.

Pretek so mnou absolvovala aj rodina. Každý deň ma čakali pri bráne starého mesta, kde etapy končili – zakaždým rovnaká radosť a skákanie, že „ocko už je tu!“. A potom jazda so synmi za sebou a dcérou pred sebou na motorke až do depa - to je na nezaplatenie! Napriek tomu, že išlo o rally na vysokej úrovni, mal som čas, resp. som si ho urobil, aby som sa im mohol venovať. Táto rally je určite tou, kde má význam brať rodinu sebou.

Na záver trochu chvály na náš tím. O tom, že sme zrejme urobili dobrý dojem svedčí samostatný odsek o nás v talianskom internetovom magazíne mAXImagazine (str. 25), voľný preklad znie asi takto: "...A keď už hovoríme o bojovníkoch ... tento rok pricestovali traja jazdci zo Slovenska, ktorí ihneď získali prezývku Vikingovia pre ich prístup: jednoduchý a tvrdý. Jozef Kráľ napríklad bol schopný v druhej etape prejsť viac ako 200 km s prázdnym predným kolesom a nechcel prijať pomoc na posledných 60 kilometrov hard off-road, hoci to bolo neskoro večer, zo strachu, že bude penalizovaný a nebude môcť štartovať na ďalší deň. Ďalší slovenský jazdec Martin Landl pretekal na ťažkej Africa Twin a nikdy sa nesťažoval ani nespomalil."