[Testy a predstavenia - Test]
Och, hneď od začiatku sezóny sa vozíme na prekoňovaných chuťovkách! Pol roka dozadu pritom ešte nikto netušil, že Suzuki na nás vytiahne najťažší kaliber, majestátnu Hayabusu. Pre nich je tento model niečo ako národná hrdosť. A aj keď sa to nezdá, na jeho modernizáciu si vybrali najvhodnejší možný čas.
Text: Peter Fischer, Tomáš Hajduch - Awia, Matej Mularčík
Foto: Peter Fischer
Video: Tomáš Hajduch - Awia, Peter Fischer
A to najmä preto, lebo Euro5 pochovala všetkých možných konkurentov. Dnes už neexistuje ZZR1400, ani VFR1200F, ani nič podobné. Navyše sa zdá, že svet sa po „chrípočke“ zobúdza, čo hrá v prospech Hayabusy. A keď zbadáš tú cenovku!
Suzuki je prísne pragmatická značka, a tak nám už pri prvých uniknutých fotkách a videách bolo jasné, že tu sa pôjde skôr cestou evolúcie než nejakých dych vyrážajúcich zmien. Vývojári celkom logicky vylepšili hardvér: viaceré komponenty motora dokonca nemenili tvarovo, ale iba materiálovo, a k tomu pribalili užitočnú elektroniku, ktorú poznáme z iných modelov. Bez nej by Hayabusa v dnešných časoch prežila len veľmi ťažko.
Viem si predstaviť, že na dizajnérskom oddelení sa pri vývoji tejto generácie Hayabusy všetci hádali ako Matovič so Sulíkom. Predsa len, tento model je pre nich hrdosť a do motocyklových encyklopédií sa zapísal viac ako nezmazateľne. A keďže najväčšie objemy sa ho predajú v Japonsku a v USA, kde sú veľmi konzervatívni zákazníci, kresliči mali asi veľmi úzke mantinely. Niečo iné je prerobiť GSX-S1000 na nepoznanie, a niečo iné zas spolupodieľať sa na ďalšej generácii legendy.
Tým som chcel povedať, že vzhľad sa veľmi nezmenil. Hayabusa bola vždy rozoznateľná na pol kilometra, a to jej aj zostalo. Žiadne opíjanie rožkom, že aha, ako opticky schudla. Neschudla. Ani papierovo, ani nijako inak. Najväčšou zmenou prešli zadné svetlá a výfuky. Amíci a Japonci sú spokojní.
Prečo okolo nej chodím ako okolo horúcej kaše? Hayabusa, v preklade sokol, bola svojho času najrýchlejšia motorka na svete - dokázala ísť cez tristo. Prišla v roku 1999 ako odpoveď na Hondu CBR1100XX, ktorá zas predtým prišla ako odpoveď na dovtedy najrýchlejšiu Kawasaki Ninja ZX-11. Preteky v tom, kto dosiahne najvyššiu maximálku na bežných cestách samozrejme nemohli dopadnúť dobre, a tak už v roku 2000 sa výrobcovia motoriek ticho dohodli, že žiadna motorka nebude na tachometri ukazovať rýchlosť cez tristo. To platí dodnes: na tacháči sa ukáže najviac 299 km/h alebo čísla jednoducho zmiznú.
Na moje prvé povozeníčko na Hayabuse nikdy nezabudnem, pretože prebehlo na Hungaroringu, na ktorom som nikdy predtým nejazdil, a bolo to po dlhočiznej zimnej pauze, kedy nám zima naozaj dala zabrať. Čiže dvadsať minút na motorke, na ktorej som predtým nikdy nesedel, bez akejkoľvek elektroniky, s dažďom za chrbtom, stuhnutý po celej zime, čistá radosť! Teraz sme našťastie mali presne opačné podmienky. Vychytali sme krátku prestávku medzi tými osemdesiatimi monzúnovými dažďami, čo nás túto sezónu šľahajú zo všetkých strán, ach! (Ako povedal Forrest Gump vo Vietname: niekedy prší vodorovne, a niekedy sa mi zdá, že prší zospodu, maminka.)
Pri lietaní cez dve kilá na Záhorí som si spomenul, ako sme testovali ZZR1400. Vtedy som sa vžil do role fiktívneho mladého redaktora, ktorý nezažil najslávnejšiu éru takýchto hypersportov: Keby mal trebárs dvadsať rokov a my by sme ho poslali otestovať ZZR1400, hádam by ani nepochopil jej existenciu: načo je taká veľká motorka? V meste je nepohodlná. A prečo nemá elektronický podvozok? Pomóc, odchádzajú mi zápästia!
