Stala sa mi prvýkrát taká vec. Nemal som zbalenú moto na výlet pár dni vopred a na výlet som šiel unavený. Budík nastavený na 4 h ráno. Takže o 2.30 h idem s cestovnou taškou ku garáži v garážovom dome. No a tam vreskot. Ako starší a dlho ženatý muž usudzujem, že to predsa nemôžu byť zvuky pri sexe. Mýlim sa! Dobre teda, podľa intenzity všetkého, si myslím, že ku finále je menej ako 1 min. Stojím teda pri svojej garáži a v 6 vľavo sa svieti, okrem iného. Tak im doprajem, 1 min počkám. Ďalší omyl, kašlem na to, alarm odpípnem, plechové dvere tresnú o 20 min odchádzam, Tenerka sa ozýva medzi stenami. A milenci to majú v....

Prešiel som asi 10 km smerom od Košíc idem dole kopcom, pridávam na 130 km/h, akoby som bol na diaľnici. Cestu na UA hranicu poznám dobre, masírujem si ego ako dobre som si nastavil svetlá, spomeniem si na garážový príbeh a usmejem sa. Prepnem na diaľkové svetlá. Prečo vidím na rovnej ceste smerové dosky? Veď za nimi sú betónové zábrany, kde je cesta!

Brzdím o život! No a čo sa stane, keď som si nastavil prednú vidlu na mäkko kvôli UA cestám? Predok ponorený a svetla svietia o 2/3 bližšie! Kurva, nevidím prekážku. Keď ponorený predok osvetlí betónovú zábranu, odbrzďujem predok a odbočujem vpravo. Len tak, tak. Mám v gatiach riadne naložené. Mám tam 6tku pri 30tke. Cestu zmenili kvôli diaľničnému privádzaču, bola tam z ničoho nič pravouhlá zákruta tak na 40km/h. Nooo, sú motorky, ktoré neponárajú predok pri brzdení.

Pred V. Nemeckým ma zastavuje policajt a prikáže mi odbočiť na prechod cez dedinu, je plno. Plno je slabé slovo. Predbehujem sa na drzovku, až pokiaľ nie je dvojrad áut taký úzky, že sa neprepchám, paráda som desiaty. Naposledy som bol na UA, keď som šiel na Krym pred vojnou. V roku 2013. Dlhý čas, aby som zabudol na hraničné maniere. To myslia vážne s kontrolou paliva v nádrži a zápisom km? Mali tu už prípad, aby niekto o 4.30 h sem prišiel z Košíc natankovať na moto a šiel naspäť?

Prejdem Sk hranicu. Som pred UA. Stále som desiaty, stále tam vojak dáva papierik, stále budem chodiť od okienka ku okienku. To sú tak dole umiestnené okná, aby sa človiečik klaňal, ukláňal? Ale pozor. Špiny je tu viac, obrubníky, vyváľané, keď spadneš na zem neudrieš sa, toľko je tam špakov a bordel od olúpaných slnečnicových jadierok, asi je to dobre na nervy pri hodinách čakania. Všetci sú hodinami čakania flegmatickí. 2/3 áut majú Sk a CZ evidenčné čísla, majú viac ako 10 rokov, Slováci, Česi? Ale kdeže! Chcel by som vidieť tú STKčku, ktorou prešli. Po 130 minútach som v UA.

Ukrajina. Je 15. 9. 2018, kurz za hranicou u veksláka 1€ - 32.5 hrivien.

Prechádzam Mukačevo, okolo mesta Chust a ďalej sú nevyspytateľne cesty. Čo to znamená? Môžeš škrtnúť stupačkou a si kolmo na cestu. Nákladné auto odbočuje vľavo a tak si ho kľudne asi 40tkou obieham sprava, ale je tam taký hrboľ z asfaltu, že od strachu dvíham nohy. Niektoré výtlky musím obchádzať veď mám svetlosť len 19 cm. Ak sú stromy popri ceste a vrhajú ti „riedke“ tiene spomaľ, zachrániš si koleso. Vedel som to, zhoršilo sa to. Je to o trpezlivosti. Keď som ako dieťa býval s rodičmi na Ťačevskej ulici, bolo to na počesť mesta Tjačiv na južnej UA.

