Naživo: Pionierom na Nordkapp

Novinky RSS

Záver - 25.08.2021 23:24

Dať sa na túto expedíciu sám, ako na svoju prvú veľkú sólo moto cestu, bola pre mňa výzva.

Na začiatku znel hlas duše, ktorý mi vravel, aby som bez obáv išiel do toho. Na druhej strane sa objavil hlas rozumu, ktorý mi ukázal všetky nebezpečenstvá a dôvody prečo sa na cestu nepustiť. Rozum sa stal hlasom strachu, ktorý klamal. Vždy je dôležité počúvať svoje srdce a nebáť sa ísť cestou, ktorú nám pripravilo.

Z celej Škandinávie sa mi najviac zapísalo Nórsko. V tejto krajine som stretol viacerých Slovákov a Čechov, ako aj ľudí z LGBT komunity a mnoho ďalších láskavých miestnych Nórov. Keď som opúšťal hranice tejto krajiny, bolo mi za ňou smutno. Kombinácia pokroku, života bez stresu a istota toho, že štát ťa dokáže podržať a vytvoriť ti podmienky pre tvoj rast a život, zabezpečuje spokojnosť ľuďom, ktorí tu žijú. Takmer úplnú absenciu tu má rasizmus. Je bežné vidieť na ulici spolu hrať sa deti rôznych rás, etntnických, prípadne náboženských skupín bez nejakých predsudkov. Cesta mi dala veľa po všetkých stránkach, počas tohto leta som bol šofér, mechaník, kuchár, zálesák, krajčír, zdravotník a dúfam, že aj príjemná spoločnosť pre ľudí, ktorých som stretával :).

Váha naloženého pioniera sa vyšplhala na 140kg, takže so mnou to bolo rovných 220kg. Náklady na 2 mesiace života a benzín boli 1400€. Čo nie je veľa na to, že som cestoval v jednej z najdrahších oblasti sveta. Ďakujem každému za akúkoľvek podporu, išli sme v tom spolu :).

51.Deň - príjazd domov - 25.08.2021 19:28

Ťažká noc prináša aj ťažké ráno, s Benom sme sa o tom presvedčili. Začalo sa totiž oslavovať už 250km pred domovom. Predpoveď bola presná v noci začalo pršať, ráno sme teda štartovali v nepremokoch.

Prvá a jediná zastávka okrem tankovania bola v podtatranskej dedinke Šuňava. Práve tu moje objavovanie sveta začalo v roku 2019. Jednalo sa o moju prvú ,,expedíciu” na zraz veteránov, nechal som sa nahovoriť, ísť 200km od domova. Z náhradných dielov som toho veľa nemal, ale pre istotu som mal kopu náradia. Vtedy som jazdil prvý rok, to u mňa znamenalo, že moje šoférske schopnosti neboli veľmi dobré. Jazdil som chaotický a dosť nebezpečne, skúsenosti som získal až neskôr v rôznych dopravných situáciach. Domov som sa už ale na pionieri nedostal, pokazené zapaľovanie a gufero mi to prekazili. Odviezol som sa s dedom môjho kamoša na Trabante, ktorý bol taktiež z Michaloviec a pionier sa doviezol na odťahovke s pokazeným Moskvičom. V dedine sme si pozreli kaplnku, ktorá je nepísanou hranicou Spiša a Liptova. Zaujímavý je aj park dvoch morí, jedna sa o strechu kostola, z ktorej na jednej strane voda tečie do Čierneho mora a z tej druhej do Batického mora.

V Spišskom podhradí sa dnešná cesta s Benom na chvíľu rozdelila. Keďže som mal už veľmi vyťahanú reťaz cesta horským stúpaním na Branisko nebola príliš ideálna takže som to vzal cez tunel. Nasledovali semafory v Prešove, ktoré skončili až v Hanušovciach nad Topľou. Tam sa kúpilo šampanské. Vo Vranove nad Topľou sa pripojili ďalší kamoši na Jawách. Ďalej ešte iné veterány, do Michaloviec sme prišli približne o 19:00 tam má čakali kamoši, buchlo sa šampanské a pokračovalo sa ku mne domov, kde túrovaním motorov a trúbením sme postavili na nohy celú ulicu. Dnešný nájazd je 250km.

50.Deň - 25.08.2021 02:29

Budíček nastal o 10:00, cítil som už akési napätie, expedícia sa blíži do finále. Nasledovalo ničím zvláštne, rutinné tankovanie tak, ako celých 9500km. Až dokým má nezahliadol motorkár v strednom veku, ktorý tankoval svoju crossku. Pri cigaretke a káve v nádhernú slnečnú nedeľu sa chystal jazdiť enduro. Keď sa dal so mnou do reči vyskytlo, ze v minulosti mal zrážku, prežil ju ale s následkami na zdraví. Popri spomínaní na minulosť vravel: ,,Začal som ako mladý v osemnástich, keď sa mi stala nehoda nevnímal som tu bolesť, vnímal som zážitky, ktoré mi motorka priniesla.”

Moju improvizovanú mapu, ktorá mi slúžila aj ako navigácia počas expedície, som zbalil do kufra. Nasledujúci plán si už nevyžadoval navigovanie. Bez odbočovania, cez príjemnú Moravu priamo až na hranicu, nič zložité. Odtiaľ po 18tke do Liptovského Mikuláša cez Žilinu. Na Liptove má čakal Beno, tohto 19 ročného chalana som stretol minulý rok na zraze pionierov v Ivachnovej. Bol som pre neho vtedy vzor. Mal som 16 rokov a vybral som sa na svoju prvú sólo moto cestu do Nemecka a spať.

Od Škandinávie som zvyknutý sledovať predpoveď počasia, dnes to vyzeralo tak, že v noci má začať silno pršať. Myšlienka kempigu v stane tak nebola príliš ideálna. Po mojích divokých prespavačkách na rôznych miestách, v rôznych krajinách na Slovensku už s toho nemám žiadny strach. Neďaleko bola bytovka, ktorá pri vchode mala luxusný prístrešok, tak prečo neprespať tam? Takéto miesta pre mňa prinášajú hneď niekoľko výhod, ušetrí sa čas na stavaní a skladaní stanu, nič nezmokne, motorka má prístrešok. Dnešný nájazd je cca 300km.

49.Deň - 22.08.2021 14:16

Deň sa inak začať nemohol, ako spoločnou fotkou s Pavlom. Ďalej som sa šiel pozrieť aj na jeho Jawu, ktorá je vystavená na hrade Kámen spolu s inými zaujímavými motorkami.

Veľmi má zaujali dve Zetky zo strakonickej produkcie, v prvom prípade sa jednalo o ČZ 125C na ktorej manželia z Nového Zélandu sa pustili na cestu okolo sveta. Toto dobrodružstvo trvalo celé tri roky, 1952-1955. Celkový nájazd činil 30 tisíc kilometrov. Zaujímavosťou je, že to bola ich svadobná cesta, ktorú prešli na dvoch zetkách, každý na vlastnej, vystavená bola však iba jedna. Takáto výprava určite v niektorých chvíľach musela byť aj testom ich manželstva.

V druhom prípade išlo o závodný špeciál ČZ 125C, ktorý má zdvojený motor, takže ide o dvojvalec, v ľavom motore bol kľukový mechanizmus spolu s prevodovkou, v tom druhom iba kľuka s piestom, jedná sa o domácu úpravu, ktorá poukazuje na kutilské zručnosti českého a slovenského ľudu.

Dojem z krásnej prírody kraja Vysočina jemne pokazil labyrint neprejazdných ciest, na ktoré sa pokladá nový asfalt.

Oproti Škandinávii je tu jasne vidno rozdiel v hustote čerpacích staníc. Na polárnom severe sa objavila jedna za 130km, od Nemecka sa nachádzajú každých 20km. Horšie to je však s olejom, ktorého už veľa nemám, všade som zatiaľ videl iba minerálny olej do 2T motorov. Tomu sa ale v rámci možnosti chcem vyhnúť, keďže veľmi karbonuje výfukové kanály a taktiež aj výfuk.

Moravania moc nemusia poslúchať, že sú Česi, tak možno aj preto vznikla hranica medzi Českom a Moravou, ktorá je vyobrazená na ceste. Zaujímavosťou pre mňa bol aj policajt popri ceste. Tých som si na Morave všimol už minulého roku na svojej prvej moto ceste do Nemecka.

Utáboril som sa v meste Boskovice. Je spln, takže na spanie má veľmi neťahá. Ešte pred chvíľou som počúval hudbu a prechádzal sa popri stane, prišla ku mne kopa filozofických myšlienok, typu koľko som už toho prešiel, či so to vlastne uvedomujem. Premýšľanie o budúcej ceste, kam to bude. Čo budem robiť keď prídem domov. Ako sa mi bude po dvoch mesiacoch opäť zvykať na bežný život. Občas keď len tak niekde zastavím, priletí ku mne nejaká muška, zamyslím sa nad tým, aký má ona život, koľko za celý deň už nalietala atď. V prvej časti expedície som mal veľa otázok na staré problémy, ktoré má pred cestou trápili. Teraz mám pocit, že tie sú už stabilne uzavreté v kolonke minulosť. Ak človek celý deň sedí na motorke sám, po čase si začne všímať aj malé detaily a súvislosti života. V mojom ponímaní to nie len poznávanie sveta a pekných miest, ale hlavne cesta na ktorej sa stávam lepšou verziou seba. Dnešný nájazd je 300km.

