Internetový magazín o motorkách, motorkároch a o všetkom okolo nich.... Šport, Novinky, História, Technika, Vaše Stroje, Video-Foto Galéria, Motoride Klub, Diskusia, Inzercia, MotoChat, Ankety... a a ešte o mnoho viac...
Vyskúšali sme ďalšie oldschoolové Triumphy - klasiku Street Twin a kafáča Street Cup
[Testy a predstavenia - Vyskúšali sme]
Tááák a po megavydarenom Bobberi a Thruxtone R, na ktoré dodnes uznanlivo a často spomíname, sme vyskúšali aj o triedu nižšie modely z tejto moderno-klasickej kategórie. Obe sú deväťstovkové a majú rovnaký základ, ale rozdielne periférne komponenty z nich robia takmer úplne iné motorky. Páni, nech sa páči: naháč na anglický konzervatívny spôsob Street Twin a o niečo ortodoxnejšie ladený café-racer Street Cup.
Triumph má v tejto kategórii ešte aj verziu Scrambler, a tú mal predajca tiež k dispozícii. Lenže na test sme boli len dvaja; aj s našou mizernou matematikou a kombinatorikou nám vyšlo, že všetky tri otestovať aj nafotiť akosi nedokážeme. Navyše hneď každé ráno teplomer ukazoval šialených 32 stupňi, a všetci naokolo boli v dovolenkovom režime, takže aj dva kúsky sú malý zázrak.
Po úvodných oňuchávačkách a ohmatávačkách vyrážame rovno tam, kam nám káže nápis na bočných kastlíkoch - street. Ulica. Od štvorprúdových tepien až po uzučké kamenné uličky, kam pneumatika motorového vozidla zablúdi len zriedka: nie, nešli sme do Benátok, ale na zabudnutú ošarpanú Kapitulskú ulicu v Blavičke. Vjazd strážili zelení, ale nijako ich nerozrušovalo, keď sme prebzikli cez rampičky.
Pre úplnosť treba dodať, že Triumph má s týmto motorom ešte jednu klasiku, a tou je základný a známy Bonneville T100. Čiže celkovo tu máme štyri stroje s rovnakým základom (iba Scrambler, ktorý sme neskúšali, má nižšie položený krúťak) a veľmi podobnou cenou (z nej vybočuje len najdostupnejší Street Twin s takmer o tisícku nižšou cenovkou). Má toho fakt dosť tento Triumph, a to spomínam iba modely s deväťstovkou. Pritom každá z tých motoriek pôsobí jazdne inak, nie sú to len nejaké estetické variácie, ale najmä funkčné. A každá z nich má potom vyše 100-položkový katalóg príslušenstva...
Keďže tento deväťstovkový radový dvojvalcový vodník je zvonku úplne rovnaký ako tisícdvestovka z vyššej triedy, niekedy je dosť ťažké narýchlo uhádnuť, že čo to vlastne okolo mňa ide. Aj rozmerovo sú si všetky spomínané modely veľmi podobné, takže pri nasadnutí nič nenasvedčuje tomu, že sedím na deväťkile. Ok, zvuk je možno trochu pridusenejší, ale stále je to vzhľadom na svoju triedu a cenu celkom dobré audio; oba nami testované modely majú výfuky dva. Street Twin nás privítal iba jedným budíkom, podobným ako má jeho veľký vzdialený bratranec Bobber, ibaže s menej luxusným vzhľadom, a Street Cup má zas budíky dva, v podstate rovnaké ako má Thruxton. Treba uznať, že napriek nižšej triede a nižšej cene sú tu detailíky na parádnej úrovni; napríklad spôsob, ako je malé zadné svetlo posadené na blatník, to je niečo dizajnovo krásne uhladené. Nikde nevidno žiadnu skrutku alebo kábel, žiadny držiak, proste je to iba malé oválne svetlo položené na blatník. Krása. Ostatné vychytávky zdedil po väčších bratoch: zakryté vstreky, schované lambda sondy, neviditeľné hadice okolo chladiča, a tak ďalej. Tak by to malo pri takýchto strojoch byť! Triumph v tejto disciplíne nastolil latku tak vysoko, že ostatní výrobcovia ešte len zisťujú, či sa ju pokúsia zdolať.