Veru mesto vyzerá zle. Za mestečkom si dávam borč a minerálku, poriadnu smotanu a čierny chlieb. 1 €. Kopírujem rumunské hranice a vojaci vo viacerých radoch naťahujú ostnatý drôt. Nová doba. Pomerne často vidím policajné hliadky majú buď Toyoty Prius, alebo Mitsubishi Outlander hybrid. To bol teda nápad. Policajti stoja pri ceste, všimol som si, že nemajú zbrane. Nakoniec zo zvedavosti zastavujem v tieni pri Toyote Prius. Tu sa dozvedám, že do 8 h zmeny zbraň nenosia, ale môžu ak chcú. Vraj to nie je za potreby, žijú tam vraj dobrí ľudia. Tak to si nemyslím. Bol to môj asi 5 rozhovor z človekom na UA a stále som dostal dve otázky: „Koľko stojí moto a koľko zarábam.“ Lezie mi to na nervy. Potom odbočujem rovno na sever smer Rachiv do kopcov. Kopce a lesy mi vracajú náladu. Po vjazde do oblasti Ivano-Frankivsk sa cesty podstatne zlepšia. Prichádzam do Černivci.

Černivci.

V časoch rakúska Uhorska to bolo tretie najväčšie mesto monarchie a na stavbách v centre to je poznať. Mačacie hlavy sa mi snažia vyhodiť mobil v letovom režime z držiaka. Okrem centra som chcel pozrieť komplex univerzity, dielo českého architekta, objekt zapísaný v Unesco. Bolo to pekné, vstup bol asi 30 centov. Fotili sa tam zo tri novomaželské páry.

Chotyn.

Chotyn Pevnosť Chotyn
V pláne som mal ich pevnosť zo 13 storočia, ktorá vznikla kvôli Osmanskej ríši. Musím uznať, že je to hodnotná a stará pevnosť, náležite opravená. Klobúk dole. Značenie len v azbuke, našiel som ju len kvôli GPS. Stretávam tam troch poliakov na nových FJR, vyzerajú ako služobné motorky cementárni. Ste díleri? Pýtam sa. Ako vieš?

Kamianec - Podiľskyj.

Idem ako cvok, aby som stihol pevnosť. Osídlené už pred n. letopočtom. Prvá písomná zmienka 1062. V roku 1630 mal 12.000 obyvateľov, veľa na tú dobu. Opakujem sa. Veľmi pekne zrekonštruovaná pevnosť na úrovni. Z veží sú pekné výhľady a môžeš sa tam dobre najesť stredovekých jedál. Stojí za pozretie! To je konečná pre dnešný deň a ja sa motám po meste, majú nejakú oslavu a je tam živo. Idem natankovať a zastavujem na vysokom moste cez rieku Smotrič. Most sa desivo trasie, keď po ňom idú autá, ale výhľad stojí za tento dopravný priestupok. Asi tam tá rieka tečie dlho.

Motorkármi odporúčané ubytovanie cez Booking za 11€ s raňajkami, uzamknutým parkovaním moto, izba s WC a toľkými zrkadlami ako v kráľovstve zrkadiel. Večera čapované pivo, borč, smotana, chlieb, rezeň, zemiaky a zeleninový šalát z východnej Európy. Skvelé!!! 4,5 €. Posteľnú bielizeň prosím nabudúce prezliecť po minulých hosťoch. Prejdené 650 km.