48.Deň - 21.08.2021 01:51

Prahu som už raz videl, takže som jej turistický pozornosť nejako nevenoval. Keď som ráno vyrazil z internátu, raz a opäť predomnou stála prekážka v podobe hustestej premávky veľkomesta. Pamätám si, ako som si na to sťažoval v Trondheime. V riedko osídlenom Nórsku to však bolo pianko. Premávka v škandinávskych metropolách na severe, by sa dala prirovnať k našim okresným mestám, priam až dedinám.

Prvým bodom môjho záujmu sa stal Pražský orloj. Ten bol postavený v roku 1344, stále o celej hodine sa pred ním zhromaždia turisti z rôznych kútov sveta, aby videli staromestské predstavenie orloja. Taktiež sa dá z neho vyčítať čas, polohu slnka, polohu mesiaca, obdobie zverokruhu a mnoho iného.

Zaujímavý bol aj Karlov most o ktorom historické omáčky neviem :). Ďalší plán znel jasne, Národní technické múzeum. Nachádza sa tu mnoho expozícii, najviac má zaujala tá dopravná. Od bicyklov, cez motorky a autá, až po železničné rušne. Keď som vyšiel von do úsmevu mi trocha skočil letný dážď, ten však po chvíli prestal.

Už od Nordkappu som v hlave niesol predstavu toho, ako si na Václavskom námestí dám kvalitné české pivo, ktoré nebude stať tri, ani šesť euro. To sa mi aj splnilo, padlo dobre na úžitok. Vrátil som sa k pionieru, ktorý parkoval pred jedným z butikov pri orloji. Opäť som sa vymanil z mestského pekla a šiel smer Vlkov, cestou myšlienkami som sa na chvíľu zas vrátil do Nórska, keď som zahliadol unikátnu hmlu, ktorá sadala na dolinu. Neplánovane má cesta zaviedla aj do Týnca nad Sázavou, tu som navštívil fabriku Jawy, ktorá funguje dodnes.

Dnešok som zakončil u Pavla Suchého. Je to prvý Čech, ktorý na motorke prešiel cestu okolo sveta. Aby toho nebolo malo, tak si zvolil Jawu 350/634, na cestu 49 000km za 8 mesiacov. Po tejto ceste prekonal rakovinu linfatických uzlín a dal ešte cestu skrz Austráliu. Tento muž je jeden z mojích cestovateľských vzorov. Dnešný nájazd je 100km.

45.-46.-47.Deň - 20.08.2021 11:10

Ráno má zobudil zásadový pumpar. Mojím cieľom bol Berlín, s odvahou som sa pustil na cestu. Hustá nemecká diaľničná sieť má veľmi široké pokrytie krajiny, ani neviete ako a už ste na diaľnici. Na niektorých úsekoch platí neobmedzená rýchlosť. Prejsť celé Nemecko bez toho aby ste použili diaľnice je veľmi ťažké, takže volil som jednoduchšiu cestu cez Autobahn. Po pár kilometroch som videl, že toto je už aj na mňa dosť, zamieril som k výjazdu, tam ma ale obehla polícia, ktorá ma neskôr zastavila. Vypýtali si technický, občianský a vodičský preukaz. Konštrukčná rýchlosť v technickom je 45km/h, muži zákona však zahliadli aj to, ako som to z malého kopčeka pálil 60-70km/h, takže si aj dôkladne prezreli výrobný štítok, taktiež im trochu vadil veľký lodný vak vpredu.

Ďalej cesta bolá rovinatá a hlavne upršaná z veľkým množstvom veterných mlynov. Moto nepremok v kombinácii s teplom vytvára skleníkový efekt, nič neprenikne von a nič dnu, aj keď silný dážď si stále nájde maličkú cestu, ako sa dostať dnu. Celý vlhký od nepremokavého oblečenia som večer dorazil do hlavného mesta Nemecka. Problémom sa opäť stala diaľnica. Jednalo sa o mestský obchvat, ktorý som nevedel ako inak mám obísť, bez toho aby som nevkročil na diaľnicu, opäť si má odchytili strážcovia zákona, kontrola dokladov a vysvetlenie že na diaľnicu ísť nemôžem.

Ako miesto na kemping som si vybral jednú z tichých ulíc tejto metropoly.

Ďalší deň patril prehliadke, začal som na najslávnejšom námestí Alexanderplatz, cez výhľady na berlínsku vežu moje ďalšie kroky smerovali do múzea DDR, ktoré však veľmi zaujímavé nebolo, bola tam vyobrazená len minulá spojitosť so sovietskym zväzom a príklad typického socialistického bytu, zahraničných turistov to dosť zaujalo, to ale netušia, že v krajinách východného bloku nie sú tieto byty múzeom, ale v mnohých rodinách sú realitou aj dnešných dni. Na chodníku ku Brandenburskej bráne bola aj malá burza, na ktorej sa dali kúpiť veci ako napríklad netradičný popolník alebo platňa nejakej svetovej kapely.

Spomienkou na holokaust je veľký pamätník. Skladá sa z murovaných blokov, ktorých je tam presne 2711. Najviac má zaujal pozostatok berlínskeho múru, ktorý v minulosti rozdeľoval Berlín na zapadnú kapitalistickú časť a na východnú socialistickú, táto železná opona sa zbúrala až v roku 1989, symbolický ho kladivkami búrali aj obyvatelia Berlína, dodnes sú na zachovalej časti vidieť tieto stopy.

Posledná zastávka bola na slávny Mustafov kebab, kde som v rade čakal skoro hodinu. Ako nocľah mi poslúžilo parkovisko na predmestí Berlína, kde ale o 5:30 niekto z domácich na mňa zavolal políciu, takže o budíček bolo postarané :). Nasledovala rutinná kontrola dokladov, ďalej to neriešili a išli preč. Do pozoru má však dalo mrholenie, ak by mi zmokol spacák, bol by to dosť veľký problém.

Po výmene oleja v prevodovke sa šlo smer Drážďany, mesto má nejako extra nezaujalo, ale stretol som tam partiu na Simsonoch. O nedlho som prekročil české hranice a môžem povedať, že už som jednou nohou doma :). Nasledoval tranzit do Prahy kde má do mekáča pozval Slovák Lukáš, je to mladý ambiciózny človek, ktorý má jasné ciele do budúcnosti. O tom, že niektoré veci sa vyriešia samé má presvedčila Dia (Instagram: @dia.fox), Diana taktiež pochádza zo Slovenska a je prváčkou na Karlovej univerzite v Prahe, kde študuje informatiku. Jej rodičia sú taktiež veteranisti, ktorý má stretli v Michalovciach na zraze veteránov. Keď zistila, že nemám kde spať, hneď mi poslala adresu internátu, kde aj cez leto býva so spolužiakmi (Instagram: @natalyruckay @corostagram). Za 3 dni som najazdil skoro 600km. A nejaké kilometre aj peši nachodil v Berlíne.

42.-43.-44.Deň - 18.08.2021 01:58

Po zobudení má čakalo nemilé prekvapenie, niekto mi v noci jednu stranu stanu polial vajíčkom. Čudné je, že nič som nepočul, našťastie nič vážnejšie sa nestalo, všetko som umyl a dal sa ďalej na cestu. Po rovnej a z rána prázdnej diaľnici sa mi šlo výborne, po vyše 2000 diaľničných kilometrov to prísť muselo. Z ničoho nič sa za mnou objavilo policajné auto, za pomocí majákov má vyviedlo z diaľnice, až sme zastali v malom mestečku pri Lidli. Vypýtali si papiere a dali mi fúkať, vysvetlili mi, že na diaľnicu ísť nesmiem a že ak chcem ísť do Dánska, tak mám ísť na trajekt do Helsingborgu, to by znamenalo, že by som musel vynechať známi Öresundský most.

Plán znel nasledovne, isť po starej ceste do Malmö, pozrieť si centrum a potom opäť sa napojiť na diaľnicu a následne na most. Malmö, mesto ktoré ma privítalo dažďom, zdržal som sa tu asi hodinu a všade som videl dúhové vlajky, lavičky, dokonca aj smetné nádoby, ako podporu hrdosti LGBT komunity. Základ architektúry v tomto meste tvoria tehlové stavby, ktoré obklopujú celé staré mesto.

Do neďalekej Kodaňe som prešiel cez Öresundský most, jedná sa o najdlhší most v Európe, ktorý je kombinovaný pre cestnú aj železničnú dopravu, cena za prejazd bola 35€ čo nie je málo. Silný vietor, ktorý som tam pocítil mi pripomenul sever.

V Kodani prvým cieľom bolá mestká časť Christiania. Neplatia tu zákony Európskej únie, toleruje sa tu užívanie drog a na hlavnej ulici si môžte legálne kúpiť marihuanu. Zakázané je tu kričať, behať, nosiť zbraň a nepriestrelnú vestu, taktiež aj používať iné dopravné prostriedky okrem bicyklov. To že je tu predaj drog tolerovaný, neznamená to že je aj úplne legálny, je bežne, že tu príde polícia. Ak chytí dílera, hrozí mu pokuta až 3000€. Ja som sa rozhodol v tejto štvrti stráviť noc. Našťastie až potom som sa dozvedel, že sa jedná z časti o no go zónu, to znamená, že v prípade krádeže, napadnutia to polícia riešiť nebude, taktiež sa tu prednedávnom kvôli drogám stala vražda.

