Malý výlet pre malé motorky

Ani neviem, ako sa to všetko vlastne zbehlo, ale pomaly sa aj ja stávam súčasťou tých bláznov, ktorým stačia na jazdu iba dve kolesá. Motorky som si doteraz vôbec nevšímal, iba som chcel mať malé približovadlo do obchodu a pod. Tak som si teda zaobstaral Betku a zrazu som zistil, že motorka je úplne o niečom inom. Viem, asi sa teraz veľa ľudí usmialo, keď si prečítali slovo motorka, ale na začiatok a učenie to zatiaľ stačí, aj keď už dávno nemám –násť. V nedeľu bolo super počasie, tak sme si s brachom povedali, že si spravíme taký výlet na Oravu na chatu. Večer predtým som doplna natankoval, do vakov hodil nejaké potrebné náradie, upevnil bandasku s benzínom. Ráno som ešte pribalil v obchode nejaký proviant a vyrazili sme. Keďže Betka nie je žiaden šíp a cestovná rýchlosť je max. niečo cez 70 km/h, rozhodli sme sa ísť zo Žiliny po vedľajších cestách. Prvý úsek bol smerom na Terchovú, kde sme za Belou odbočili na Lutiše. Betka kopec zvládla v pohode, mojich skoro 90 kíl vytiahla na jedničku :-) Tam sme dali malú pauzu.

Dole kopcom sme cez Lutiše a Radôstku zbehli na Kysuckú stranu a vydali sa smerom na Vychylovku. Popri skanzene ide cesta do Oravskej Lesnej, ktorá je tiež poriadny stupak, ale Betka vôbec neprotestovala, až som sa normálne čudoval. Zase malá pauza na obligátne foto a ide sa ďalej na Oravu. V Oravskej Lesnej sme išli až hore na koniec dediny a tam ďalej smerom na Kysuce ku priehrade. Je to fakt pekná cesta, je tam predovšetkým kľud a ticho. Vyšli sme až nad priehradu a dali sme si malú svačinu. Po ceste späť stretávame osádku nejakého cestovného endura, ktorí na nás trochu vyjavene pozerali – ale na tie pohľady „veľkých motorkárov“ sme si už zvykli :-)) Ale ani sa im nečudujem, keď vidia dvoch starých bláznov na „babetách“, ako valia po cestách necestách. Hore v dedine mi dosť povolila reťaz, tak nasledovala nutná udržba pri miestných potravinách, kde sme chvíľu pokecali s domácimi chalanmi na endurách. Po pár minútach sme pokračovali ďalej na Námestovo, s malou zachádzkou do Krušetnice a Lomnej, kde procedúra s doťahovaním reťaze neobišla ani bracha. Odtiaľ sme už pokračovali rovno na chatu na Oravskú priehradu, kde sme si za zdolanie cieľa dali Vifon. Išli sme sa ešte pozrieť k poľským hraniciam. Po ceste späť sa z prevodovky začali ozývať strašné zvuky, ale oprava na mieste neprichádzala do úvahy. Minuli sme skupinku poľských mototuristov, ktorí nechápavo pozerali, ako sa okolo nich „mihli“ dva mopedy 70/kilometrovou rýchlosťou. V Námestove som ešte pre istotu dotankoval plnú a popri priblblých úškľabkoch a ironických poznámkach „veľkého motorkára“ sme sa vydali na cestu domov. Tesne pred Oravskou Lesnou sme odbočili doprava na bočnú, peknú lesnú cestu. Po pár kilometroch sme si dali ešte malý oddych pri malej železničke, ktorá je pravdepodobne pokračovaním tej Vychylovskej. Potom sme už po zdolaní kopca išli domov na jeden šup, v kuse čo to dalo až domov. Trošku sa mi zvýšila spotreba, ale bolo to vyrátane presne, pretože mi došiel benzín asi 10 m pred bránkou domu. Celkovo sme prešli cca 240 km, motorky boli v pohode, tá rachotiaca prevodovka bola iba jedna uvoľnená skrutka. Celkom nás to začalo baviť, po nejakom čase budú aj z nás „veľkí motorkári“, ale určite sa nebudeme pohŕdavo pozerať po jazdcoch na malých približovadlách a míňať ich vo veľkej rýchlosti lakeť na lakeť...