Ráno o 7 h nášho času, ich 8 h raňajkujem opäť dobré jedlo. Je nedeľa ráno a ja ozaj švihám po rovinkách 130 -150km/h. Kto s tým má problém nech nečíta. Ale stále si pred sebou nechávam cca 50 m nejaké auto ako indikátor ciest. Posledné km ku Moldavskej hranici ozaj bez ľudí. Prichádzam na prechod Briceni. Je tam čisto, čistúčko. Nikde nikoho, len vietor a jasná obloha, chýba už len odtrhnutý ker, ktorý posúva vietor ako v starom westerne. Policajt ma ihneď informuje, že budem čakať 10 min, lebo si menia zmeny. Kľudne. Pár metrov má kanceláriu banka a pani v bielozelenej vestičke mi mení inflačnú menu na moldavské lei v bežnom kurze. Žiadny vekslák. Absolútny poriadok. Taká maličkosť a aký pozitívny dojem. Prichádza nový policajt a ja odchádzam. V Briceni sú veterné elektrárne. Fantastické sú trhy, predávajú živé sliepky a zajace v klietkach, ktoré som videl v rozprávke Vlk a zajac.

Smerujem na Kišiňov, presnejšie do Orheiul Vechi. Idem 150tkou a na ceste sú vlnovky, ale Tenerka to zvláda, aj mám ruky uvoľnené a tak sa natriasame spoločne. V obci som slušný. Nečakal som, že budem môcť takto švihať. V Moldavsku majú bežne štyri pruhy, žiadny nie je oddelený plnou čiarou a tak regulérne predbieham dve predbiehajúce sa autá. Premávka je slabá. 40 r. žigulíky a záporožce idú po krajnej krajnici až po hline pomaly. Nikto nejde pomalšie vo vnútornom pruhu, nikto! Sem tam je v obciach zápcha kvôli trhom, vďaka za zápchy, lebo som videl nevídané.

Oni tam predávali rugbyové lopty vo vreciach. To nie je možné, idem sa tam pozrieť. A vedľa sú basketbalky. Ďalší div. Toľko športovcov. Prídem bližšie a rugbyové lopty sú zemiačiská, jeden zemiak, celá rodina má zemiakové placky k obedu. A basketbalky sú tekvice. Predstavte si, celé moldavské polia niekto zafarbil na čierno, asi tam vyliali olej. Kupujem si hrozno za par centov namiesto desiaty. Odbočujem z hlavnej trasy na Orheiul Vechi. Čaká ma asi 20 km po udupaných kameňoch, ale dalo sa to obísť po bežných cestách, tie udupané kamene boli kedysi asfaltové, ale také zjazdené, že odfrézovaním asfaltu sa zlepšili. Potom 20 km po dobrej ceste a kvalitne značenie ku pamiatke.

Orheiul Vechi.

Poviem pravdu, kostolík mi bol ukradnutý, aj keď som tam prišiel, oveľa viac som sa motal po tom prírodnom úkaze. Zbehol som motorkou dole k potoku, kde autá neboli a obdivoval tie skaly v oblúku. Motal som sa tam 2 h. Tam, keď sa partia endurákov utáborí, paráda.

Cricova.

Vínne pivnice. Je nedeľa, utrel som ústa. Z webu som pochopil, že základný vstup nie je možný, ale drahé áno. Napísal som im týždeň vopred, nikto neodpísal. Recepčná tam bola, bol tam nejaký Angličan, ten skoro vybuchol od jedu, keď ho nepustili. V tých pivniciach musia byť veľmi bohatí ľudia, ak im nechýba 1/7 zisku, možno aj viac, keď v nedeľu majú zatvorené. Na parkovisku som stretol chlapíka z LM, prepáč, že som nemal čas na dlhšie rozprávanie. V hlave som vyrátal, že mám dobrý medzičas, opáčim Kišiňov a stihnem aj kúsok Podnesterska.

Musím uznať, že na poliach sa pracovalo, boli určite viac obrobené ako u nás, neudreli mi do očí neobrobené polia. Kam smeruje úroda netuším, do EU asi nie.