Druhý deň patril prehliadke mesta Kodaň, začalo sa pri soche malej morskej panny, je to najväčší symbol tohto mesta. Jej vznik bol inspirovaný dielom z rovnakým názvom od známeho Dánskeho spisovateľa Hanse Christiana Andersena. Pokračoval som do centra, nájsť miesto na parkovanie nebolo náročné. Pešo som sa dostal k novému prístavu, môžte si tu dať najdrahšie expreso na svete, cena sa tu pohybuje okolo 6€ za šálku kávy. Rovnako, ako Malmö aj Kodaň bola zahalená do dúhových farieb, konal sa tu totiž LGBT festival. Zaujímavá bola výmena stráži pred kráľovským palácom Amalienborg. Sídlo tu má najstaršia kráľovská dynastia v Európe. V blízkosti sa nachádza aj očarujúci mramorový kostol. Odporúčam aj plavbu loďou okolo mesta, za 5€ som sa slušne povozil a veľa veci som sa dozvedel. O Kodani sa vraví, ako o najšťastnejšom meste na svete, dokazuje to nejeden prieskum. Ak sem idete zo severu vidíte tu už klasickú Európu, ak sa sem vydáte z juhu, vidíte tu Škanádivaniu. Pri prechádzke mestom som sa tak nechal uniesť krásou, až som trocha poblúdil, všetko nakoniec dobre dopadlo.

Večer má na pivo pozval Martin (Instagram: @_nuclearbox), ešte cez deň mi napísal, že včera videl môjho pioniera v Christianii. Po dvoch pivách sme začali flirtovať s čašníčkou, ktorá pochádza z Moldavska. Na byt sme ju nedostali, vravela, že má frajera. V Dánsku je legálne piť pivo od 16 rokov a šoférovať sa tu môže do 0,5 promile (platí to aj pre turistov) takže odšoféroval som to až k Martinovi domov, tam som si dal večeru, sprchu a šlo sa spať.

Na další deň som od Martina dostal prehliadku malého mestečka Køge 30km od Kodane, práve tu Martin žil posledný rok. Ako prvé mi ukázal svojho mopeda NSU z roku 1957. Hlavnou dominantou mesta je jeho námestie, kde sa v minulosti upálilo najviac čarodejníc v celom Dánskom kráľovstve. Nechýbali tu ani staré drevené domčeky, podobné tým v Bergene.

V noci som cez skoro prázdnu diaľnicu to ťahal na Juh, konkrétne na najjužnejší bod Škandinávie, do prístavu Gedser. Cez tmavú cestu na konci ktorej bol prístav mi spoločnosť robil silný vietor a dážď. Našťastie som v prístave natrafil na dobrých ľudí, zložil som sa dnu, rýchlo mi nablokovali listok a taktiež som sa skôr dostal na loď. Keďže tu premáva iba jedna prepravná spoločnosť, cenu si udáva sama, lístok ma stal 80€. Na rozbúrenom mori to z loďou poriadne mávalo, miestami mi až bolo zlé. Po dvoch hodinách som sa vylodil v nemeckom prístave Rostok. Je 4:00, ostávam spať na benzinke v kresle. Za 3 dni som posunul o niečo cez 700km na juh

39.-40.-41.Deň - 14.08.2021 01:12

Keď mi Kyrre večer povedal, že ak je pekná noc, tak spí na terase v hamaku, neváhal som ani chvíľu a chcel som to prvýkrát v živote vyskúšať. Ak vám nevadí spánok na chrbte v polohe banánu, tak odporúčam. Ja som sa na tom celkom dobré vyspal, ale za stan by som to nemenil :).

Cez 30 kilometrový tranzit do Osla som sa zastavil v Bilteme (obchod v Škandinávii, kde majú najlacnejší olej pre dvojtaktné stroje). Lenka mi poradila jedno super miesto pre parkovanie motoriek zadarmo, keď som tam dorazil bez navigácie, sám som sa čudoval, že som to dal bez blúdenia mestom. Ako prvé v hlavnom meste som mal v hľadáčiku múzeá, tie sa nachádzajú na polostrove Bygdøy, kde má sídlo aj miestna smotánka.

V prvom múzeu som to nejako ukecal a dostal som sa dnu zadarmo. Nachádzali sa v ňom tri Vikingské lode, ktoré pochádzajú z dôb dávnejších, ako 1000 rokov. Bol k nim pridaný aj popis, ako ich našli. Čakal som, že pôjde o nejaké malé člny, pritom to boli celkom riadné masívne plavidlá. Loď Fram - v preklade vpred, aj takto znelo heslo nejednej polárnej expedície, ktorá táto loď absolvovala koncom 19. a začiatkom 20.storočia. V kategórii drevených lodi je Fram rekordérom. Na niekoľko rokov sa stala domovom pre mnoho polárnych bádateľov, taktiež v rokoch 1910-1912 na nej úspešne absolvoval Roald Amundsen expedíciu na južný pól. Ďalšie roky chátrala, až v 30.rokoch bolo okolo nej postavené múzeum v Osle. Táto loď bola najzaujímavejšou atrakciou. Prechádzku, ktorá mala niečo cez 20km mi skrátili domáci, ktorý má vzali do mesta, zvyšok som si už odkráčal sám cez historický prístav.

Zaujala má aj tunajšia mestká lodná dopravaa a okúpal sa v mori. Večer som sa stretol s Kubom, motorkárom z Česká. Stretli sme sa aj pod polárnym kruhom v meste Mo i Rana, tam mi povedal, že pracuje v Osle. Ukázal mi krásne výhľady a zaviezol ma do betonárky za Slovákom Radom. Rado je temperamentný chlap, ktorý pochádza z rovnakého mesta ako ja, z Michaloviec :). Spravili sme si lososa a od Kuba som dostal Sushi, Polar bread, a tradičný nórsky syr Gudbrandsdalen.

Na noc som sa pohodil k motorke, zaspať som nemohol, navyše začalo kropiť. Kemping som zbalil a ľahol som si na lavičku, zaspal som asi okolo 5:00 ráno a vstával o 7:00. Vybral som sa pozrieť zvyšok nie až tak zaujímavého mesta a o 13:00 dal sa na cestu ďalej, po diaľnici E6 priamo do mesta Göteborg. Kombinácia roviny a nedostatku spánku si vyžiadali hodinový spánok na jednej z benzínok vo Švédsku.

Do Göteborgu som dorazil o 23:00. Miesto na kepmping som si našiel na jednom z mnoha sídlisk. Plán ďalšieho dňa bol, pozrieť si Scandinavium arénu, kde Slováci získali zlato na majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2002 a navštíviť Volvo múzeum. Do vnútra štadióna som sa dostal, síce ťažko, možno trocha nelegálne, ale dostal, cez okno som uvidel upratovačku, ktorá má asi posielala preč, ja som to pochopil, že smer ktorý mi ukázovala je ten, kde je vchod. Až neskôr vyskytlo, že dvere, ktorými som vošiel majú byť zamknuté, po mojom odchode to aj tak spravili.

Cez hustú mestskú premávku ma cesta zaviedla až priamo k automobilke Volvo, kde sídli aj múzeum, tejto Škandinávskej značky. Motoristická história ma naozaj zaujala, strávil som tu celý deň. Volvo sa v začiatkoch venovalo výrobe ložísk, až neskôr v 20.rokoch minulého storočia prešlo na výrobu aút. Táto značka je známa pre svoju bezpečnosť a dostupnosť osobných automobilov. Svoje stopy zanecháva aj v lodnom a najmä nákladnom priemysle. Vďaka svojej skvelej polohe firma naplno využíva lodnú dopravu. Podvečer má zastihla prehánka, tu kde kempujem však už neprší. Za 3 dni som najazdil niečo cez 300km a nachodil vyše 25 kilometrov, moje nohy to dosť cítia :).

38.Deň - 11.08.2021 00:49

Moje vlohy spania cez deň sa opäť ukázali, dnes som s postele vstal o 12:00. Lenka akurát pracovala na homeoffice, jej dnešný deň bol fakt náročný. Napriek tomu si našla na mňa čas a spolu sme na počítači pozreli, aké sú otváracie hodiny múzeí v Osle, pôvodne som tam plánoval ísť na motorke (je to 30km). Druhá možnosť bola ísť vlakom, ale ten je nad moje finančné možnosti, cesta tam aj späť by má vyšla na 40€. Keďže do Osla sa ísť neoplatilo, rozhodol som sa pre prehliadku mesta Drammen.

Mesto stojí na rieke, ktorá ho rozdeľuje na dve polovice. Charakteristickým symbolom je visutý most, určený pre cyklistov a peších. Nádherne sú aj staré drevené domčeky, ktoré mi pripomínajú starý Francúzsky štýl. Keď som sa už vracal ,,domov” oproti mne sa objavili nejaký Rumuni, ktorí behali a popri tom niečo kričali. Neskôr pani po Anglický povedala, že jej niečo ukradli, aby som za nimi bežal, rozbehol som sa, ale medzi uličkami sa stratili. Chalan, ktorý to tiež videl, zavolal políciu, keď dorazili, Rumunky začali vravieť, že muži ktorí utekali im ukradli 16 ročnú dcéru. Policajtom som iba vysvetlil, čo som videl. Keď som prišiel k Lenke, stále pracovala. Neskôr sme sa pustili do grilovania. Medzitým prišiel domov jej priateľ Kyrre (Facebook: Kyrre Hagen) pri pive a flaši vína sme si vychutnali dnešný večer. Nájazd je nula celých nula, nula km :).

