Plán
Od príchodu do práce v Dubaji a pomalým ochladzovaním počasia ma stále viac lákala myšlienka ochutnať čaro Ománu. Ešte pred letom som čítal články na webe od chalanov :
Preto nabudený dobrým čítaním som dobrodružstvo chcel skúsiť na vlastnej koži. Aj keď tentoraz len v skrátenom móde kvôli práci.
Môj čas nastal keď prišiel Hadž. V tom čase sme dostali v práci voľno a nechcelo sa mi štyri dni sedieť na zadku bez činnosti. Teda požičiavam od kamaráta stan a narýchlo balím. Prípravu a miesta kde som chcel ísť, som mal naplánované už dávnejšie a uložené v google maps. Teda stačilo vyraziť. Pre istotu som pri balení nabalil aj veci na potápanie, pretože Musandam je dobré miesto na ponory.
Pre vás ešte musím priblížiť miesto kam mám namierené.
Musandam
je polostrov patriaci Ománu a má rozlohu 1800 štvorcových kilometrov a populáciu 31 425 ľudí. Musandam je od zvyšku Ománu oddelený susednou krajinou Spojenými arabskými emirátmi. No pre Omán predstavuje strategickú polohu, lebo ním Omán kontroluje z jednej strany Hormuzský prieliv, ktorý je jedinou cestou z Arabského mora do Perzského zálivu. Najkrajšou časťou Musandamu sú miestne fjordy, kde väčšina turistov trávi čas počas jednodňových výletov na lodiach za delfínmi a morským životom.
1. deň
Vstávam, raňajkujem a balím posledné potrebné veci, pripravený na odchod som o 9 ráno. Ešte po ceste realizujem nákup proviantu v Carrefoure + tankujem doplna.
Cesta je ako vždy po 6-prúdovej diaľnici nudná. Aby som sa vyhol hustej premávke v meste, volím tú istú diaľnicu E611 ako keď som šiel na najvyšší vrch SAE Jebel Jais.
Moja cesta sa odkláňa až v meste Ras al-Khaimah, kde sa ťahám na hranicu medzi SAE a Ománom. Cesta ubehne rýchlo, však je to už len 35 km.
Hranice
Po príchode na hranice parkujem motorku a idem zistiť ako sa veci majú. V budove SAE hraničnej kontroly je proces rýchly. Majú tam viac priehradok pre vybavenie odchádzajúcich ľudí. Pri priehradke mi oznámia, že musím najskôr uhradiť poplatok za výstup z SAE a to 35 AED. Idem do pokladne, kde platím. Tam dostanem potvrdenie, ktoré ukážem colníkovi. Ten mi dáva razítko do pasu a papier pre kontrolu na prechode. Vybavený papierom pre colníka nasadám na moto a opúšťam SAE.
Ománska colnica podľa diskusných fór mala byť 20-minútovou záležitosťou, no z dôvodu sviatku a pomalým colníkom sa moje čakanie predĺžilo na 2:15 hod. To mohlo byť aj dlhšie, kedže som sa dozvedel, že musím mať ománsku poistku na motorku a samozrejme to oznámili keď som bol tri metre od okienka. Našťastie mi jeden človek podržal miesto a ja som si odskočil zaplatiť poistku na 7 dní v cene 80 AED. Potom už stačilo dať doklady, uradiť 50 AED za vstupné razítko a bol som voľný. Hurá, zas môžem ísť vpred.
Cesta
Od hraníc je pekná kľukatá motorkárska cesta popri mori až do mesta Khasab. Cesta má približne 45 km so stúpaním a klesaním ku koncu cesty s impozantnými výhľadmi na more a zátoky. Ideálne zastaviť na niektorých odstavných plochách a spraviť si pekné fotky.
Pred cestou, ako som spomínal, som zisťoval možnosti potápania. Preto som sa pred Khasabom zastavil v Atana Khasab Hoteli kde som vedel že sídli dive centrum Extra divers. Námatkovo idem do centra, kde mi šťastie praje a rezervujem si na ďalší deň 2 ponory. Po rezervovaní idem do mesta, kde ešte dokupujem jedlo v miestnom Lulu Hypermarket najväčšom obchodnom dome v Khasabe. Odporúčam, pokiaľ niekto bude chcieť kupovať stravu na cestu v SAE, netreba to riešť. V Lulu majú všetko a je to výrazne lacnejšie oproti Emirátom. Taktiež pokiaľ budete mať Emirátske dirhamy, prepočítajú vám ich v kurze 1 OMR = 10 AED.