Kišiňov.

Vidím, že je tam ozaj veľa zelene a je tam „vzdušno“ sú tam postavené nové bytové komplexy. A je tam čisto. Táto drobnosť je pre mňa dôležitá, motám sa po centre, okolo parlamentu, dôležitých budov, ale nič ma neoslovilo a tak švihám smer Bendery – po rusky, Tighina- po rumunsky. Teraz má okolo 103.000 ľudí. Cesta je v pohode, premávka je hustejšia. Dopravne značenie OK. Prichádzam na hranicu Moldavsko/Podnestersko.

Moldavsko bleskovka, Podnestersko 3 min! Zastavím pri prvom okienku, niekto na mňa trúbi. Chlap v búdke sa ma vyzvedá ako dlho tam budem, odvetím asi 2-3 h. Môžeš byť 12 h hovorí a dáva mi časenku, ako do akvaparku.

Bendery, Tighina.

Je blízko hraníc. Každý ide 90tkou v meste 50tkou. No každý... tých 5 áut, čo som videl. Je nedeľa a tam nie sú ľudia, sem tam ide auto. Mne tam chýbajú ľudia, sú tam vzácni. Čistota bije do očí. Parky upravené. Smeroval som do pevnosti zo 16 storočia. Vchod do nej, na ktorý ma naviedol Sygic, bude otvorený až o mesiac. Musel som sa vrátiť okolo ruských kasárni. V časti objektu je ruská armáda, vojak je aj pri pokladni, platím moldavskými peniazmi a v pokladni mi ich menia s bločkom, ale neviem aký bol kurz. Pevnosť je malá a podľa mňa nestojí za návštevu, z hradieb vidno do kasárni. Majú tam iný kalendár, je tam rok 1960. Myslím v kasárňach.

Idem k moto a pokladni, motám sa po meste, pozerám, že tam majú obrnené autá mierne zakryté v uliciach. Dobre, ďakujem stačilo. Na hranici som asi štvrtý. Pozerám, že vojaci na stráži, „strážia“ každý svojich 90 stupňov so samopalom. No strážia, tvária sa tak, v rukách majú mobily. Odovzdávam pas a časenku, vracajú mi obidve. Znova na mňa niekto zatrúbi. Pochopil som, dve okienka sú rovnocenné, mal som ísť ku vzdialenejšiemu, aby vybavovali dvoch naraz. Autá tam mali evidenčné čísla a registráciu, ktorá platí v Moldavsku, Rusku, možno Bielorusku. Keď tak nad tým premýšľam v zelenej karte nemám Podnestersko.

Spokojne si idem do Kišiňova. Na predmestí zastavujem na pumpe Bemol, mimochodom skvelé vybavenie, Wi-fi, objednávam si ubytovanie zo šiestich doma uložených adries v rôznych kútoch Moldavska. Hotel Kišiňov bol určite šupa, keď ho postavili aj pár rokov potom. Umiestnený v TOP strede mesta. Súkromné parkovanie a Wi-fi ok, potom to už je biedne. Dvere do izby ako do šopy, okná netesnili, tak ich prelepili bielou páskou, vaňa natretá bielou farbou ako stará loď. Vedľa postele asi 30 ročná chladnička. Ako za socíku. Usmejem sa, nevadí, ale 26 €... Pri recepcii je ochrankár, vysvetlí mi, že varia nonstop, oproti cez ulicu sú nonstop otvorené potraviny a zmenáreň. Idem do podchodu na Bulevardul Constantin Negruzzi 7. Je párkrát zalomený, dlhý asi 60 - 70 m, je tam jedna žiarovka a našťaté, ženy ním prechádzajú len v skupine a každý si svieti mobilom. Kupujem si raňajky a 1 cl koňaky ako dary. V hotelovej reštaurácií sa ma snaží čašník oklamať. Veľkomesto. Idem spať, som unavený. Prejdené 550 km.