37.Deň - 10.08.2021 03:03

Je zaujímavé, že ak má cez deň čakajú stúpania, tak tie najväčšie prídu hneď z rána. Inak tomu nebolo ani dnes, no poďme pekne po poriadku. Plánoval som vstať o 3:00 a o 4:00 vyraziť na cestu, aby som poobede dorazil do Osla. To ale pochopiteľne v mojom prípade nebolo nereálne, jednoducho milujem večer a noc. Zobudil som sa o 9:00. Prvou zastávkou bol vodopád Låtefossen. Kvapky vodí, ktoré som z neho pocítil mi taktiež naznačili čo má dnes čaká.

Prvé stúpania má čakali hneď za rohom. Pri ceste dole má zastavila pani, počkal som na auto, ktoré mňa a ostatných bezpečne previedlo cez rozpracovaný úsek cesty. Prázdne tundry zo sebou prinášajú vietor, keď k tomu pridáte hory a obálky, ktoré zachytávajú vznikne z toho slušná kombinácia vetra a dažďa. Chýbal už len chlad a cítil by som sa, ako na severe. Dostal som sa cez ďalšie dva úseky rozpracovanej cesty, v jednom prípade to bol tunel, osobné autá ho obchádzali cez horský prejazd a kamióny šli opatrne cez tunel, moja voľba kadiaľ ísť bola jasná, dole kopcom cez tunel. Ostávalo mi už len vysvetliť to personálu, tí to rýchlo pochopili, keď uvideli Pioniera. Pár kilometrov nemal pre to pochopenie kamionista, ktorý na mňa vytruboval a prepínal svetlami možnosti, ako ma obehnúť mal viacero však za to ja som sa mu nemal kde uhnúť. Nakoniec keď sme sa dostali ku krajnici som ho pustil pred seba, s kľudom som mu ešte zamával.

Pri tankovaní som stretol Maďarku, ktorá túto pracuje na benzínovej pumpe. Nasledovala kultúrna zastávka pri drevenom kostolíku v mestečku Heddal, je to najväčší drevený kostol s pomedzí 28 kostolov v Nórsku, ktorých stavba sa skladá z dreva. Cieľom dnešného dňa sa stalo celkom veľké mesto Drammen 30km od Osla. Tu som opäť stretol ďalšiu Slovenku Lenku (Facebook: Lenka Leginová) a jej priateľa, ktorý je motoristický novinár a pri večeri o mne písal článok. Do Nórskeho motoristického časopisu. Dnešný nájazd je 300km.

36.Deň - 09.08.2021 00:13

Nočný Bergen sa vplyvom noci zmenil na centrum alkoholu a na mól opitých ľudí. Ja som sa pustil do prehliadky tejto metropoly aj za tmy. Spievajúcich vtákov v prístave vystriedali hudobníci hrajúci na gitarách a ľudí do jednotlivých barov púšťali iba z rúškom a registráciou v systéme, pre prípad výskytu covid-19.

Keď som sa už chystál na spanie, z neďalekej lode som dostal pozvanie na palubu, tam bola rozbehnutá poriadna žúrka. Dostal som teplú polievku a pivo, ktoré som ešte zapil vínom, keď sa búrlivá atmosféra blížila k záveru, loď som spokojne opustil. Tentokrát som si karimatku rozložil v prístave pod strieškou, aby som v prípade dažďa bol chránený. Ráno má prekvapilo slnko, ktoré v tomto meste je veľká vzácnosť.

Zlákali má ešte malebné uličky, kde som si spravil pár fotiek. Už som si tu v Nórsku zvykol na to, že akúkoľvek vec tu môžem nechať len tak položenú bez zamknutia a mať istotu, že ju tam aj nájdem keď sa vrátim. Toto sa mi dnes stalo osudným, prišiel som o slnečné okuliare, chlieb a maslo. Lenonky síce boli v dobrom stave, ale ich hodnota neprevýšovala 5€, takže nemalo to cenu extra riešiť. Pravdepodobne som sa stal obeťou imigrantov, ktorý tu nemajú prácu a snažia sa niečo vyžobrať, alebo ukradnúť. Migračná politika v celej Škandinávii je v tomto ohľade veľmi slabá a príliš liberálna, to otvára dvere mnohým prisťahovalcom, ktorí tu využívajú systém.

Pár kilometrov za Bergenom som sa odpojil od hlavnej cesty E16, cez malebné dediny a viaceré vodopády má cesta zaviedla do prístavu, kde som hodinu čakal na trajekt, z celej expedície to bola pravdepodobne šiesta cesta loďou.

Cestu som si razil cez veľké množstvo mierne depresívnych tunelov a nádherne rovné kľukaté cesty, ktoré sa skončili v malebnom mestečku Odda. Dnes je nedeľa, to v Nórsku znamená zatvorené obchody a zakázaný predaj alkoholu. V tomto mestečku mi najviac padla zapáčila pešia zóna v ktorej bolo minimum turistov, staré drevené domy a typická nórska atmosféra. Po návrate k motorke má čakalo prekvapenie v podobe čokoladky od nejakých turistov :). Momentálne sa nachádzam v kempe, za mestom kde som sa osprchoval, opral si tričko a dostal darček, 3 krát adventure menu a poloplný plynový zásobník, ktorý využívam pri varení. Dnes za mnou ostalo 130km.

35.Deň - 08.08.2021 01:51

Privstať sa oplatí, dnes som sa o tom presvedčil. Ráno vyzeralo veterne, nakoniec to až tak hrozné nebolo. Dnešný cieľ bol jasný, mesto Bergen. Plán bol doraziť doň o 13:00, to ale nevyšlo, opäť som poblúdil, to by až tak hrozné nebolo, ak by som si to neuvedomil až po 30km, takže dnes sa spravilo 60km navyše. Tesne pred Bergenom mi došiel benzín, našťastie mi zastavil motorkár, ktorému som dal PETku a o pár minút prišiel s benzínom. Neskôr pri jazde do kopca sa motor začal zadierať, pravdepodobne to bola upchatá hlavná tryska v karburátore. O 14:30 som dorazil do Bergenu, vznik tohto mesta sa datuje až do roku 1070, kedy ho založil kráľ Olaf Kyrre. V roku 1217 sa Bergen stal hlavným mestom Nórsko, prebral tak úlohu po meste Trondhem. V roku 1299 však mesto túto pozíciu stratilo a získalo ju Oslo, ktoré je hlavným mestom Nórska do dnes. Tomuto mestu sa hovorí aj: Mesto medzi siedmimi horami. Názov mesta je odvodený od termínu Bjorgvin - ,,bjorg” (hora) a ,,vin” (lúka) voľne to teda môžeme preložiť, ako lúka medzi horami. Mesto má 250 tisíc obyvateľov a v roku 2000 bolo držiteľom odcenenia Európske mesto kultúry. Bergen má aj prívlastok najdaždivejšie mesto Nórska, asi som si svoju dávku dážďov minul na severe, keďže tuto má dážď nezastihol. Mesto mi predstavila Ida, je to 17 ročná baba, ktorú som stretol na trajekte zo súostrovia Lofoten do mesta Bodø. Keď som na trajek nastúpil, miesto bolo voľne iba pri nej, prisadol som si, bol som prekvapený, že tak mladá baba cestuje len tak samá iba s kufrom, ktorý ťahala za sebou. Oná zas bola prekvapená, že ja cestujem sám na motorke. Vymenili sme si kontakty, ja som šiel ďalej, ona zas na lietadlo do Bergenu. Nejaký ten čas aj kilometre ubehli a prišlo stretnutie tuto na juhu. Priznám sa, chvíľami som o stretnutí a prehliadke mesta pochyboval, ale nakoniec s toho vznikol zaujímavý príbeh z expedície, so šťastným koncom. Prehliadku sme začali v najznámejšej časti mesta Bryggen, jedná sa o sústavu drevených domčekov z 18.storočia, tie sa podarilo zachrániť v roku 1955 od ničivého požiaru. V roku 1979 bol tento komplex zapísaný do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Pokračovali sme ku kostolu, ktorý pochádza z 12.storočia. Cez romantické biele uličky sme sa túlali až na miesto, kde je minimum turistov, ale super výhľad na mesto. Ide už došiel čas, musela už ísť, za približne 13€ som si kúpil obojsmerný lístok na železničnú lanovku, ktorá má vyťiahla až ku jednému z vrcholov mesta, odkiaľ je jedinečný výhľad. Nechýbala ani prehliadka ostatných časti Bergenu, v noci. Toto mesto má veľmi milo prekvapilo, veľkosťou a nočným životom. Ak by som ho mal v krátkosti charakterizovať, znelo by to takto, jedičná nórska hostória zo spevom vtákov v neďalekom prístave. Dnešný nájazd je približne 150km.