Mesto
Okrem miestneho Lulu hypermarketu, prístavu s loďami na denné výlety ma zaujala už len miestna pevnosť. Mám ju len na fotkách, pretože môj záujem na tieto dni bolo hlavne more, šotolina a hory. Históriu som vynechal a počká na ďalší výlet. Z mesta to bolo teda všetko čo stálo za to. Už jedine za zmienku stojí môj zážitok s Bassou. Nie, nie je to ako si budete myslieť. Žiadny žalár sa nekonal. Je to kamenistá pláž ktorá sa stala mojim domovom na dve noci. Čakali ma na nej dva pekné východy slnka, vlhkosť vzduchu čo mi nedala spať a miestni chlapci s ľudovou muzičkou do druhej rána. No ale pospal som čo to a stačilo to na podanie postačujúcich výkonov.
Zátoka Khor an Najd
Tak vrátim sa zas k motorke a cestovaniu, čo je dôvod cesty. Tým, že mi ešte ostal čas pred západom slnka. Rýchlo vyrážam dolinou k miestnej atrakcii zátoke Khor an Najd. Cesta mestom nebola zložitá, aj keď okolo letiska boli dve cesty. Obe končia v jednej križovatke a tá už ide len dolinou len jedným smerom von z mesta. Miesto nachádzam rýchlo. Po príchode k miestnej vojenskej strelnici je už pekne v kopci, vidieť zarezanú cestu na vrchol priesmyku.
Vypínam protišmyk, ABS, volím komfort tlmenie a ide sa na to, šotolina volá. V pološmyku sa vyderiem hore na kopec a čaká ma nádherná panoráma. Však posúďte sami.
Po fotkách a veľmi neskorom obede o 17:30 si chcem ešte užiť objavené šotolinové serpentíny. Však každý chce byť s takouto motorkou Dakar jazdec. Zbehnem dole do zátoky pokochám sa a vyrážam nazad. Ako ináč na plný a hrabaním. Ako to ale v rozprávkach života býva, princ nevíťazí a princezná ostane pannou do konca života, tak aj ja s mojím Dakarom končím po nezvládnutej zákrute plnej prachu a protiidúcom aute na zemi. Motorka plne naložená sa mi zdvíha v kopci ťažko, no 130 kg mŕtvy ťah dávam v celku rýchlo. Preto ako keby nestačilo pridávam celé stádo koní do zadnej Mitasky ešte raz, no tátoš ma po 100 m vykopne na druhú stranu kôli nezvládnutej koordinácii prednej a zadnej pneumatiky na šotoline. Ocitám sa na zemi druhýkrát. Ochránili ma padáky, ohla sa mi radiaca páka a odtrhol som suchý zips na bočných taškách.
Ponaučenie
Po páde a pomoci vystrašených Indov z dvoch áut si na vrchu kopca preberám hlavou čo sa stalo a ako to ovplyvní môj postoj k môjmu výletu. Nakoniec som bol rád, že sa mi to stalo. Pochopil som to ako zdvihnutý prst od šéfa tam hore. Nasledujúci program pre moju hlavu bol:
1. Si tu sám, teda neblbni, nik ti v horách nepomože.
2. Motorka, ktorá bola plne naložená, sa mi v kopci s veľkým sklonom nepodarí zodvihnúť. Teda musím minimalizovať možnosť pádu.
Výsledok teda bol, že chcem to prejsť všetko čo som mal v pláne a všetko v zdraví.
Rovnica je jasná pomaly a bezpečne.
Po ceste nazad ešte v Khasabe v miestnej dielni dorovnávam čiastočne radiacu páku a idem na pláž spať. Čakala ma pekná hviezdna noc.
|
| Hviezdna noc |
2 deň
Deň je s pekným východom slnka hneď krajší. Dávam si raňajky v "tráve" tuniak s chlebom a som pripravený na ponor. Miestne fjordy zanechajú vo mne príjemné spomieky nad aj pod vodou.
Po príchode z ponoru chcem ísť späť do hôr, no po diskusii s inštruktorkou mi nedoporučila spať v horách kôli ich výške. Preto môj plán ruším a odkladám na druhý deň. Neskôr sa ukázalo, že cesta do hôr bola náročná na stúpanie teda v noci bez poznatku okolia a únave po ponore by to bolo čisté trápenie. Preto zaradený oddych pomáha. Večera klasicky z Lulu a spánok na pláži.
Pred ukončením dňa a západom slnka som ešte zašiel dolinou o 6 km ďalej ako bol výjazd do zátoky Khor an Najd a pozrel som si akáciový "les" háj. Pod akáciami miestni ľudia radi chodia tráviť víkendy a robia si tu opekačky. Momentálne celé miesto pretvárali na lokálnu atrakciu a stavali tam plot.
|
| Akáciové údolie |
Po západe slnka sa už len presúvam na moju novú základňu, skalu nad plážou. Snažím sa pospať, no podarí sa to až po novej kultúrnej vložke tancujúcich ománcov. Ešte že tu alkohol moc nepijú, lebo to by bol iný bašavel. Keď už bol kľud, zaspávam asi na 4 hod. však zajtra je deň D.
3. deň
Môj deň D.
