V anglickom počasí sme vyskúšali vynikajúci Triumph Bonneville Bobber 2017 1/2

Text: Peter Fischer, Tomáš Hajduch - Awia
Foto: Tomáš Hajduch - Awia

Presnejšie povedané, bol som to ja, kto sa musel pri Bobberovi kontrolovať a nesprávať sa chlipne. Awia len opakoval, že jeho existenciu celkom nechápe, že Thruxton stačí a hotovo. Ani netuší, ako sa mýli :)

Video: Triumph Bonneville Bobber 2017 - našimi očami

Šéfko, haló, veď nevidíš tú krásnu koncepciu, ten krátky zadok a výrazný balón, tie špičkové detaily? Táto motorka si úplne pýta starú a tmavú garáž presiaknutú benzínom, aby si bol pri nej, dal si cigu a kávu, spomalil a vypustil pretlakový ventil, vypol mobil, a aby si si najbližší výlet naplánoval na papierovej mape, žiaden internet či navigácie. Aby si bol ako tvoj prastarý otec pred sedemdesiatimi rokmi.

Čisto teoreticky, ak by prastarký do takejto tvojej garáže vošiel a našiel tam Triumpha Bobbera, pravdepodobne by si najpv pomyslel, že to je nejaká pekne zreštaurovaná starinka. Anglickí dizajnéri pri Bobberi dokonale zvládli neskutočné množstvo detailov, oveľa viac než napríklad na Thruxtone. Od predného kolesa až po držiak značky je všetko prísne retro, "dnešnosť" si človek uvedomí až pri pohľade na ovládače na riadidlách. Triumpháci krásne poschovávali všetky moderné veci - lambda sondy, katalyzátor, expanznú nádobku, chladič, vstreky, zadný tlmič, všetko... Aj blatníky sú cink cink, plechové.

Takáto "bobberovská" koncepcia si žiadala oveľa viac než len úpravu rámu modelu T120 Bonneville, v ktorom má Bobber základ. Bobber sa na prvý pohľad javí ako hard-tail, preto je kyvka netypicky trojuholníková a centrálny tlmič schovaný pod sedlom. Od základnej T120 je teda iný nielen rám, ale aj celý podvozok, a preladený bol aj motor. Konštruktéri sa Bobberovi venovali riadne od podlahy, nie je to žiadna rýchlo varená motorka do počtu. A to absolútne kvitujeme. Triumpháci v posledných rokoch vedia pekne prekvapiť.

Posed na Bobberi je niečo medzi naháčom a čoprom; stupačky sú o niečo viac vpredu než na bežných motorkách. Ak si si to doteraz nestihol všimnúť, tak Bobber má iba jedno sedlo. (Moja babka by povedala, že je to jednosic.) Čiže žiadny spolujazdec. (Moja babka by povedala, že to nemá paklsic.) A toto jedno sedlo je posúvateľné dopredu a dozadu, aj hore a dole. Nech sa snažím čo najviac, nespomínam si na žiadnu inú motorku, ktorá ponúka nastavenie sedla v takom širokom rozmedzí a v štyroch smeroch. Aj keď by sa to mohlo zdať, sedlo samo osebe nie je odpružené. Je však špičkovo spracované: poťah nemá chybu, zospodu je peknučký hliníkový kryt, a vzadu mosadzný štítok s logom Triumph.

Zato zvuk je úplne čoprácky, a v tomto prípade to myslím ako kompliment. Je oveľa lepší než na základnej T120, oveľa lepší než na Thruxtone, a ak by ho majiteľ náhodou nezahrnul do zoznamu úprav, tak by sa nič nestalo. Tisícdvestovkový motorisko páli po 270 stupňoch, čiže krásne bubloce, a k slušnej dynamike vôbec nepotrebuje vysoké otáčky. Nepotrebuje, ale nebráni sa im. Teda, ehm, vysoké ako vysoké, výkonová špička (56,6 kW) je pri 6 100 otáčkach, ale v čopráckom ponímaní sveta je to doslova točivý športový motor. Naladený je tak trochu "pod" základnú T120, teda výkon je o niečo nižší a aj v nižších otáčkach, ale krúťak je porovnateľný, lenže vo vyšších otáčkach. (S Thruxtonom ho radšej ani nejdem porovnávať, ten je oproti Bobberovi čistý racer.) Eh, neviem načo tu vypisujem takéto teoretické omáčky; podstatné je, ako Bobber jazdí. A to ku**a dobre!