33.-34.Deň - 07.08.2021 08:50

Ráno som si myslel, že dnes potiahnem aj Aurlandsfjellet - snešnú cestu, ešte pred ňou má čakala nemej pekná cesta Sognefjellet, vysoké horské stúpania a chatrná spojka nie je dobrá kombinácia, keď má čakalo posledné veľké stúpanie, v doline motor odrazu začal pri zaradenej rýchlosti vydávať zvláštne zvuky. Fúkal vietor, začal padať dážď, neskôr aj krúpy. Nevedel som čo bude, ostal som v doline medzi dvomi vysokými kopcami. Cesta nebola ani na jednu stranu, našťastie hneď vedľa stal odparkovaný karavan, v ktorom som dostal občerstvenie, ukľudnil sa a modlil sa, nech problém nie je v prevodovke. Keď ako tak prestalo pršať, rozhodol som sa motorku vytlačiť na kopec, to však ale nebolo možné, kvôli váhe. Pomoc som dostal od Nejakých turistov, ktorí za ťažné priviazali tenké lano, upol som si okolo krku riadenia a vyšli sme na kopec, dole som to už dal na neutráli až do prvého mesta pod kopcom. Zastavil som pri prvom dome, ktorý mal prístrešok, spojkový dekel sa vymontoval a tam sa už objavila rozsypaná spojka. Plán bol upraviť spojku tak, ako ju majú upravenú závodné motory pionierov. Pán, ktorý v tom dome býval so mnou obehol všetky možné varianty, kde by mali zváračku, flexu a šrubky na úpravu spojkového koša, všetko už bolo zatvorené. Pred jeho domom mi povedal, že nech počkám, vraj príde niekto z vozíkom, kto má dielňu. Asi po pol hodine sa objavili chlapci, ktorý sú nadšencami značky Harley Davidson. Pioniera sme naložili do vozíka a odviezli ho do ich dielne. S ich pomocou som všetko dal dokopy. Prešiel som do prvého kempu, kde som si postavil stan a uvaril si mäso, ktoré mi dali spolu s pivom. Nasledujúci deň som si prešiel snežnu cestu, na ktorej ale moc sneho som nevidel. Čakala má ešte jedna zaujímavosť, najdlhší tunel na svete. Týmto sa môže pýšiť Lærdals-tunellen z dĺžkou 24,5km, vo vnútri sa miestami nachádzajú miesta z modrým osvetlením, kde sa dá zastaviť. Našiel som už aj članok o mňe, ktorý silný clickbait, podľa názov som údajne havaroval, článok je zpoplatnený, takže sa k nemu nedá ľahko dostať. Ak by som to vedel skôr, rozhovor tej pani by som asi neposkytol. Teraz je plán jasný po E16 sa dostať do Bergenu, to mi ale prekazil čas a nadlomená spojka reťaze, na prvom vhodnom mieste som zastavil, reťaz opravil, postavil stan a hurá spať. Nájazd kilometrov vlastne ani neviem a ani ho neriešim, ráno vstanem, cez deň jazdím, kde má zastihne večer, tam si postavím stan a spím.

32.Deň - 05.08.2021 00:25

Už je to mesiac, čo som na ceste. Psychický som na tom dobre, nemám nejaké pocity úzkosti alebo smútku za domovom. Ešte včera večer som sa s Čechmi dohodol, že ráno má zobudia, tak sa aj stalo, vyviezli má pod najvyšší vrchol Škandinávie. Odtiaľ bola cesta viac menej nenáročná, miestami som kráčal cez sneh. Cítil som sa, ako na túre v Tatrách v skorej jari, keď ešte sneh sa nestihol úplne roztopiť. Na vrchole som si kvalitne oddýchol.

Na zostup som sa rozhodol pre nebezpečnejšiu ale kratšiu cestu, ktorá vedie cez ľadovec, na ktorom je trhlina a v závislosti od počasia mení svoje vlastnosti. Hrúbka ľadovca je 40 metrov, takže ak by som tam spadol, ani by sa má nepokúšali zachrániť, to som sa dozvedel neskôr. Keď som k nemu dorazil, miestna horská vodkyňa má naň nechcela pustiť bez istenia. Priviazal som sa na lano a opatrne šiel so skupinou asi 40 ľudí cez zradný ľad. Na konci som sa odviazal a slobodne pokračoval vlastnou cestou. Dorazil som až k horskému hotelu v oblasti Juvasshytta.

Vykúpal som sa aj v ľadovcovom jazere, kde voda mala príjemných odhadom 5 stupňov. Keď som si sedel v hoteli započul som: ,,Hodiny ubiehajú.” S úsmevom som sa spýtal: ,,Počujem dobré?” Nakoniec z toho vyskytlo, že tu pracujú dve baby z Oravy, jedná z nich študuje v Prešove, cez leto si tu dokážu zarobiť 3-4000€, čo určite pomôže každému študentovi. Cesta dole k stanu a motorke bola veľmi namáhavá, nakoniec má vzal miestny Nór, ktorý to mal po ceste.

Taktiež som od domácich dostal teplé rezance s paradajkovou omáčkou. Od Nemca na karaváne chlieb a syr, Nóri z juhu mi zasa doplnili vodu. Iný týpek z nórskej armády mi požičal skladací záchod, do ktorého stačí vložiť igelitku a ísť na to. Výzva 7 dni bez investície na jedlo je úspešne za mnou. Ak by som netankoval a nekupoval suveníry domov, tak môj týždeň na tejto expedícii na stojí rovných 0€. Dnes som síce na motorku ani nesadol, ale zažil som nádheru v podobe výstupu na najvyšší vrchol v Nórsku, ale aj v celej Škandinávii, Galdhøpiggen - 2464 m.n.m.

29.-30.-31.Deň - 04.08.2021 02:14

Z kempu som sa krásne vytratil, nikto odomňa žiadne peniaze nepýtal. Ani som sa nestihol prebrať a už má čakalo nečakané stúpanie na ktorého konci som sa pekne zviezol až ku prvej križovatke. Tu sa to celé začalo, odbočil som zle cesta viedla dole kopcom, to že som zle odbočil som zistil až fakt ďaleko. Jedinou výhodou môjho zablúdenia boli nádherné výhľadi, ktoré som videl, sám som neveril kam má cesta zaviedla. Na benzínke som streto manželov, ktorí cestujú na anglických motorkách značky Matcheless z roku 1949, tieto motorky sú zaujímavé tým, že zadnú brzdu majú na ľavej nohe a radenie na pravej. V mestečku Stryn som vymenil nálepky z borcami na čoproch. Trochu frustrovaný som sa vybral opäť na správnu cestu to som ale netušil, čo má ešte čaká. Keď som bol už skoro na konci veľkého stúpania, šiel som si podriadiť do jedničky, na motore iba vyskočili otáčky a nič sa nedialo, zhodil som reťaz a vydal sa spať dole, plán bol nájsť nejakú dielňu, kde by som sa na to mohol pozrieť, keď som už bol v doline, stretol som traktoristu (Facebook: Rolf Olav Gjørven) ktorého sa mi podarilo nejako zastaviť, vysvetlil som mu, aký mám problém, povedal mi nech ho nesledujem, zaviedol má k sebe domov a tam stála veľká autodielňa. Mnohí mi tvrdia, že Boh neexistuje. Pravdepodobnosť, že tak skoro nájdem autodielňu v malej dedinke, v Nórsku, kde cesta z mesta do mesta, je aj niekedy 200-300 km a medzitým je les, tundra alebo sieť tunelov, je veľmi mala. Boh dopusti, ale neopustí. Rolf má zavolal k sebe domov, kde mi dal večeru a predstavil sa. Rolf má 30 rokov, pred siedmimi rokmi pracoval, ako mechaník kamiónov, v súčasnosti sa venuje farmárčeniu chová kravy a jeho hlavnou náplňou je produkcia mlieka. Má malú farmu, ktorú zdedil po svojom otcovi a dedkovi. Takziež má aj malú dcérku ktorá sa s ním rada vozí na traktore, zatiaľ čo jeho manželka sa stara o ich spoločnú domácnosť. Rozložil som stan a pobral sa spať. Ráno som vstal o 10:00, rozobral plechy, vybral motor z rámu, demontoval spojku. Malý problém nastal pri polení motora, kde som zistil, že si musím vyrobiť silnejší prípravok na polenie, keď už motor bol otvorený, problém sa hneď ukázal, zlomená vidlička spojky. Vozím so sebou náhradnú celú prevodovku, takže to nebolo nič hrozné, motor som opäť zložil, osprchoval sa a vybral sa spať. Ráno ma Rolf zobudil, povedal mi, že za 30 minút príde novinárka, vraj chce so mnou spraviť rozhovor. Dorazila pani v rokoch, položila mi základne otázky a moje odpovede si zaznačovala na papier. Ja som dal dokopy motorku, zbalil sa a rozlúčil. Rolf a jeho rodina mi dali k dispozícii dielňu, 3 krát denne jedlo a sprchu, celé 2 dni. Boha spoznávam a vidím aj v ľuďoch naplnených láskou a ochotou mi pomôcť. Opäť som si vystúpal na jedničke dlhé stúpanie. Neskôr motor začal cukať, som si vravel: ,,Čo to zas môže byť?” Vymenil som sviečku a stále to isté. Pozrel som do nádrže a tam veľké suchoty, z PETky, ktorú nosím vzadu na kufroch som dolial benzín a šiel ďalej, povedal som si, že kde má zastihne tma, tam končím. Skončil som pri francúzskej rodinke, ktorá do sme priletela, tu si požičali karavan a cestujú si po juhu Nórska, dostal som od nich najesť a vzácne pivo. Keď som si šiel postaviť stan, stretol som aj Čechov, ktorí majú zajtra rovnaký cieľ, ako ja, najvyšší vrch Škandinávie Galhøpiggen 2464 m.n.m.