Z estetického hľadiska je medzi Street Twinom a Street Cupom okrem expresívnejšieho lakovania najväčší rozdiel v riadidlách, z jazdného hľadiska potom celkom logicky v posede. Na Twine sa sedí ako na normálnom bežnom naháči, ale Cup má riadidlá kafáčovsky zalomené dole, človek je viac na zápästiach, a zrkadlá sú uchytené na koncoch rukovätí. Motoricky sú úplne rovnaké, teda 55 koní pri 5 900 otáčkach a 80 Nm pri 3 230 otáčkach. Nie, nie je tam preklep, skutočne je vrchol krúťaku tak nízko. A tým je definovaná úplne celá motorka.
Triumphíky si len tak brumia a majú obdivuhodnú dynamiku. Kým na Street Twine si viem celkom normáne predstaviť aj každodenné dochádzanie do práce, Street Cup sa skôr hodí ako druhá motorka do garáže. Tie jeho nízke riadidlá a širokánske zrkadlá, to výrazné lakovanie a najmä predklonený posed... Pôsobia ako úplne iné motorky. A čo tá dynamika? Nesklame ani normálnych vyjazdených motorkárov, proste dá sa tu nakladať tak "po našom", na tejto dvojvalcovej deväťstovke sa nebudeš cítiť pomalý. Najmä na tej sivo-žltej potvorke sa dajú pekne povymetať zákrutky, mňam mňam. Samozrejme, s ohľadom na kategóriu a zameranie, lebo napríklad vpredu sa otáča osemnástka koleso a je tam iba jeden kotúč. Niežeby tam ten druhý v bežnej premávke chýbal, ale zas s nejakým divokým downhillom z Baby alebo Šturca to nemusíš preháňať. A napríklad vzadu je stopäťdesiatka guma. Čokoľvek širšie by tam vyzeralo už príliš moderne.
Ok, priznávam, ten predošlý odstavec je tam tak trochu nasilu. Oba Streety sa cítia najlepšie pri číročistej kochačkovej jazde. Na Twina si vziať ruksak a ísť do centra, na Cupa si nevziať vôbec nič a ísť do klubovne kdesi na okraji mesta. Tak. Stále majme na pamäti názvy Street, kde platí väčšinou päťdesiatka, trochu ďalej možno osemdesiatka. Preložené do motorkárskej optiky zhruba deväťdesiatka a potom niečo cez kilečko. To sú také ideálne rýchlosti na týchto dvoch bratov. Vďaka nim si ťa ľudia aj stihnú všimnúť, a veru, budú to robiť veľmi často. Pri fotení a pauzičkovaní, dokonca aj na červenej, sa pri nich ľudia stále zastavovali a často sa aj niečo spýtali. Oba modely sú doslova magnetom na pohľady.
Nemám dôvod myslieť si, že by predné vidlice oboch strojov boli z fabriky nastavené rozdielne. Užívateľsky sú potom úplne nenastaviteľné, ale zato sú celkom "žehličkovité", teda majú radi aj väčšie hrboly, napríklad kamenné ulice alebo mačacie hlavy. Úplne v pohodke. Vzadu sú dva klasické tlmiče, na nich je nastaviteľné predpätie. Vôbec nič by sa nestalo, keby po celý čas zostalo nastavené na najmäkšie. Jáááj, že spolujazdec? Akože nemusí to byť problém, ale radšej ostaňme iba pri tých streets, teda uliciach. (Ak by sa ti v klubovni na okraji mesta podarilo zbaliť nejakú buchtu, pred jej odvozom domov nezabudni dať dole pekný kryt spolujazdcovho sedla. Slečinka ho asi bude musieť cestou držať v ruke. A daj jej prilbu samozrejme!)
Podstatným faktom pri dynamike je to, že deväťstovkové Triumphy sú iba päťkvalty. Celý čas ma prenasledovalo, že konštruktéri tú šestku do deväťkíl nedali preto, aby ich výraznejšie odlíšili od dvanástiek. V konečnom dôsledku budeš v premávke rovnako rýchly, ibaže budeš o máličko viac točiť, čo je logické. Je to teda skôr psychologický efekt, čo ťa možno bude časom žrať - že aha, sused má na tom Thruxtone premakanejšie detaily a aj šestku, do kelu! Idem sa spýtať ženy, že či... (doplň podľa skúseností).
