Rumunsko a Bulharsko 2016 1/5

Tak som opáčil pobrežie Rumunska a Bulharska, no a cestou som si našiel tento program. Okolo tretej ráno si sedím na motorke a švihám do Oradei. Asi po dvoch hodinách jazdy dobieham auto s prívesným vozíkom, krava stojí a má priviazanú hlavu takmer pri podlahe, vozík balancuje v jazdnom pruhu, čakám, kedy ho predbehnem, oproti idú autá. Aj za mnou. Takže kravička v cca 80tke začína močiť. Zvírený vzduch urobil svoje. Márne sa skrývam za štít.

Hrad Corvin

Urinoterapia na plný zásah. Dosť debilne sa wapkou strieka sám na seba. Čakám na človeka, ktorý túži po ceste do práce pred šiestou wapkovať auto. Zisťujem, že v Rumunsku na ceste E79 chýbajú kilometre asfaltu a podľa nánosov hliny a blata to nebolo plánované. Pár km pred Huneodarou začína výdatne pršať. Som asi jediný, kto sa teší. Nebudem na hrade smrdieť ako v stredoveku. Hrad Corvín a okolie bolo veľmi pekné a upravené.

Rapa Rosie

Zadok dostal pôvodný tvar a ja smerujem k Rapa Rosie, podivným skalným útvarom. Ej, cestu som si zvolil nešťastne, po vysokej mokrej tráve, Michelin Pilot Road 4 neboli najvhodnejšie na mokré pole. Keďže mám ešte dostatok času, v Sebes odbočujem na juh, č. cesty 67C, všetci vieme o čo ide.

Okolo Transalpiny

Transalpina. Za vytrvalosť som dostal odmenu vo forme minimálnej premávky. Je pravdou, že na oblohe viseli ťažké tmavé mraky. Prešiel som celú 67C okolo pekných jazier a potvrdzujem, že keď som zastal v ľudoprázdne, do piatich minút sa zjavil túlavý pes, presnejšie otravný túlavý pes. Cez Brezoi smerujem do Sibiu, pozriem skromné staré lokomotívy. Ubytovanie mám rezervované vopred, 20 €, WC, sprcha, wifi, pekný nový dom, nenávidím babranie sa s reťazou po dlhom dni. Takmer 900 km urobilo svoje, po pive nasleduje kóma.

Sibiu, snehová fréza