28.Deň - 01.08.2021 11:23

Zobúdzať sa v závane vetra a vĺn oceánu je príjemné, ale príjemné rozhodne neboli mušky, ktoré keď som otvoril stan, má ihneď začali bombardovať. Vyfotil som sa s Talianskými motorkármi, ktorí idu tu istú trasu, ale z Juhu, takže veľký cieľ je ešte len pred nimi. Zvyškom impozantnej cesty som sa dostal do mesta Molde, toto mesto láka mnoho turistov, pre svoje čaro. Asi každému by tu chutila dobrá káva, v pozadí rybárskych lodi v prístave.

Ďalším dobrodružstvom bola cesta Trollov - Trollstigen. Je to najznámejší horský prejazd v Nórsku, 6km úsek so stúpaním 10% a prevýšením niečo cez 800m, svoje pomenovanie si vyslúžila vďaka tomu, že údajne tu boli zhliadnuté mýtické bytosti - Trollovia. Toto bolo moje prvé horské stupanie na pionieri, zo začiatku som sa trocha bál, ale potom strach opadol a už teraz sa teším na ďalšie hory.

Na vrchole som lákal neveriace pohľady turistov a prezrel si nádherne štíty hôr, ktorých vrcholky sa strácajú v oblákoch. Stretol som aj dve mladé Slovenky, ktoré pracujú v Geirangerfjorde. Presne tam som mal aj namierené, predtým má ešte čakal dnes už druhý a v poradí piatý trajekt na mojej ceste, pokecal som si s miestným motorkárom, nastavil spojku a dotiahol pravý dekel motora. Všetko ide podľa plánu, lebo žiadny plán nemám. :)

Po 30km som sa predomnou objavil Geirangerfjord, nádherný výhľad z vrchu kľukatej cesty bol dokonalý, dolina zaplavená azúrovou vodou, na konci ktorej sa nachádzalo centrum. Zastavoval som tu každých 100 metrov a len neveriacky pozeral na tu nádheru, uvidel som aj kúsok starej cesty, ktorá už bola zarastená trávou. Miesto som si našiel v kempe, dal si studenú sprchu, lebo za teplu vodu by som si musel zaplatiť 1€, keďže som otužilec, veľký problém mi to nerobilo. Na zahriatie som si dal poldeci slivovice, ktorú som dostal na Nordkappe a pobral sa spať.

Dnes som najazdil niečo cez 100km a spolu nastúpal približne 1000 výškových metrov.

27.Deň - 31.07.2021 00:57

Ignorancia budíku sa nevypláca, zobudil som sa o 12:00 na obed, užil som si skvelého jedla, ktoré sa ku mne večera dostalo. Celkom zdĺhavou každodennou rutinou je rozbaľovanie a zbaľovanie stanu, trvá to niečo okolo hodiny. Po malebnom vidieku som sa dostal až ku v poradí tretiemu trajektu na mojej ceste, plavba dlho netrvala. Na súši moje prvé otáčky kolies smerovali na benzínku, kde som doplnil palivo, skoro mi došiel olej, ale núdzová ampulka 2T oleja to zachránila. V meste Kristiansund som spozoroval aj černochov a iných migrantov, ktorí tu pracujú. Podľa slov viacerych Slovákov žijúcich v Nórsku, je migračná politika slabou stránkou tejto vyspelej krajiny. Došlo mi už jedlo, tak ako vždy som skúšal ho nejak získať, šťastie sa na mňa usmialo v malom supermarkete, vošiel som dnu a opýtal sa predavačky, či nemajú nejaké jedlo, ktoré je po záruke. Povedala mi, že nech idem za obchod, vyšla z košíkom plným chleba, hneď som si vzal 5 kúskov a rozhodol sa pokúsiť žiť týždeň bez finančnej investície na jedlo. Najedený som sa pustil na Atlantic Oceán Road, táto cesta je dlhá 8,3km a v roku 2005 dostala ocenenie ,,Nórska stavba storočia”. Kúpil som nejaké magnetky, nalepku a zakempil som túto na pobreží. Dnešný nájazd je asi 100km.

26.Deň - 30.07.2021 01:57

Keď som zaspával, nevedel som čo má bude čakať ráno. V tomto meste nočný život praktický nie je, takže som sa nebal toho že by má niekto okradol, alebo mi nejako ublížil. O 9:30 zobudil má pán z kávou v ruke, ktorú mi priniesol, vravel, že niečo podobné ešte nevidel. Neskôr prišla za mnou aj pani z kaviarne oproti, taktiež mi chcela spraviť kávu. Spomenula, že od 7:00 som bol miestná atrakcia. Výhodou pioniera je, že na vás nepozerajú, ako na bežného motorkára alebo turistu, ale ako na cirkusanta a blázna zároveň, vyfotils si má aj mestká policajtka, ktorej ani nenáoadlo mi dať pokutu za kemping v historickom centre. Zbalil som sa a o 10:00 som šiel kúpiť nejaké magnetky. Našiel som aj 2 plechovky od piva. Rozhodol som sa ich zaniesť do najbližšieho supermarketu, kde som si aj chcel kúpiť chlieb, najpr som sa ale spýtal, ci nemajú nejaké staré jedlo, odpoveď bola nie. V regáli som ale našiel chlieb, pozriem na dátum spotreby jasnou červenou tam svietilo 27.7. dnes je ale 29.7. ihneď som šiel za predavačom, jednoducho ho odblokoval a ja som získal chlieb zadarmo. Najedol som sa a vybral sa do mesta pozrieť na festival, ktorý sa tu práve konal. Asi najviac neznášam, keď sa mi treba dostať von z mesta, semafori a hustá premávka má znervózňuje, ale samota je tak dobrý učiteľ, že ak sa cítim nervózny, viem to ovládnuť, dať sa do kľudu a pozerať sa na to, ako na obyčajnú emóciu. Trocha som aj pobludil, ale nakoniec som našiel správnu cestu. Na prvej benzinke som natankoval, dotiahol sekundárne koliesko, našponoval a nastriakal reťaz, hlavou sa mi už preháňajú aj myšlienky a nápady na ďalšie cesty do budúcna. Už som aj uvidel článok o mne v miestných novinách. Opäť na ceste E39 je riedka premávka ako na severe a objavujú sa tu krásne výhľady na fjordy zo všetkých strán. Z včera mi ostalo ešte pivo, keďže tu má veľkú hodnotu okolo 3€, tak som sa ho pokusil u miestných vymeniť za jedlo, keď som prišiel k rodinke z dvomi deťmi, pani mi vysvetlila, že sú tu len na chate a nejak extra jedla nemajú, išla dnu a priniesla mi tašku jedla a ostalo mi aj pivo. Po skvelej večeri som zakempil, na krásne lúke pri pobreží fjordu, do ktorého sa voda vlieva priamo z Atlantického oceánu. Dnešný nájazd 100km.

24.-25.Deň - 29.07.2021 13:22

Už začínam cítiť Juh, nezobúdza má zima, ale ranné slnko, ktoré nahreje môj stan. Pustil som sa do pretesnenia hlavy valca, nepomohlo. Vyskúšal som aj meniť trysky, opäť to isté. S úprimnom dôverou som sa pomodlil, jednoducho som to odovzdal Bohu. Ešte som ani nestihol zbaliť stan a už si ma odchytili dvaja novinári z mesta Mo i Rana, položili mi základne otázky, nafotili si mňa a motorku a išli svojou cestou. Tá moja smerovala na prvú benzínku, tam som rozobral a prečistil karburátor, vymenil vzduchový filter a práve asi to bol kameň úrazu, každopádne božia vôľa zasiahla. :) Na kufor som si aj nakreslil mapu mojej cesty, keďže veľa ľudí sa neveriacký pýta z kade som sa tu vzal. Už je to tu polárne dobrodružstvo je na konci, prekročil som polárny kruh zo severnej strany. Dnešný deň bol trazitný, cieľom je sa dostať do mesta Trondheim, takže nejaké zastávky som v pláne nemal. Nórsko je však pastva pre oči, ďalej som zbadal nádherne vodopády, keď vidím takéto miesta neváham zastaviť. Na tejto expedícii sa snažím jedlo získavať Dumpster divingom, vyberaním jedla zo smetných nádob, ktoré sa nachádzajú za každým obchodom z potravinami. Tentokrát som tam našiel 3x sirup a instantnú polievku, ktorá ale už nebola dobrá. Keď som už videl že slnko sa poberá za obzor, začal som si hľadať miesto, kde prespím. To som našiel za mestom Harran, na odpočívadle. Vedľa mňa kempovali dôchodcovia v karavane, asi sen každého človeka, na sklonku života si užívať vanlife pri vínku v Nórsku. Na druhej strane boli zas manželia v strednom veku, on Nór a ona Ruská, omámení sladkým alkoholom. Zavolali ma k sebe a ponúkli má mäsom, ktoré spravili na improvizovanom grile, uvarili mi čaj a pobral som sa spať. Ponaučenie z dnešného dňa: Všetky tvoje starosti nechaj Bohu, on sa postará.

