Motocykel 2026 z iného pohľadu znova po rokoch

Pravda je, že v minulosti som sa snažil nevynechať žiadnu príležitosť a spraviť nejakú reportáž z motocyklovej akcie, či výstavy. Dnes s odstupom času moja zanietenosť už nie je taká intenzívna ako kedysi. Ešte v roku asi 2000 som naznačil, že motocyklové samostatné výstavy zrejme nebudú na Slovensku také populárne ako vo vyspelých motocyklových štátoch Európy. Dodnes som nemusel toto vyjadrenie prispôsobiť dobovému a súčasnému stavu. Dôkazom toho sú veľtrhy, ktoré doposiaľ neboli nijako samostatné až na jednu výnimku, a to výstavu Považskobystrický Motocykel, ktorý je oslavou dnes už zlikvidovanej výroby motocyklov na Považí. Súčasné veľtrhy sú teda stále kumulované, či už: Poľovníctvo, rybárstvo a motocykel, Auto motor karavan a motocykel, alebo autosalón a motocykle v Nitre.

cesta vlakom

Mal som ambície ísť do Incheby už predminulý rok, zviezli ma príbuzní, no nemožnosť rozumného parkovania priniesla len fakt, že šofér to po hodine blúdenia vzdal a vrátili sme sa znechutení domov. Teraz som to riešil ako dôchodca vlakom s najstaršími vnukmi. Bohužiaľ ani u nich som sa nedočkal momentu, že: "nech je to akokoľvek, musím tam byť". Mestom boli nadšení, no z ponuky sa najviac tešili stolnému futbalu a vystreľovacím kovovým guľkám pod sklom. V priebehu dňa druhý prístroj nezvládol nával detí a skolaboval. Ďalším bodom záujmu boli trenažéry jazdy po ceste a v púšti. Keďže to neboli krešautá, tak to prijali vlažne.

výstava z pohľadu veteránistu a GeroTurEnčr-a internet

Dostali sme sa do Incheby v sobotné predpoludnie, keď tam ešte nebol hlavný nápor. Letmo sme prešli oddelenia karavanov, no kapacitne optimálne prívesy, či autá tam pre nás neboli. Teoreticky, ak by sme chceli cestovať všetci spolu, tak by dobre padol autobus a to boli najdrahšie kúsky. Bol som prekvapený, že tam boli ponúkané aj autá od najluxusnejších po tie, ktoré ponúka agresor z Východu. Ako som naznačil v inom článku: nevyhráva jednoducho ten, kto si myslí, že jeho armáda bleskovo prevalcuje oveľa menší štátny celok, ktorý kedysi patril do jeho sféry vplyvu. Ekonomika je hybnou silou dneška a nie delenie si vojnovej koristi medzi jadrovými veľmocami sveta. Oveľa sofistikovanejšie je ísť cestou silnej ekonomiky, ktorá vývozom kapitálu dosiahne vlastne to isté, ale bez zabíjania nevinných ľudí.

stánok SMF 2026 internet

Vstupenky boli prijateľné a takisto aj ponuka sprievodných programov. Samotná výstava bola v inej hale ako karavany a autá. Prízemie bolo viac menej síce ladené motocyklovo, no hlavná ponuka bola na poschodí. Bol som z minulosti zvyknutý na to, že najväčšie lákadlá sú na točiacom pódiu, no nič také som neobjavil. Podobne v minulosti boli stánky označené podľa značiek, ktorých logá boli už z diaľky viditeľné. Uvedomil som si, že teraz je iná doba, ktorá praje viac elektronickej komunikácii a motorky vlastne zastrešujú také firmy, ktorých prioritou je úplne niečo iné ako kedysi. Zistil som, že pre mňa orientačnými bodmi sú už len tie motocykle s ktorými som sa už stretol. Takmer na všetkých akciách okolo motoriek je vždy stánok Slovenskej motocyklovej federácie ako gestora motocyklizmu. Objavil som ho, no pripadal mi dosť neosobný, zrejme preto, že sú tam už úplne iní ľudia a aj exponáty sú odrazom súčasného stavu. Motali sme sa s vnukmi a pozorovali tvary nových trendov, ktoré mi ale nič nehovorili. Z mojich obľúbených tvarov rokov minulých tam boli len pikošky, no potešil ma fakt, že aj vo svete si svoje, aj keď málo preferované miesto, majú veterány a ich nasledovníci v retro sektore.

Zaujal ma Pionier 555 v netradičnej estetickej modifikácii, v drevenej povrchovej úprave. Podobne obďaleč bola v podobnom duchu prezentovaná Čezeta. Ako spestrenie som do galérie vložil fotky z minulých akcií, ktoré som v Inchebe navštívil. Chlapci objavili dve Babetty, ktoré ich potešili a mne pozdvihli náladu.

klasika Jawa -Yezdi India

Stánok Motoride tiež už zaradený nebol. Pridal som teda tie z minulosti, ktoré som nafotil ako aj fanúšikovia a sú na Motoride stále. Fotky sú z rokov 2007, 2012 a 2016. Z toho obdobia sú aj iné zaradené pikošky, ktoré majú stále čo povedať fanúšikom motocyklov ako takých. Prijal som s nadšením, že polonahé hostesky už neboli zaradené a to už hlavne kvôli veľkému množstvu detí, ktoré ich s radosťou nahradili. Tak ako kedysi som si vybral svoju modelku pre štvorkolku Honda, tak aj dnes pózovali na trojkolke Harley Davidson jej synovia.

