1. Stretnutie MotoRide-ákov 2012, Rajecké Teplice (ako sme Lada čakali) 1/2

Logo akcie a zároveň pamätná nálepka...

Takže vypuklo to v piatok večer prišiel som po Košičanoch , za ktorých výdatnej vizuálnej pomoci som po prvý krát v živote sám postavil stan. Košické krídlo bolo doplnené silnou žilinskou superhardmegachoprovou gardou, ktorú doviedol mike. Potom sa z malého stretnutia stalo medzinárodné, keď dorazil Zdeňek s kamošom a dvoma dámami, pri ktorých bolo jasné, že ich stransformovali z cudzích na vlastné. Ako posledný dorazil TTom (hviezdy chodia na koniec?) no asi nie, jednu sme stále ešte čakali.:-)

Večer prebehol takmer celý v miestnom bare. Pohodu pri pivku niečo na zjedenie, aby sme nepomreli od hladu. Vybral som si, vzhľadom na polohu, halušky, ale za pomlčkou nemali mat Furmanské, skôr by sa hodilo „kuchárova pomsta“, od ktorej ma zachránil zrejme len predtým užitý fernet od istého pána, ktorý už mal viac času na zbieranie životných skúsenosti ako ja (sorry Zdeňku musel som si rýpnuť a nemohol som predsa napísať že od „šedivého stařika“) potom sme si postupne púštali ŠŠ a riešili sme nekonečné témy, čo je kapusta čo zelí, čo kedluba atď. (keby ste nevedeli zelí je hladké a kapusta grabatá) a Do toho nám len z času na čas Dadi oznámila počet požitých ŠŠ, a s rastom čísel rástla aj intenzita oznamovania, ale okolo jedenástej sa počítadlo asi zaseklo...... Celý čas sme však bedlivo sledovali, či sa neobjaví ON, pomaly sa už začali aj tvoriť poradovníky, ale napriek tomu, že mi maco povedal že ON je na dovolenke, stále sme pevne verili, že naše oči uzrú fialovú farbu „buzerantského shadowa“.:-) Nezazreli.

Sobotné ráno

Okolo polnoci sme už začali vadiť bufetárovi, takže nám „taktne“ oznámil že záverečnú sme už prešvihli. Pokračovali sme potom pri ohni založenom veľkou choper bandou na malých choperoch. Dozvedel som sa že Hyosung (či ako sa to píše) je vlastne motorka a nie pračka, ako som si bol doteraz myslel, a ešte to aj nahlas povedal čím som dúfam neurazil majiteľku?, s ktorou inak tvoril mimoriadne pekný, estetický celok. Dohodli sme sa kade zajtra povedie výjazd, a pokiaľ som ešte mohol odísť ako človek, tak som sa chopiac šance zdvihol a išiel spať, čo sa mimochodom nepodarilo každému. Ako nocľažníka do stanu som zobral TToma, ktorý je fajn chlap, ale proti Adi ma pár neprehliadnuteľných nevýhod. To že vstal o šiestej by bolo ešte o.k. ale že si zo mňa chudáka, nesamostatného robil srandu, „šak si ľahni ešte na 15min. a spravím praženicu“, a ja som čakal a ležal a čakal a 9-hodín a ja som furt čakal a potom zistil, že už je dávno preč, tak to sa ľudom v núdzi (čo ja som vždy, keď som bez manželky) nerobí.:-)
Ráno bol odchod naplánovaný na 10- nula- nula a dokonca sme vyrazili, len 25min. neskôr. Snažiac sa „pomôcť“ mikovmu 125-kovemu marauderu sa ponúkam, že mu zveziem slečnu, nemám síce rád, keď mi pri brzdení niekto búcha prilbou do prilby, ale toho som sa báť nemusel, mikova slečna bola totiž vynikajúco bezpečnostne vybavená dvoma skvelými „airbagmi“. Ale mike veril svojmu stroju (čo je pre mňa nepochopiteľné) a slečnu mi nepožičal. Iba sme sa dohodli, že viac ako 80 nepôjdeme. Do Terchovej som sa za obrovského sebazaprenia dovliekol stálou 80-kou avšak pelotón aj napriek tomu výrazne zaostal. Tak som sa rozhodol zmeniť taktiku, pomalí pod vedením kraja znalého Rada, vyrazili skôr a svižnejší pod mojou taktovkou po krátkej pauze. Od tejto chvíle sme sa už len stále dobiehali a obchádzali a hľadali a hlavne sme po dlhom čase pod Oravským hradom aj hlavného organizátora Awiu našli, teda vlastne on nás, pretože sme zakufrovali a čakali až niekde v hĺbke svojho ja objaví stratené orientačné schopnosti. Ale nakoniec sme sa všetci znova stretli práve pri hromadnom fotení niekde za Oravskou lesnou.