Je 2.30 hod. Už nespím. Do riti. Niečo zahryznem, o 3.30 hod sedím na moto, v zmenárni mením moldavské na rumunské lei. Vymotám sa rýchlo z mesta, o chvíľu naťahujem na rifle nepremoky, je mi zima. Idem do 90tky. Bojím sa ísť rýchlejšie, čakám ako veľakrát v cudzine na svojho vodcu. Do 10 min prichádza, bielofialové svetlá sa rýchlo približujú. Á, S Klasse. A je tam 130 -150 km/h. Moje svetlá nechávam svietiť asi 40 m za ním, jeho diaľkové svietia na hony ďaleko a tak si režeme. Kopce nekopce. Dobre, že zvieratká v lese spali. Prechádzam cez Leuceni. Sme na hranici. Je nás tam veľa, ale na colnici/hranici makajú. O 15 min som vybavený! Okolo piatej som v Rumunsku, pomaly svitá, cesty sú skvelé, pokrútené a ľudoprázdne. Medzi mestami idem ako cvok. Po siedmej sa premávka zahusťuje a pociťujem únavu. Raňajkujem. Kdesi nad Buzau odbočujem na dedinské cestičky. Už mi stačí aj 60tka.

Rumunský ohník.

Za prírodným úkazom Platoul Salin Meledic mapa končí asfalt, ale nie je to nič tragické.

To miesto sa mi páči a ja tam oddychujem, teším sa na ohník, kvôli takej prkotinke tu idem, nestihol som to v roku 2016, rýchlo som to vzdal, ale bol som unesený z
Rumunsko a Bulharsko 2016.

Teraz budem sentimentálny citlivko. Asfalt zmizol, stačí mi aj 25tka, posledných 12 km k Focul Viu je prašných. Sympatické je, že ľudia z tých obcí nezmizli, pracovali v lesoch, na malých poliach. Budovali nové domčeky. Predieram sa k obci Terca, cudzinec je tu jeden, ja na Tenerke. Autá s cudzími značkami patria mladým, ktorí pracujú v EU a teraz robia na rodičovskom dome, poli. Na konci dediny Terca sú drevené kolíky so šípkami ku Focul Viu. Je ich asi 20.

Teraz idem už po svojich. Prejdem cez lanový most a šľapem po kravskom chodníku. Riadny stupák a je teplo. Som spotený, motorifle hrejú. Asi po 20 min som pri ohníkoch. Zemný plyn si cez pukliny v zemi unika a horí, bez zápachu. Ohníkov je tam asi 5, najväčší má 15 cm. Tam musí byť bohovská kempovačka, varíš si jedlo len tak, ohrievaš a vyhrievaš smradľavé laby bezpracne, nič neprikladáš a každý účastník zájazdu ma svoj ohník. Špekulujem, nesfúkne ich silný vietor? Miestni ich zapália znova? Sedím si tam sám na kopci na malej čistinke a relaxujem. To je veget.

Šťastný a pyšný si pomaly vykračujem dole svahom k Tenerke. Idem po rovnakej ceste, deti idú aj pár km od poslednej zastávky domov, keď vidia motorku staršie chytia mladšie za ruku, aké krásne gesto. Idem rýchlosťou chôdze, aby som im neprášil. Preto môžem povedať, že boli čistučké a veselé ako z rozprávky. Až teraz si všímam, že na tých cca 12-15 km tam stoja dve nové školy s ihriskom. Nech sa vám darí. Pozorný čitateľ si všimol, že ľudia pracovali a bolo tam čisto, nikto nehádzal plastový odpad pred svoje dvere, žijú tam teda normálni ľudia.

Smerujem do Sighisoari.