Ráno ma opäť čakal tranzit. Prišlimotorkári z Poľska, idu tu istú trasu čo ja, získal som typ na zaujímavé miesta. Pálil som to priamo do Trondheimu. Čím idem južnejšie, tým sa opäť začína aj zhustovať premávka, miestami na ceste E6, ktorá spája celé Nórsko od severu po juh je iba jeden jazdný pruh ohraničený zvodidlami, takže autá má nemohli nijako obehnúť, na miestách kde je sa jazdí 90 ja som šiel 50, do kopca 40, teda za mnou sa tvorili nemalé kolóny, aspoň som vodičom priblížil zážitok cestovania na pionieri. :) Pri pravidelnom tankovaní som stretol aj hipsterov, ktorí na starom Volkswagene z roku 1977 roadtripuju po Nórsku (Instagram: @iristrana @alexullis) nakoniec som zbadal mesto na ktoré má už 500km upozorňujú smerové tabule, Trondheim. Tu som si pozrel historické centrum a katedrálu Nidarosdomen, v ktorej sa už od roku 1814 korunujú všetci Nórski králi, vrátane súčasného Haralada. O 18:00 som si vypočul nádherný zborový spev v katedrále. Keď som hľadal niečo pod zub, všimol si má chalan, ktorý mi v stánku spravil zapečenými chlieb so šunkou a syrom. To som ešte však netušil, že tu stretnem aj týpka, ktorý si na kolobežku postavil veľký reprák a pri tom, ako sa vozil po meste robil pekný rámus. :) Další bláznivý ľudia, na ktorých som natrafil boli anarchisti z Dánska, taktiež jedlo získavajú po smetiakoch, povedali, že za hodinu sa vidíme na tom istom mieste, prišli z pivom o ktorom vraveli, že ho ukradli v potravinách. Dal som si s nimi 4 piva, jedno mi nechali na cestu. Šiel som si ešte pozrieť nočné mesto, ťahalo má to opäť do katedráli, ale veď o takomto čase určite bude zatvorená, omyl bola otvorená, objavila sa otázka kempingu, s tým som sa nebabral, roztiahol som si karimatku a spacák len tak na ulici, veď keď už som spal na záchodoch, pod mostom, tak musím aj na chodníku. :) Ďalšie bláznivé miesto bude asi tunel. :) Budík som si nenastavoval, nechal som to na náhodu, čo má ráno zobudí. Ponaučenie z dneška: Je zbytočné si robiť starosti z niektorých veci, ktoré nevieme ovplivniť, alebo nevieme, ako dopadnú.

22.-23.Deň - 27.07.2021 01:25

V noci som moc spať nemohol. Ráno má však čakalo oteplenie a aj dážďa už nebolo. Po skvelých raňajkách som sa musel veľmi nútiť do údržby motorky, namazať a našponovať reťaz, vymeniť prednú žiarovku, naladiť stále rozladený karburátor. Za slnka som vyrazil do múzea letectva a avioniky, málo kto vie, že Nóri, ako prví na svete zaviedli prepravu pošty lietadlom. Nasledoval krátky spánok na lavičke a kolesa sa už točili k prietoku

Saltstraumen, je to 150 metrov široká úžina, voda tade preteká z jedného fjordu do druhého potom naopak, strieda sa to každých 6 hodín. Tým, že jedna strana bráni v prietoku tej druhej, tak tu vznikajú vodné víry. Je to najsilnejší prílivový vodný prúd na svete. Prvýkrát som spal pod mostom a to doslova, všetky voľne miesta, kde by som mohol postaviť stan boli mokré. Nájazd som spravil, asi 20km. Tak ako ráno, tak aj po celú expedíciu stretávam veľa Nemeckých motorkárov na BMW GS1200, inak to nebolo ani ráno, pravdepodobne manželia na výlete krútili s hlavou, keď som im povedal odkiaľ idem. Po pár kopcoch a tuneloch sa pionier rozhodol, že si za jazdi vyšrubuje sviečku. Neskôr keď som došiel k benzínke so suchotami v nádrži, zistil som že je zatvorená, situáciu vyriešil miestný chlapík, ktorý mi dal benzín, práve kosil trávu. V tom istom meste som si vyskúšal aj Dumpster diving, miestné reťazce tu vyhadzujú veľa dobrých potravín, ešte pred dátumom spotreby, bez toho aby mali nejaké nedostatky. Ja aspoň tým, že si niečo také vezmem zo smetiaka, ušetrím prírodu aj peňaženku. Konkrétne platobná karta dostala zabrať, keď som kupoval magnetky aj nejaké veci v Artic circle centre. Áno, už som opäť pod polárnym kruhom. Nie len že je rozladený karburátor, ale nejak to aj veľmi žerie. Spotreba 5l na 100km je trošku moc, neskôr som zistil, že pravdepodobne prefukuje hlava valca, asi som to podcenil tým, že som tam nedal tesnenie :). Rano múdrejšie večera, zajtra sa na pozriem. Kempujem niekde na pobreží fjordu, za mestom Mo i Rana.

20.-21.Deň - 25.07.2021 03:29

Spať som nemohol, svetlo je tu 24 hodín denne, celú moc som sa hral na mobile a sledoval, ako sa počasie pomalý umudruje, zaspal som asi o 4:00 pochopiteľne som prespal aj nasledujúci deň. Vstal som o 16:00, natankoval benzín, kúpil olej a vrhol sa na súostrovie Lofoten, ktoré skladá sa z 80 ostrovov, objavovať túto perlu Nordlandu (jeden z 11 krajov v Nórsku) v noci je lepšie, ako cez deň kvôli menšiemu počtu turistov, jedinou nevýhodou tejto voľby bolo, že som si nemohol zohrievať nohy na benzinkách, ktoré boli zatvorené, ale aj napriek tomu v celej Škandinávii si môžte palivo natankovať vďaka samoobslužnej pokladni.

Moje nohy dostali teplo až v strede Lofot v meste Svolvær ktoré sa nachádza v strede súostrovia, kde som našiel hotel na ktorom boli pokazené vstupné dvere a tak bol otvorený aj o druhej ráno. Pozrel som si mesto a šiel ďalej. Prvá časť súostrovia mi neprišla ničím zvláštna, ale ďalej to už bola samá nádhera, či to bola pláž, mesto Reine kde som kúpil magnetky a dotankoval benzín, historické mesto Å - nájdete tam rybárske múzeum a všade cítite ryby, konči sa tam cesta E10, ktorá vedie cez celé Lofoty.

V malom meste Moskenes som sa nalodil v na trajekt, ktorý smeroval do mesta Bodø. Môj vek tentokrát nikto neriešil, miestný kučeravy chalan, ktorý tu brigáduje si iba sfotil moju ŠPZ, zapísal meno a tel. číslo, nič som neplatil. Na palube boli sedačky, ako v lietadle, skoro všetko už bolo obsadené, ale ďalej bolo voľné miesto pri krásnej blondíne, spýtal som sa, či si môžem prisadnúť, s krásnym úsmevom prikývla, bol som unavený, takže som 3 hodiny cesty využil na spánok, ku koncu má zobudila a dali sme sa do reči, zistíl som, že taktiež má 17 rokov a pochádza z Bergenu, bola na prázdninách za rodinou na Lofotach. Vymenili sme kontakt a sľúbila mi prehliadku mesta Bergen, uvidíme, ako to dopadne :).

Pred časom som dal na Facebook príspevok do skupiny Slováci v Nórsku, stručne som popísal, kto som, čo som a do akého bláznovstva som sa pustíl, okrem iných mi napísala aj Janka (Instagram: @janaspisakdesigner), ktorá tu žije s rodičmi, pôvodne pochádzajú z Košíc. Dostal som super obed, teplo a jej rodičom som vyrozprával zážitky z cesty, pribálili mi aj nejaké jedlo na cestu.

Keď som smeroval ku ďalším Slovákom, opäť som stretol Slováka a jeho manželku Češku, bol to Roman Kudroň kutri (Facebook: Fohľadnice z ciest), ktorý sa na Jawe Perak 350 vybral na Nordkapp opačným smerom, ako ja. Zbadal som ho v protismere, otočil som sa, to iste urobil aj on. Nakoniec sme sa stretli ďalej pri potravinách. Pokecali sme a vyfotili sa. Ďalej som smeroval k ďalším Slovákom, k Jurajovi a jeho manželovi. Jeden pracuje, ako lekár, druhý, ako zdravotnícky asitent. Majú naozaj nádherný a čistý dom, štedro má pohostili a dostal som na spánok svojú izbu a veľkú posteľ. Prespal som aj nasledujúci deň, neustále svetlo za polárnym kruhom môjmu spánkovému režimu moc nevyhovuje.

Opäť som dostal obed a večeru. S plným bruchom, v suchú a teple sa poberám spať.