Jánošík v Terchovej

Do kempu sme dorazili podvečer. Majiteľka Hyosunga, v snahe presvedčiť ma o úžasnosti choperov, mi ponúkla, že sa mam previesť, aby som videl aké je to „fajn“. Kto ma pozná, ten vie, že žiadne povozenie neodmietnem, a tak som sa po prvý raz v živote ocitol na choperi. Volant mi hneď padol do ruky, úplne ako fúrik na záhrade a po rozbehu rozhadzujem nohami, jak korytnačka na chrbte, snažiac sa nájsť stupačky. Kto do pekla vymyslel dať stupačky pri predné koleso??? Po zastavení, snažiac sa Lenku neuraziť som zvážil všetky pozitíva a prehlásil som „ no fakt to ma pekný zvuk na voľnobeh“ dúfam že ma neprekukla..... Večer v bufete bol po náročnom dni akísi kľudnejší, dorazili ešte Panter s Braňom a Zeze na otočku. (inak Panter neboj je to lepšie jak Žiga). ON nedorazil aj keď sme v to v kútiku duše ešte dúfali. V noci sme ešte posedeli pri ohni, dostal som školenie o image (pretože som si myslel, že tie chopre sa furt jebabru, keď ma každý kapsičku na náradie pod svetlom) no a teraz už viem, že to je image (len ešte neviem či tá kapsička, alebo to že sa je....) No a JEHO sme sa nedočkali a tak sme išli spať.

Ráno bolo lenivé, nikto mi nechcel zložiť stan, ešteže ma takého ubiedeného prichýlila stíhačka a spravila mi raňajky (alebo som ich zjedol malemu Braňovi ???), za ktoré som jej maximálne vďačný. A potom už bol fakt koniec. Teda ešte ma Awia donútil harburdami zahádzane Varadero trepať cez celý kemp kvôli spoločnej fotke, čo mu tiež nezabudnem:-)

Takže toť vsjo druzja s godom dosvidania.

PS: poďakovanie patrí Awiovy, ktorý sa sám na takéto niečo odhodlal a celkom nezištne aj zorganizoval. Toto jeho úsile vyústilo do fakt peknej akcie, ktorá vytvorila príjemný protipól „bujarým“ komerčným zrazom. Len nechápem, keď dokázal „vybaviť“ počasie, ako mu mohla ujsť taká samozrejmosť ako zabezpečiť Ladovu účasť, no dúfam že svoju „chybu“ o rok napraví.

Zeno

A čo na to „organizátor“ ?
Musím povedať, že som sa na túto akciu veľmi tešil, ale záplavy a počasie s nimy spojené, podobne ako predaj a kúpa novej motorky na poslednú chvíľu (prihlasoval som ju v piatok ráno pred odchodom) mi veľmi na optimizme nepridali. Tieto okolnosti viedli k tomu, že som do kempu dorazil až po „Košičanoch“ a vlastne som nestihol ani vybaviť nejakú tú zľavu...
Druhá nevydarená záležitosť bol sobotňajší výlet, kde som viac blúdil ako jazdil s ostatnými. Z toho mám ponaučenie do budúcnosti. Trasa musí byť jasnná dopredu, rozdajú sa mapy, dohodnú so miesta kde sa počkáme ... atď.
Napriek tomu si myslím, že to bola vydarená akcia, konečne sme mali možnosť stretnúť sa aj naživo a okrem toho sme videli krásny kút Slovenska. Účasť bola nad moje očakávania (celkovo 23 motoriek, 3 autá, a 41 ľudí) čo ma povzbudilo do prípravy ďalšieho ročníka.
Verím, že všetkým zúčastnemým sa to páčilo a boli spokojný...

P.S.2: Rád by som poďakoval Zenovi ako aj Žilinčanom (mike-ovi a RAdovi) , ktorý navrhli super trasu sobotňajšieho výletu a nakoniec ten výlet aj viedli kým som ja blúdil, blúdil, blúdil...

Majte sa a uvidíme sa snáď na druhom ročníku zas niekde v inom kúte Slovenska...
Awia

Mike-ov pohľad na akciu si môžete prečítať na ďalšej strane