V plejáde súčasných hitoviek sa vynímalo medzi nimi zopár klasických mladíc, ktoré som vnímal ako mladík. Jednou z nich Bola talianska klasika Aermacchi HD s dvojtaktným jednovalcom, ktorú pred úplným zabudnutím podržal americký kapitál Harley Davidson. Ten usúdil, že z vojnovej koristi z druhej svetovej vojny v podobe DKW TR 125, ktorá bola základom povojnového oživenia motocyklového trhu v každom štáte víťazných mocností už vyťažil maximum. Týmto počinom aj Harley Davidson expandoval do Európy. Továreň Amíci premenovali na AMC Harley Davidson, no postupne svoje investície v tomto segmente utlmili. Štafetu prevzali bratia Castiglionovci, ktorých som aj nielen ja nazval:"Deštruktori talianskej klasiky". Im pričinením zanikla aj značka ČZ zo Strakoníc. Divím sa, že ju bratia Česi doposiaľ neoživili a nespravili z nej svoj národný klenot, pretože, to čo bolo prezentované v Brne, či teraz v Inchebe údajne v čisto českej réžii má k sloganu :"Zlaté české ručičky" hodne ďaleko.

motorkárska komunita na jednom z parkovísk

Podobne ladené stroje ako spomínaný HD sme objavili na združenom stánku pod značkou SWM. Zlé jazyky od samozvaných "odborníkov" na "Taliansku konštrukčnú školu" uvádzajú, že čínsky kapitál znovuzrodil švédsku Husqvarnu a prevtelil ju nielen do klasiky, ale aj do retro modelov značiek, ktoré má v područí. Tu by som opäť rád naznačil, že Castiglionovci síce vlastnili logo Husqvarna a na motocykloch tej značky používali rôzne komponenty, no nikdy nedosiahli, čo sľubovali, že motocykle Cagiva budú Rolls Royce-ami medzi motocyklami. Cagiva zmizla zo scény a tretia generácia týchto textilných magnátov ju chcela oživiť, no doposiaľ sa tak nestalo. Som rád, že sa ostatné talianske značky dostali zo spárov tejto rodiny. Stánok obsahoval značky Moto Moriny, Benelli, či SWM a Mondial, teraz už v čínskej réžii. Chlapci mi zapózovali aj v tomto stánku.

Klasikou a retrom sa pochválila aj japonská značka Kawasaki, podobne ako indický Royal Enfield, či Jawa, ktorú zachránil tiež indický kapitál. Klasické Jawy sa teda vyrábajú v Indii a z môjho pohľadu sú to jediné motocykle, ktoré majú oprávnenie pýšiť sa tým logom, na rozdiel od predstaviteľov fabriky z Týnca, ktorí sú len predajcami a prelepovačmi iných produktov, ktoré si privlastňujú.

Segment retro a klasik neobišli ani ďalší tradiční výrobcovia ako Triumph, či Ducati, ktorým sekunduje japonská Yamaha. Chlapcov ešte zaujal klasický Harley Davidson a niekoľko pikošiek z aktuálnych prerábok. Medzi nimi boli aj také skvosty ako Brough Superior a niekoľko ozajstných veteránov.

klasika Royal Enfield

Osobne som sa kochal strojmi, ktoré som zaznamenal v Hodoníne u DNX, kde som získal svoju malorážku. Očakával som teda, že hlavný dovozca značka Keeway a síce Nevima group tu bude mať svoj stánok. No nikde som tam nenašiel toto logo, aj keď v rozpise vystavovateľov spomínané bolo. Nad hlavami boli okrem čínskych produktov QJ pútače Benda a súčasťou boli aj talianske značky, ktoré som už spomínal.
Na prízemí v stánku Motoroute mi potvrdili, že práve hľadaný stánok Nevima je ten s plagátmi Benda. Koncom leta som totiž bol na pozvanie Nevima group a Motoroute na stretnutí motocestovateľov v Tesároch v časti Nové Mlyny "opáčiť ". Bolo fajn, určite z toho bude niečo na čítanie na Motoride sk. Vrátil som sa teda k spomínanému stánku a do galérie som doplnil to, čo mi tam chýbalo a nafotil som koncom minulého leta na spomínanom stretnutí. Recepčný mi naznačil, že vedenie sa tentokrát rozhodlo pre logo Benda a preto som tam pojem Nevima vôbec neobjavil. Bol som zaskočený, nevadí.

V stánku Motoroute ma ubezpečili, že aj v tejto sezóne majú v pláne spraviť dve stretnutia v Čechách a jedno na Slovensku. Uvidíme ako to vypáli. Znovu pripomínam, že to prvé určite spracujem po skončení seriálu z cesty na zraz v Novohrade v Málinci respektíve v Rovňanoch.

Organizátori motorkárom spravili radosť v forme bezplatného parkovania v areáli výstaviska Incheba. Myslel som, že parkovisko pred halami bolo jediné, no mýlil som sa. To pred halami bolo v blízkosti cesty, kde bol sprievodný program. Bohužiaľ sme sa tam nepretlačili, no gumovanie a kaskadérske kúsky sme vnímali aj tak. Hluk bol miestami až neznesiteľný. Kedysi v tom priestore deti jazdili svoj štadioncrossový pretek, v plachtovej hale boli zas motokáry a v inom roku tam mali vystúpenie trialisti, či streetftingeri. Spomínal som viaceré parkoviská. Za halami od Dunaja bolo ďalšie motoparkovisko. Kedysi sa tam jazdilo prvé supermoto v Bratislave tiež pri príležitosti výstavy motocyklov v Inchebe. Vtedy tam pretekali aj štvorkolky.

Mali sme naozaj šťastie, pretože keď sme odchádzali z poschodia hlavnej haly, nastal ten hlavný nápor návštevníkov a schodište sa nadobro upchalo. Bol to jediný vstup na poschodie.