Plán je jasný, ide sa do hôr. Pobalím veci a sadám na motorku. Presun k odbočke na cestu Jabal Sayh smerom do Dibby bola rýchla. Však som si ju už prešiel párkrát. Nástup na cestu je hneď od odbočky šotolinový. Po pár zákrutách sa dostanete k tabuli oznamujúcej, že celú cestu do Dibby prejdú len ľudia z Ománu a SAE. Porobím fotky a idem ďalej.
|
| Jabal Sayh road, Omán - Bod záujmu |
Cesta začína stúpať a ja som po pár zákrutach nadšený ako to ide, aj keď viac ako trojku nezaradím až na najvyšší bod cesty. Celá cesta ponúka fascinujúce výhľady na okolité kopce, neskôr ma prevedie cez zelenú planinu, kde lokálni ľudia pestujú ovocie a trávu pre kozy a somáre. Cítim sa ako vo filme, no teraz mojom filme života.
Nad planinou sa nachádza vrch Jebel Al Harim, na ktorom je umiestnený námorný radar. Pod kopcom sa cesta stáča kolo vojenskej základne, kde som si spravil fotky s robotníkmi z Indie. Chlapci boli nadšení motorkou a hneď posielali domov fotky aký majú nový bike.
|
| Jabal Sayh road, Omán - Bod záujmu |
Od základne to bola moja polcesta. Nasledoval pekný presun na vrch kopcov cez 1000 m n. m.
|
| Jabal Sayh road, Omán - Bod záujmu |
Po prejdení celého kopca klesám až po odbočku, kde končila cesta Jabal Sayh. Od nej sa dalo ísť doprava v doline ďalej na Dibbu, no pretože na vojenský kontrolný bod sa mi nechcelo ísť pokúšať šťastie, rozhodnem sa ísť rovno. Nová dolina mi priniesla znovu pekné pohľady a pekne ma na privítanie vytrasie na roletkovej ceste. Aj keď pri rýchlosti kolo 60 km/h sa trasenie vytráca.
V doline stretnem len jedného domáceho a pýtam sa, či je možné vyjsť na vytipovaný kopec z google map, kde sa zdala byť cesta až na vrchol. Pán poobzeral moju bivi, až zhodnotil, že cesta je pre 4x4 autá a ja som v pohode to zvládnuť až na vrch. Tak posilnený vierou to zdolať idem ďalej. Pod kopcom ma vítajú stavebné stroje a riadne kľukatý had na vrch kopca. Cesta bola dosť točená a jedno som mal v hlave, nezastať, lebo hrozil pád kvôli stúpaniu kopca. Po výstupe som zistil, že cesta ide ďalej a dúfal som, že ma dostane až do ďalšieho mesta Limah. V nádeji som išiel ďalej, no po pár km cesta končila uťatá v skalách. Bolo to škoda, chýbalo vzdušnou čiarou 800 m.
Aby to nebolo málo, ako bonus sa motorka pri parkovaní a opretí na stojan ponorila do nového nánosu cesty a ľahla na zem. Po páde z prevého dňa mi to nebolo jedno, nevedel som, či unavený po 65 km motorku zdvihnem. Našťastie sa podarilo. Po konci cesty a tomto výkone som vedel, že je čas ísť nazad. Však v širokom okolí nik nebol a po ceste nazad až k radaru som okrem dvoch áut v doline už nestretol nikoho. Čo sa týka tejto cesty, pre niekoho, kto sa dostane do týchto končín, bude ideálne si zistiť či cesta do Limah už je dokončená. Nemusíte zbytočne merať cestu dvakrát.
|
| Kľukato hore |
Po ceste späť ešte pod radarom kŕmim somára jablkom a chlapci z radaru si ma fotia ako miestnu atrakciu. Neskôr z nich vypadlo, že sú zo Srílanky. Dajú mi foto a lúčime sa.
Ďalší zvyšok cesty je už hladký až do konca.
|
| Somár vs. somár |
Zhodnotenie
Výlet bol fascinujúci. Získal som nové skúsenosti ako sa motorka správa na šotoline z Mitaskami E07. Výsledok je, že predné koleso strácalo trakciu a zadné by bolo lepšie zubaté. Ale na druhej strane čo chcem od stroja, čo má cez 200 kg. Preto je ideálne si cestu užiť hlavne v rámci výhľadov pomalšej jazdy a ideáne vo dvoch. Aby si človek mohol podať pomocnú ruku. Aj keď u mňa zvíťazilo heslo "keď ju miluješ, nie je čo riešiť" a napomáhal aj dobrý strážny anjel.
Musandam, ak budete mať možnosť navštíviť, vrelo odporúčam. Či to už bude na moto alebo autom, stojí za to sem prísť.
Upgrade
Od času kedy som bol 1x na výlete, som sa bol potápať ešte raz. Neskôr doplním ďalšie body záujmu, miestnu pevnosť alias hrad a novú šotolinovú cestu.
Prajem zdar a niekedy zas niečo pridám nech máte inšpiráciu, tak ako ja mám od Vás.