Aby sme tu nemuseli písať dlhočizné slohy o rozdieloch medzi Twinom a Cupom, pozri si tie najpodstatnejšie odlišnosti na porovnávacích fotkách:
Pokračovanie článku na ďalšej strane: Názor druhého redaktora, Konkurencia, Záver, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.
Street Twin je nabitý pomocníkmi ako je ABS a trakčná kontrola. ABS je však nastavené veľmi benevoletne, nezasahuje príliš do brzdenia, čo je pre jazdca veľkým pozitívom. Motor je chladený vodou a značka Triumph sa pýši znížením spotreby, čím si dovolili dať na Street Twin aj menšiu nádrž (12 litrov). Netreba sa ale báť, lebo počas testu na ešte surovom stroji (najazdených niečo okolo 600 km) je spotreba ustálená na 4,1 litra na sto. To znamená, že výrobcom udávaný údaj dojazdu na plnú nádrž 250 km nie je prehnaný a dá sa hravo dosiahnuť. Výzor Twinu je klasika a v dnešnej dobe café racerov a podobne zameraných strojov si určite nájde svojich priaznivcov. Detaily ako je veko nádrže sú oku lahodiace, majiteľ sa bude pri otváraní nádrže vždy tešiť.
Motor si zachoval typické rebrovanie, aj keď už je vodník. Výfuky sú vedené na obe strany a dotvárajú pekný dizajn. Musím ale priznať, že pri nasadnutí je Street Twin pre mňa celkom malý, ale o to je hravejší. To je predzvesť toho, že tohto modelu sa nemusia báť ani ľudia s menším vzrastom alebo baby. Kilá, ktoré výrobca uvádza (198 kg suchá hmotnosť), sa pri rozmeroch tejto motorky stratia veľmi ľahko.
Štartujem a beriem Triumpha na vychádzku prvý deň mimo mesto, aby som zistil, ako mu sedia aj dlhšie trasy. Štartovať je potrebné so stlačenou spojkou, aj keď je vyhodený neutrál. Prevodov je iba 5 a sú pomerne krátko sprevodované, a aj v 60 km/h sa dá už ísť na 5. prevodovom stupni. Záťah je veľmi slušný aj vďaka vysokému krútiacemu momentu (80 Nm). Displej, ktorý je osadený v tachometri ukazuje pomerne veľa informácií: zaradený prevodový stupeň, dojazd, ktorý ostáva na nádrž, počítadlá kilometrov, denné, dlhodobé a pod. V menu sa listuje jednoducho aj počas jazdy vďaka tlačidlu nad ovládačom smeroviek.
Keď sa dostanem na otvorené priestranstvo, tak potiahnem za plyn a Triumph pekne vyrazí vpred. Cestovná rýchlosť je okolo 100 - 120 km/h. Vtedy je to ešte pohodlné, a to je základom pre tento typ moto. Pohodlnosť je to slovo, ktoré ho vystihuje. Spojka je na ovládanie veľmi ľahká a rýchlosti krásne cvakajú, chod radičky je krátky. Nie je tu síce otáčkomer, ale podľa zvuku vám bude hneď jasné, čo treba robiť. Keď už som pri zvuku, tak ten má hlbší tón a budí rešpekt. Vyskúšal som aj cestovnú rýchlosť 130 - 140 km/h, ale už aj názov Street Twin vám napovie, že na nejaké dlhé diaľnične presuny tento Triumph nie je určený. Okresné cesty zvláda hravo, jazdec si užije prácu s motorkou v zákrutách, na výjazdoch, jednoducho všade.
Na druhý deň beriem Triumpha do mesta, čo je jeho domáce teritórium. Vďaka malým rozmerom je šikovný aj medzi autami a v spleti uličiek. Výkonu a krúťaku má dostatok, a tak nie je problém striasť sa plechoviek. V meste mám možnosť poriadne otestovať komfort Triumpha a veru je to príjemné, keď vám nechce vytriasť zuby. Snaží sa vás híčkať komfortom. Pohodlný je aj posed, a tak sa budete chcieť voziť celý deň, a to kľudne aj po meste. Ovládanie a manipulácia je hračkou, čo nahráva aj menej skúseným jazdcom.