Mlaďas by mal pravdu. Lenže nič nie je čiernobiele! Stále existujú dôvody, pre ktoré si človek kúpi Hayabusu a nie cestovné enduro či hypernaháča. Nevýhoda je v tom, že človek, ktorý má menej než 30 rokov, tie dôvody nikdy nepochopí. Nepozná ten pocit padnutej sánky, keď okolo teba prejde Hayabusa, kým ty si môžeš dovoliť mať len jazdenú a padnutú CB500.
Určite si viacerí z vás spomenú, ako sme ako malí chlapci pozerali zaparkovaným motorkám na tacháče, že akú majú maximálku. Tým chcem premostiť k tomu, že Hayabusa si ako jedna z mála moderných motoriek ponechala analógové budíky, a to doslova všetky štyri, čiže aj palivomer a teplomer kvapaliny. To je v dnešnej dobe dosť unikát. Teplomer má dokonca kontrolku prehriatia! Modernizovaná prístrojovka má navyše taký hlbší 3D profil, krása! V strede medzi budíkmi sa vyskytol prvý farebný TFT displej na Suzuki. Dizajnéri sa s ním vysporiadali nanajvýš dobre, pretože takmer za každých okolností zobrazuje aj nastavenia jednotlivých elektronických systémov.
Okrem farebnej obrazovky a kompletného LED osvetlenia tu inak nie je nič, čo by prezradzovalo, že ide o motorku z roku 2021 a nie trebárs z 2005. Pre mňa je to skôr pozitívum, a človek, ktorý to nedokáže oceniť (lebo je príliš mladý), si asi Hayabusu nekúpi. Rozmýšľal som, že by Suzuki mohla priniesť niečo ako Hayabusa Contemporary - nejakú šupu, čo by vyrazila dych supermoderným dizajnom. A, samozrejme, napadlo mi aj to, že keby z Hayabusy spravili cestovné enduro a dali mu dobrú cenovku, predávalo by sa lepšie než základná Fabia.
Motor mala Hayabusa vždy doslova učebnicový, a je len dobre, že jedinými zmenami na parametroch sú silnejšie krivky v nižších a stredných otáčkach. Bez elektroniky to však dnes už nejde. (Je to neuveriteľné, ale dnes už sú medzi nami aj takí motorkári, ktorí nikdy nejazdili na strojoch bez elektroniky.) No a ako som letel tých *99 km/h po Záhorí, nevedel som pochopiť, ako som mohol rovnaké porcie výkonu zvládať na studenom Hungáči napríklad bez trakčnej. Mimochodom, v techničáku má Hayabusa zapísanú maximálku 295 km/h.
Premotorované cestné motorky musia mať aj zodpovedajúce brzdy a podvozok, a tu Suzuki tiež nenechala nič na náhodu. Dopredu dala tie najlepšie Brembo strmene a podvozok je plne nastaviteľný KYB. V tlačových podkladoch mu Suzuki venovala najmenej priestoru, ale teda musím povedať, že funguje dokonale. Žiadna revolučná technika, iba jednoducho jemne vyladená mechanika. Čistá radosť! Nedá sa ničím nachytať - nevieš ho odlepiť od zeme, nedostaneš ho na dorazy pri plnom zaťažení. Prekvapila ma aj stabilita pri bočnom vetre, fúha, Hayabusa sa nenechá vyrušiť takpovediac ničím, ani keď ručička na tacháči líže dvestovku. Toto sú tie momenty, kedy je človek rád, že nesedí na cestovnom endure. A ešte môže otočiť plynom a má k dispo ďalších 100 km/h.
Už len taká poznámka pod čiarou: vysoké rýchlosti znamenajú vysoké otáčky motora, a to znamená veľa nasávacích cyklov za sebou :) Áno, Hayabusa dokáže mať dvojcifernú spotrebu. Úplne v pohode :)
Pokračovanie článku na ďalšej strane: Názor druhého redaktora, Konkurencia, Záver, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.
Dizajn je vysoko subjektívna záležitosť každého z nás, a preto si nedovolím hodnotiť, či sa má niekomu páčiť alebo nie. Poviem len, že ma prekvapila. Stále ostala mohutná ako do šírky, tak aj do dĺžky. Pri pohľade na ňu si všimnete aká je nízka, čo je super pre nižších jazdcov a využívanie moto najmä vo vysokých rýchlostiach, veď na to je aj určená. K hmotnosti je zbytočné niečo písať, tá je stále vysoká, ale Busa sa ju snaží maskovať. Posed je natiahnutý dopredu a stupačky sú posadené vyššie, čo znamená, že viac športový, takže na nejaký oddychový cestovný posed rovno zabudnite. Čo sa mi v dnešnej dobe tykadiel páči je to, že blinkre sú pekne zakomponované v kapotáži motorky.