Je presne z tých motoriek, na ktorých pôjdeš domov zámerne dlhšou trasou. Keď Bobber tak výdatne potešil oko svojho majiteľa, nemenej musí ulahodiť aj jeho duši. A darí sa mu to veľmi. Tu je hneď cítiť, že vývojári a konštruktéri v Triumphe skutočne jazdia na motorkách - Bobber nemôže nikoho uraziť, a nedáva priestor na škodoradosť ani rypákom. Jedine že by sa chechtali na vlastnej úzkoprsosti. Ťahá ako lokomotíva, a to zhruba už od 1 800 otáčok, hah, veď na takej hodnote sa niektoré motorky len zohrievajú. A ťahá stále ďalej, má rád aj vyššie rýchlosti a nevadia mu ani zákruty. Stupačky v náklonoch nelimitujú, len si treba zvyknúť na nezvyčajné rozmery pneumatík. Kilečko dvadsať, kilečko štyridsať, toľko Bobber ponúka ako presunové optimum. K tomu všetkému si prirátaj taký dobrý zvuk, že medziplyny budeš dávať aj vtedy keď ich netreba, a že plechovkám budeš svoju prítomnosť oznamovať rovno vytočením motora.

Maximum krútiaku je 106 Nm pri 4 000 otáčkach, čo sa možno nezdá na taký veľký motor dosť, lenže občas mám pocit, že všetky newtonmetre sú tam rovno od voľnobehu. Vlastne keď kdekoľvek v celom otáčkovom pásme riadne zagazuješ, Bobber sa chce vždy vytrhnúť spod tvojho zadku, pretože najprv ho tlačí krúťak, potom výkon. A keby si to s tým gazovaním prepískol, je tu trakčná kontrola. Takáto motorka priam provokuje k ostrejším výjazdom, a práve vtedy sa trakčná viac než hodí. Nám počas celého testu pršalo, a musím si zaklopať, kontrola trakcie ani ABS nám nemuseli pomáhať ani raz.

Aj keď podvozok je úplne nenastaviteľný, a vpredu nie je žiadna svalnatá USD vidlica, s Bobberom sa dajú pekne povymetať zákruty. Najmä zadný tlmič je extra tvrdý, čo sa pri dobrých povrchoch v zákrutách vždy zíde. V tomto prípade treba zdôrazniť dobrých povrchoch, pretože inak je bobberovské sedlo tak trochu trestná lavica. True story bro: kým sa vymotáš z Blavy, na hrboloch ťa zo sedačky niekoľkokrát nadvihne zopár cenťákov! Koľkokrát som si pri takejto "strate kontaktu" povedal, že kebyže je môj, dám spraviť to sedlo odpružené! S takými veľkými priznanými pružinami mosadznej farby kua! Lenže akonáhle prekročíš hranice smerom na západ, podvozok už bude ok :)

Nuž ale keď si si vybral sparťanskú motorku, treba sa na nej aj sparťansky cítiť :) To, že tu nie sú žiadne odkladacie priestory, hádam nemusím písať. Rajd je uzučký ako na superšporte, takže keď si doma zabudneš peňaženku (mobil, kondómy, cigy...), otočku na bežnej ceste budeš dávať minimálne na dvakrát. Nádrž má fajnovučkých deväť litríkov, čiže stáť budeš chtiac-nechtiac každých zhruba stopade kilákov. Na jeden záťah by si asi aj tak nedal viac, tá motorka sama nabáda k takým psychohygienickým zastávkam - dať si cigu, niekomu zavolať, cvaknúť niečo na Instagram, a tak :) Minimalistický je aj budík - sám ako kôl v plote, so štyrmi kontrolkami po bokoch, malým mosadzným plieškom v pozadí a miniatúrnym displejom naspodu. Ten však zobrazuje všetko potrebné, napríklad aj zaradený kvalt či otáčky, nastavenie trakčnej, tripy, spotrebu, dojazd alebo aj hodiny. Samozrejme nie všetko naraz, treba v tom listovať (tlačidlom pri rukoväti), ale toľko údajov nezvládajú ani niektoré cestovné endurá s oveľa väčšími displejmi :) Inak sklon budíku sa dá pekne nastavovať. To všetko je však podľa mňa úplne jedno, pretože nič by sa nestalo, keby tam ten budík vôbec nebol - vďaka masívnemu krúťaku je jedno aký tam máš kvalt, a rýchlosť riešiš len keď zbadáš zelených.

Keď som vyššie písal o rypákoch a frfľošoch, tých absolútne umlčí katalóg doplnkov. Má viac ako 150 položiek. Ok, väčšina z nich sú ozdôbky a krytky krytiek, ale nájdeme tam aj fakt užitočné kúsky ako napríklad Vance & Hines laufíky, zadný centrál Fox s nastaviteľným odskokom, samozrejme vyhrievané rukoväte, kafáčovské nízke rajdy, vysoké opičáky rajdy, padáky, asi päť druhov a rôznych farieb sediel, viacero typov bočných tašiek, a pozor, pre megaodolných turistov aj tempomat (!) Ak by to nestačilo, aj motorka samotná je doslova nepopísaným papierom - čo všetko sa dá porobiť už len s nádržou a bočnými kastlíkmi, ako krásne sa dá spraviť to sedlo! Vyhodiť ovládače, pohrať sa so stupačkami...

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Názor druhého redaktora, Konkurencia, Záver, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.