Všetko sa to začalo tentoraz piatok trinásteho. Ráno o šiestej ma budí dážď bubnujúci na okno, no boli to už jeho posledné záblesky na dlhé obdobie. O desiatej sú už cesty suché a pripravené na pohodovú jazdu na juh. Do Tokaja smerujem "overenou" cestou cez maďarské pohraničné kopce cez dedinku Erdőbénye a do cieľa prichádzam krátko popoludní. Rýchlo staviam stan, označujem kemp bannerom motoride.sk a vyrážam označiť cestu do kempu šípkami motoride.sk, aby naši omylom neodbočili do nesprávneho kempu, kde sa koná maďarský moto festival. Ako sa blíži večer, prichádzajú prví účastníci, dokonca z Čiech, čím sa naše stretko stáva znovu medzinárodným :-)

Skvelé vtipné video:

Suprové video o akcii natočil humusak:

Večer je na pláne opekačka. Začína zábava, ťahajú sa domáce "tekuté" špeciality, nechýba tokajské vínko a nekonečné debaty o motorkách, cestovaní, zážitkoch a plánoch. Formuje sa skupinka na zajtrajší výlet do Rumunska a stanovujú si čas odjazdu na 8:00. My ostatní máme viac času a budeme štartovať o desiatej. Zábava pokračuje pre niektorých až do skorého rána a ako tlie posledné drevo v pahrebe, ideme spať.

Ráno ma zo stanu vyháňa neskutočné teplo, začínam tušiť, že dnes doslova na vlastnej koži zistíme, z čoho majú v tokajskej oblasti tak sladké víno. Rýchle raňajky, doplniť tekutiny a o 10:00 sa formuje skupina na výjazd.

Maďarský výjazd:

O desiatej opúšťame kemp a smerujeme kolónu na pumpu pred mestom Nyíregyháza. Tu na nás čakajú už maďarskí bikeri, Gabiho kamaráti, ktorý nás dnes budú viesť a tiež navrhli trasu. Pomáhajú nám aj s vedením kolóny a blokovaním križovatiek, tak ja sa len veziem na konci kolóny... Prvá zastávka je na zámku v mestečku Vája.

U nás sme zvyknutí na hrady a zámky na kopcoch. V Maďarsku stoja aj na rovine. Kto mal záujem, šiel na prehliadku, ktorá stála 600 HUF a rovno poviem, že to bol zážitok, hlavne vďaka Gabiho vtipnému prekladu a komentárom. Zámok, ktorý stál na rovine, nemal v minulosti vchod na prízemí ale až na úrovni prvého poschodia, kde sa dalo dostať pomocou "padacích" drevených schodov. V zámku zaujali viaceré exponáty ako vyše 100-ročné mechanické hodiny, ktoré okrem predpovede počasia ukazovali budapeštiansky čas (dobre čítaš, nie európsky, ale budapeštiansky :-) ) a 64 svetových časov. Zámok navyše ponúkol aj skvelé schladenie v tieni.

Po prehliadke zámku čiastočne meníme plány. Ideme síce do mesta Nyírbátor, kde ale vynechávame prehliadku hradu a ideme rovno na kúpalisko. Významnú presvedčovaciu úlohu v tomto zohral aj teplomer v meste ukazujúci neuveriteľných 45 stupňov. Maďarskí sprievodcovia sa znovu vyznamenali a zaviedli nás rovno na termálne kúpalisko, kde nám majiteľ (tiež motorkár) rovno otvoril bočnú bránu a nasmeroval motorky pod obrovský stan do tieňa hneď vedľa bazénov. Vraj prezlečte sa, zabehnite si vyplatiť vstupné a môžete sa kúpať. Motorky zostali stáť vo VIP parkingu v tieni, strážené maďarskými bikermi a my sme sa 3 hodiny venovali kúpaniu v bazénoch a výrivkách s teplotou vody od 25 do 38 stupňov Celzia. Každý kto tu bol tak rozhodne neľutoval...

Presun do Tokaja už podvečer prebiehal hladko, v kempe so objavili nové "staré" tváre a mohol sa začať ďalší večer. Ale predtým ešte...

Výjazd k TV vysielaču nad Tokajom:

Na večer sme naplánovali ešte výjazd k TV vysielaču na kopci nad mestečkom Tokaj. Pri zapadajúcom slnku smerujeme do susednej dedinky Tarcal, kde stúpame do viníc a dosť rozbitej asfaltke. Míňame lyžiarsky vlek a stojíme až na vrchole. Škoda oparu nad zemou a slnku, ktoré je už dosť nízko, pretože výhľad je úžasný. U nás totiž takmer z každej vyhliadky vidíme "len" ďalšie hory. Tu je výhľad na nekonečnú maďarskú rovinu a pri jasnom počasí je možné dovidieť hádam aj stovky kilometrov.

Večer sa už nesie v tradičnom kolobehu, najprv útok komárov, repelent je v kurze, toto našťastie netrvá dlhšie ako hodinku a po západe slnka je kľud. Potom prechádzka do mestečka (večer o 19:00 v Tokaji 35 stupňov Celzia) vynikajúca večera, pivo. Mesto je plné motorkárov, ale na každom kroku stretáme aj motorideákov. V podstate v každej reštike, či vinárničke sú nejakí. Potom si už len užívam krátku jazdu na Mishko-vom Goldwingu mestečkom, kupujeme vínko a presúvame sa do kempu. Lúčime sa s AMIS-om, ktorý dobehol len na otočku a vyráža na noc na cestu do Bratislavy a začína večerná zábava, opekačka...

Ráno všetkých "vyháňa" nekompromisné slnko a páľava. Pomaly sa balíme. Niekto vyráža domov, niekto si cestu spestrí výletom, niekto smeruje do Rumunska a bude sa ešte niekoľko dní túlať. Ja ešte pred obedom vyrážam na ďalšiu hranicu - ukrajinskú - smerujem na Strike Sport Motoráj maratón v ukrajinských Karpatoch.

Záver, a kde sa uvidíme o rok?

Motoride stretko je akcia, ktorú som kedysi vymyslel s cieľom spoznávať Slovensko a spoznávať ľudí, ktorí majú radi turistiku a aj tento web. Za 9 rokov sa akcia rozvinula, dopracovala sa k sekundárnemu názvu Motoride Tour. Vďaka nej sme navštívili už každý kút Slovenska, sever, juh, východ aj západ, Čechy, Poľsko, Rakúsko aj Maďarsko a nadviazali priateľstvá, ktoré trvajú až dodnes...

Budúci rok budeme organizovať jubilejné 10. stretnutie a veľmi radi by sme ho spravili na mieste, kde sme sa stretli prvý krát. Ak všetko dobre dopadne, uvidíme sa o rok v kempe pod Slnečnými Skalami neďaleko Rajeckých Teplíc.