Zobral som ju na poriadny výlet, hlavne po okreskách, lebo na diaľnici to nemá význam a každý kto má v sebe letecký benzín ako ja vie, ako by to na diaľniciach dopadlo. Veľmi ma zaujímalo ako sa nová Busa bude chovať v zákrutách a na môj údiv, hneď prvý vracák na Pezinskej Babe som s ňou šiel pekne na koleno. Páni, taká ťažká mrcha a taká zábava v zákrutách? Vyskúšal som to aj v ďalších zákrutách a ono to funguje. Tým nechcem tvrdiť, že sa z nej stal zákrutový kráľ, ale nová Busa sa zákrut nebojí a pekne sa s ňou dá pracovať. Samozrejme, v dlhších zákrutách už je cítiť hmotnosť, ktorá vás odstredivo berie von zo zákruty, ale zase nie je to superšport a určitú úlohu zohráva aj dĺžka celej moto. Pokiaľ človek vie pracovať s jej hmotnosťou, tak to bude vedieť pretaviť aj do reality a v určitých úsekoch ju využije v jej prospech. K brzdám sa vyjadrím jednoducho, tie fungujú perfektne a nič iné som od strmeňov, na ktorých je nápis Brembo, ani nečakal. Taký výkon je potrebné aj nejak skrotiť a brzdnej sily tu je na rozdávanie, dávkovanie pritom ide krásne pomocou jedného prsta.
Od začiatku som mal nastavenia na plný výkon, najmenšie stráženie trakcie a citlivosť quickshiftera naplno. Ten inak funguje skvelo a neurobil ani jedno zaváhanie, spojku som používal čisto iba na rozbeh na jednotke a potom to už pekne cvakalo bez nutnosti stláčania spojky.
Na Záhorí som vyrazil na strelnicu, kde som bol zvedavý ako sa strojovňa podo mnou vysporiada so „skokmi“ vzhľadom k jej hmotnosti. Radšej som sa ju nesnažil odlepiť od zeme, ale na zadné sa na horizontoch pekne postavila. Vzhľadom na to, že som bol na Záhorí, čo všetci vieme, že je blízko nemeckých hraníc :) tak som si vybehol vyskúšať aj maximálku. Tá neostala svojej povesti nič dlžná a viackrát som prekročil hranicu cez 300 km/h. Na budíkoch sa to pri tých vyšších rýchlostiach ťažšie pozoruje, keďže má analógové budíky, ale ručičku je vidieť keď minula posledné číslo na tacháči 290 km/h. Inak tie budíky krásne skĺbili s modernou dobou a do stredu dali dobre čitateľný displej, na ktorom máte nespočetné množstvo informácií.
Po návrate na Slovensko, kde som samozrejme dodržoval predpísané rýchlosti, som pokračoval cez Kunov, Brezovú pod Bradlom, smer Piešťany. Pri predbiehaní sa ani nenazdáte a všetky tie plechovice pred vami sú po žmurknutí oka za vami. Jazda s Busou bola pre mňa príjemným zážitkom, aj napriek čiernej farbe si ju ľudia všímali, hlavne motorkári. Jedinou mojou výčitkou je nízke plexi, ale to je jedna z prvých vecí, ktorú na moto meníme, tak ako aj výfuky.
Busa je stále tou veľkou ikonou, ktorá má za úlohu vás prepraviť naprieč Európou v čo najkratšom čase. Záťah motora je neustály v každom spektre otáčok. Je jedno, či idete na motorke sám, dvaja alebo s batožinou, výkon vám chýbať nebude. Keď sa na nej vyberiete k moru, alebo aj do Álp, tak na ubytku zhodíte veci, oblečiete sa do kombošky a môžete ísť brúsiť slidery na miestne serpentíny. Večer ju zoberiete do mesta a v kľude sa pôjdete najesť. Dokonca si dovolím povedať, že aj na okruhu by sa s ňou dalo pohrať, tam kde by človek stratil kvôli hmotnosti v zákrutách, tak to by na rovinkách dobehol. Ďalším príjemným prekvapením bola pre mňa cenovka, to už sa dnes len tak nevidí a okrem toho, že vo svojej kategórii už ostala ako jednorožec, tak aj cenovka ostala v dnešnej dobe zdražovania ako jedna z mála veľmi priaznivá.
silný motor, brzdy, quickshifter | nízke plexi, hmotnosť |
Už v úvode sme si povedali, že Hayabusa nemá konkurenciu. Ani nepriamu. Naozaj mi nenapadá žiadny stroj, s ktorým by sme ju mohli porovnať. Kawasaki Z H2 alebo Ducati Streetfighter V4? To sú hypernaháče. To skôr základné Tuono V4 od Aprilie, ale... Nie, to určite nie.