Je okolo 15 hod a premávka je ozaj hustá, čo Tenerke nevadí. Všímam si, že polícia tu živorí so svojím vozidlovým parkom vrátane oblečenia. Na Rumunsku je mi sympatické, že sa snažia zápasiť s korupciou, nie tak vážne ako v Číne, ale dôraznejšie ako my. Sighisoara je mestečko podobne Levoči, alebo Bardejovu. Stará časť je krásna, v novej som nebol. Na námestí čakám na orloj a jeho „vystúpenie“. Čosi cinklo, figúrka sa pohla na veži a šmitec. Kto sa pozrel na dve sekundy inde, mohol čakať hodinu, turisti sa zasmiali a rozišli sme sa do reštaurácií v starých domoch. Nealko pivko, polievka, šalát, mäsko 15 €. Ale skvelé.

Ubytovanie som si rezervoval deň vopred a rozhodne ho odporúčam! Penzión Norbert Sighisoara. Absolútna spokojnosť. Majiteľ to na mňa skúsil AJ a maďarčinou, manželka NJ. Niečo som zalovil v pamäti. Veľké izby, kuchyňa. Služby na úrovni. Popravde v Rumunsku je ubytovanie fantastické. Je to pekné malé mesto. Spím ako drevo. Prejdené 770 km.

Ráno o 6 hod som na mašine a po kvalitnej ceste si to hasím do Turdy. Nechávam sa uniesť zákrutami, veď cestujem naľahko, môžem blbnúť. GPS je zbytočné, značenie k Salina Turda je super.

Salina Turda.

Lepšie foto ako som urobil ja.
Prichádzam na bezplatné parkovisko, správca mi ukazuje, kde mám zaparkovať a okolo moto dáva dopravné kužele. Vstup do Saliny a samotná úroveň služieb je sa skvelej profi úrovni. Samotná soľná baňa je iná ako Wieliczka, ale rozhodne stojí za návštevu, hlavne v horúcom počasí. Niečo také doma nemáme. Výška stropu okolo 80 m, vnútri sa môžeš romanticky člnkovať, keby si tam šiel robiť lásku, alebo s deťmi, ak by si hľadal program na ceste do Bulharska.

Z Turdy vyrážam maximálne spokojný. Pred Maďarskou hranicou je 4 km rada nákladných aut. Ja blbec volím v GPS trasu bez poplatkov. Rovinky a viditeľnosť na hony, pokračujem v obvyklom tempe. Myšlienkami som už v práci, aha, pred týždňom som sa posmieval kolegovi, že má doporučený list z Maďarska. Ihneď sa krotím. Neskoro blbečku. Domov prichádzam okolo 18 hod, stíham ešte obľúbenú pizzeriu s rodinou. Prejdené 600 km.

Záver.

Prejdené 2500-2600 km, 330 €, 4 dni, nešetril som nikde. Ukrajina je na vlaku, z ktorého vyskočil vlakvedúci, sprievodca to tuší, ale nikomu o tom nehovorí. Moldavsko príjemne prekvapilo, ubytovanie odporúčam na poctivom súkromí, Rumunsko je moja vychádzajúca hviezda, ktorá sa snaží vytlačiť z mojej obľúbenosti pobrežie a ostrovy Chorvátska.

O 14 dní mám v schránke žltý lístok. Na pošte dopis, 6 strán formát A4 a informatívny list k priestupku, mentálne som pripravený na 300 € . Čítam, že motorové vozidlo 2018.09.18 o 15:35 s evidenčným číslom 35. szamú föúton a 76 km + 836 méterszelvénynél v čase Yamaha XT1200Z na mieste KE074LK ohrozovali bezpečnosť, potom text v AJ a čosi o 113 km/h na 90 km/h. Jáj, ďakujem motocyklový bôžik. Odkaz na stránku polície, kdesi môžem pozrieť fotografie z každej strany. 30.000 HUF za fotografie, 10 € svojej banke za prevod.

Všetkým prajem krátku zimu a sneh len na horách.