K tejto motorke sa budete chcieť zladiť oblečením a jazdiť štýlovo. Je určená najmä ľuďom, ktorí majú radi odkaz na históriu, ale preferujú už moderné technológie obalené v klasike.
záťah motora v spodných otáčkach, práca so spojkou, hravosť
jemné narábanie s kľúčom v spínacej skrinke, rozmery motorky sú skôr pre osoby nižšieho vzrastu
Konkurencia
Fúha, konkurencia? Sám som prekvapený, nie je jej veľa. Ako prvá mi napadá podobne rezaná Moto Guzzi V9 Roamer. Rovnaká porcia koní a s prižmúrenými očami aj krúťaku (62 Nm pri 3 000 otáčkach). Charizmatický vzduchový vidlicový dvojvalec uložený pozdĺžne. Made in Italy, z fabriky asi o tisíc kilákov južnejšie než Triumph. Vpredu s devätnástkou a vzadu tiež stopäťdesiatkou, ale 16-palcovou. Ďalej sú tu dve dvojvalcové vzducháčové Yamahy: XV950R (taká akoby naháčovitejšia) a XV950 Racer (čistý kafáč). Aj tie majú parametre ako cez kopirák s Moto Guzzi a Triumphmi.
Slušnými konkurentmi však môžu byť aj modely z rovnakej fabriky, a to buď základný Bonneville T100, alebo scramblerovská variácia Street Scrambler.
Ceny všetkých vyššie spomenutých motoriek sú takmer rovnaké, pohybujú sa v rozmedzí zhruba siedmich stoviek, pričom strop je tesne pod hranicou 10 tisíc éčiek. Jedinou výnimkou je Street Twin, ktorý má cenovku zo všetkých najkrajšiu - spomeniem ju nižšie v závere.
Záver
Ej, boli to krásne dni s týmito motorkami! V meste zúrilo leto, okolo nás chodili bezstarostní dovolenkári a nikomu sa poriadne nič nechcelo. Tým chcem povedať, že charakter tých dní si perfektne sadol s charakterom motoriek. Mali sme šťastie. Pre nás to bola tiež pekná oddychovka.
Len sa ma nepýtajte, že ktorú by som si vybral! Lebo, každý z nás vie, že to záleží od nálady :) Vyššie spomínaná cenovka jednoduchšieho Street Twinu je fakt pekná, nesie hodnotu iba 8 510 eur. A to je na taký štýlový all-rounder veľmi fajn. Len si ho prosím ťa objednaj v inej farbe než sme mali my, lebo v čiernej veľmi zaniká a vyzerá lacnejšie. Keď si potom pozrieš bohatý katalóg doplnkov (klikni na Accessories a All), za rozumný príplatok sa vieš dopracovať k oveľa personalizovanejšej motorke, ktorá sa navyše bude líšiť od ostatných Streetov.
Znamená to, že odpisujem o 860 eur drahší Street Cup na plnej čiare? Ááále kdeže. Ten je určený skôr pre kajnšmetke kožmekerov, lebo byť furt na zápästiach nie je med lízať. Preto som v úvode spomínal, že Cup je skôr vhodný ako druhá motorka do garáže. Taká, s ktorou sa budeš piplať a rozmaznávať ju (mrkni konfigurátor), vyťahovať ju von iba keď bude bezpodmienečné sucho a teplo. Cena Street Cupu je 9 370 eur.
Plusy, mínusy Triumph Street Twin
vynikajúci motor, spotreba, detaily, perfektne skĺbená úžitkovosť s klasikou, parádny katalóg doplnkov, cena
veľmi jemná spínačka
Plusy, mínusy Triumph Street Cup
vynikajúci motor, spotreba, ešte lepšie detaily, parádny katalóg doplnkov, štýl, magnet na pohľady
veľmi jemná spínačka, vpredu mohlo byť 17-palcové koleso