Hayabusa to v dnešnej dobe nemá ľahké nielen preto, že všetci si radšej kúpia cestovné enduro, ale aj preto, že ich je u nás nedostatok. V druhom polroku by to už malo byť lepšie. Ak sa ti podarí niekde nájsť predvádzací kus, určite sa choď previezť - otvorí ti to nové horizonty, alebo si len zaspomínaš na staré dobré časy.
Cena novej Suzuki Hayabusa je 16 490 eur. A to je popri jej neskutočnom motore, podvozku a brzdách to úplne najlepšie. Nikde inde nedostaneš také množstvo motorky, výkonu a elektroniky za tak málo peňazí. Arigato, Suzuki!
neunaviteľný motor, vynikajúci podvozok, elektronika na úrovni, udržanie si vlastného imidžu, neskutočná cena (!) | nemá neviditeľný mód :) |
Text: Peter Fischer, Tomáš Hajduch - Awia, Matej Mularčík
Foto: Peter Fischer
Video: Tomáš Hajduch - Awia, Peter Fischer
Motocykel na test poskytla spoločnosť Spoločnosť MSC – Suzuki Slovensko, o. z.
Foto: | |
![]() |
|
Všeobecné informácie: | |
Výrobca: | Suzuki |
Model: | Hayabusa |
Rok: | 2021 |
Novinka: | NOVINKA 2021 |
Kategória: | Superšport |
Motor: | |
Typ motora: | radový štvorvalec (4T) |
Objem: | 1340 ccm |
Max. výkon: | 190.4 k (140.0 kW) / 9700 ot. |
Max. krútiaci moment: | 150 Nm / 7000 ot. |
Kompresný pomer: | 12,5 : 1 |
Vŕtanie x Zdvih: | 81.0 x 65.0 mm |
Palivový system: | vstrekovanie |
Rozvod: | DOHC (4V) |
Chladenie: | kvapalinou |
Pohon / Podvozok: | |
Prevodovka: | manuálna 6-stupňová |
Sekundárny pohon: | reťaz |
Brzdy vpredu: | dvojkotúčová radiálna Brembo Stylema |
Pneu vpredu: | 120/70ZR17M/C (58W) |
Brzdy vzadu: | jednokotúčová |
Pneu vzadu: | 190/50ZR17M/C (73W) |
Hmotnosť / Rozmery: | |
Hmotnosť s náplňami: | 264 kg |
Výška sedla: | 800 mm |
Rázvor: | 1480 mm |
Dĺžka: | 2180 mm |
Šírka: | 735 mm |
Výška: | 1165 mm |
Svetlá výška: | 125 mm |
Objem nádrže: | 20 l |
Dynamické Parametre / Spotreba: | |
Max. rýchlosť: | 299 km/h |
Zrýchlenie z 0 na 100 km/h: | 3.2 s |
Spotreba paliva: | 5.5 l/100km |
Dojazd po rezervu: | cca 272 km |
Doplnková výbava: | |
ABS: | áno, v sérii |
Náklonové ABS: | áno, v sérii |
Trakčná kontrola: | áno, v sérii |
Palivové mapy: | áno, v sérii |
Palubný počítač: | áno, v sérii |
Tempomat: | áno, v sérii |
LED svetlomet: | áno, v sérii |
LED denné svetlá: | áno, v sérii |
LED smerovky: | áno, v sérii |
Anti-hop spojka: | áno, v sérii |
Tlmič riadenia: | áno, v sérii |
Quick-shift: | áno, v sérii |
Asistent rozbehu do kopca: | áno, v sérii |
Farebná TFT prístrojovka: | áno, v sérii |
Iná výbava: | SUZUKI INTELLIGENT RIDE SYSTEM (S.I.R.S) |
Poznámka: | |
Poznámka: | Cena: 16 490 eur (6/2021) |
Pridané dňa: 26.05.2021 Autor: Herghott