17.-18.-19.Deň - 21.07.2021 23:47

Noc na záchodoch bola ako noc v rýchliku Zemplín, severský vietor sa do nich poriadne oprel a vysledok bol 2 hodiny spánku, ale aspoň všetky veci som mal suché a teple o 10:00 má čakal pred budovou Nordkappu Ľubo, je to Slovák, ktorý žije so svojou manželkou a bratom v neďalekom mestečku Honningsvåg. Ukázal mi aj miesta, ktoré bežnej verejnosti dostupné nie sú. Ako napríklad storojovňa, či zimná výbava. Taktiež mi prezradil, že pijú Nóri, tak každý si prinesie vlastnú fľašu alkoholu a keď už je opitý, nečakane bez rozlúčenia sa vytratí, aby sa mu ostatný nesmiali, že vypil málo.

Poobede som sa pobral ďalej, začalo severské peklo, teplota vzduchu bola 8st, vietor fúkal rýchlosťou 10m za sekundu a k tomu hustý dážď, najviac trpeli ruky. Dokonca s toho všetkého som aj poblúdil, nakoniec som sa cez studenú tundru dostal mesta Alta, ktoré je známe tým, že je to centrum študentského života a jediné väčšie mesto pre najsevernejšie oblasti Nórska. Prespal som tu na benzínovej pumpe, zobudil som sa o 12:00 na obed, na stole som našiel nátierku a dve žemle, boli to raňajky od ľudí, s ktorými som v noci kecal.

Rozhodol som sa kúpiť si poriadný moto nepremok a rukavice. Stretol som trochu bláznivý pár, vzali má autom do mesta. Ešte sme ani nedošli do obchodu a už babe volala mama, že jej v izbe našla 4 šulky marihuany :). Kúpil som nepremok, rukavice a olej do benzínu, priviezli má a išlo sa ďalej keďže som dlho spal, tak som sa rozhodol to potiahnuť do noci. Išiel som cez nejakú dedinu, do ktorej vchádzala čierna dodávka z krížikom na streche, išiel som za ňou. Myslel som si, že sú to kňazi a že má niekde ubytujú, no boli to hrobári, zohrial som v dome smútku, kde oni vo vedľajšej miestnosti pripravovali nebožtíka do rakvi.

Išiel som ďalej, neskôr mi začal haprovať karburátor, motor sa začal pridierať. Pomalý som prišiel o 4:00 na jednú z mála nonstop otvorených benziniekv meste Nordkjobsbotn, aby som sa vyspal, bola tam len samá pani. Najprv má chcela vyhodiť, potom má nakoniec nechala, ale o 6:00 má zobudila. Myslel som, je striga. Keď mi ale kúpila kávu a prehodila pár slov, vyšlo, že je to celkom milá pani.

Išlo sa ďalej, ozval sa karburátor. Vyskúšal som všetky kombinácie štelovania, trysky, hladina v plavkovej komore… a stále bol vysledok rovnaký, motor sa pridieral. V meste Bjerkvik som sa rozhodol karburátor zhodiť a poriadne ho vyfúkať kompresor, s ktorým sa fúkajú kolesa. Pomohlo, síce nedrží voľnobeh, ale motor ide pekne aj v najvyšších otáčkach. Zakempil som v dedine Dargvik. Za tri dni som prešiel 698km.

15.-16.Deň - Nordkapp - 19.07.2021 03:56

Ráno má zobudila partia turistov, ktorý si na mieste kde som spal nacvičovalí lukostreľbu. Cestou do Nórska som stretol dvoch Nemcov (Instagram: @1fachraus), ktorí spolu išli už tretí mesiac na Nordkapp. Na hranici Fínsko-Nórsko mi len skontrolovali pas a očkovací preukaz, popriali šťastnú cestu. Prešiel som do iného časového pásma, čas mám teraz rovnaký čas, ako na Slovensku. Na prvej benzinke som doplnil tlak v pneumatikách, a pokračoval ďalej do mesta Lakselv, kde začali fjordy, ale aj zima. Prvýkrát som vytiahol zimné lyžiarské rukavice a čiapku so slovenským znakom. Už bolo približne 20:30, ale do Nordkappu ostávalo už len 280km. Cez fjordy a tunely som si razil cestu za vytúženým cieľom. Opäť som stretol cyklistov a opäť to boli Nemci (Instagram: @roofless.cat) títo išli cez Švedské pobrežie. Prišiel som ku tunelu Nordkapp, je to 7km dlhá diera, ktorá vedie popod more na ostrov Magerøya, prvé kilometre boli super, išlo sa dole kopcom. Ale potom prišlo veľké stúpanie približne 12%, pionier to dal na jednotke, cestou na Nordkapp som vyšiel ešte zopár dlhých kopcov a zrazu sa objavil veľký cieľ sám veľký Severný mys Nordkapp, hneď čo som dal motorku na stojan, som začal vrešťať od radosti. 18.7.2021 o 3:00 som sa stal prvým čo to dal sám na Jawe 50 pionier. Moja radosť zobudila Nemcov v starej dodávke. Pogratulovali mi, išlo sa fotiť a islavovať, otvoril som aj fľašu červeného vína, ktoré veziem už od Estónska. Prišiel malý problém nevedel som kde si rozložim stan, nakoniec som našiel závetrie, ale ráno má zobudíl personál, bol tam núdzový východ a to bol problém, keď som všetko zbalil, dopil som fľašu vína, nemal som ho totiž čím zavrieť. Šiel som sa zohrať do budovy. Tam som stretol Slováka, ktorý tam pracuje, kúpil mi kávu a hodil má na aute, na čiatok túry. Chystal som sa navštíviť skutočne najsevernejší bod Európy, Knivskjellodden. Len som nevedel, že tam aj späť je to 18km :). Cestou tam som stretol ďalšieho Slováka (Instagram: @jmny_333) a miestných, s ktorými som si po anglicky pokecal. Na tejto expedícii si aj veľmi zlepšujem Angličtinu, keďže na nej stojí moja celá komunikácia s okolím. Došiel som do cieľa, zišiel dole k pobrežiu, vyfotil sa a zapísal som sa do ,,vrcholovej” knihy. Cesta spať ale nebola dobrá, najprv sa rozfúkal silný vietor, došli mračná a nakoniec začalo pršať, dážď tu nepadá tak ako u nás, tuto stačí že sa vietor oprie do oblaka a vznikne akési veterné mrholenie, ale dážď tu človek necíti, po pol hodine je tu človek tak mokrý, ako po dobrom lejaku, na Slovenskú. Nepremok bežne na túru neberiem, ani predpoveď nenaznačovala tomu, že bude pršať, nakoniec stalo sa, keď som konečne dorazil ku ceste vzal má jeden Nemecký motorkár. Áno, mám šťastie na Nemcov :). Na Nordkappe, kde som mal pioniera som utekal hneď dnu, do budovy, kde som si spravil sušiareň prádla, na mne ostalo iba terno prádlo. Tentokrát ku mne prišiel brat Slováka, ktorý má ráno viezol na túru, kúpil mi kávu, sendvič, a lososa, ktorého som si odložil na zajtra. Prezrel som si miestné múzeum Nordkappu a premiestnil sa na mužské záchody na parkovisku, kde je radiátor a kúrenie a tak som si mohol vysušiť moje veci. Ostávam tu aj spať. Na motorke má čakal darček, fľaška domácej

od Anciášov VSETÍN, ďakujem :).

14.Deň - 16.07.2021 22:34

Presne dnes sa konči druhý týždeň expedície na Nordkapp. Ráno som si pokecal so Santa Clausom v Rovaniemi. Bol to veľmi silný zážitok, najprv som vstúpil do tmavej miestnosti a cez pár chodieb nakoniec má Elfovia k nemu priviedli. Spýtal sa má z ktorej časti Slovenska som, keď som povedal, že z Michaloviec, spýtal sa či to je to mesto, ktoré je pri Košiciach. Santa má rozhodne dobré znalosti geografie. Keď som išiel preč, na konci som si mohol kúpiť video z rozhovoru za 40€ a fotku za 24€, to video mi prišlo ako video z kastingu do porna, proste celé stalo to za to :), stretol som aj českých motorkárov. S benzinkami tu až taký veľký problém nie je, aký som čakal. V Laponsku sú ľudia oveľa lepší, ako v ostatných častiach Fínska, najhorší ľudia boli asi v strede Fínska. Asi 100km od Rovaniemi som v strede ničoho narazil na Hipstérsky obchodík, nakoniec vyskýtlo, že tam žije žena s piatimi mačkami podporil som ju kúpou čokoládky, uvaril si obed a šiel ďalej. 90% tunajších aút má prídavné osvetlenie, z dôvodu polárnej noci a neosvetlených ciest v strede fínskych lesov. Na miestných benzinkách kúpite aj také veci, ktoré by ste u nás hľadali márne. Pri hľadaní miesta na spanie som sa skoro opäť vytrel, treba dávať pozor na tunajšie šotoliny, vyzerajú byť ok, ale miestami je hlbší piesok, do ktorého keď sa zahlobí predné koleso naloženého pioniera je problém. Neskôr som skoro trafil soba a nakúpil si aj nejaké jedlo, zaujímavé su tu aj ceny piva, ktoré sa u nás pije na litre. Cez aplikáciu iOverlander som si našiel výborne miesto na kemping, nachádza sa v lyžiarskom stredisku, v meste Saariselkä. Od Rovaniemi cítim už aj pokles teploty, je tu okolo 20 stupňov, v noci 10-12. Dnes sa najazdilo pekných 260km.

13.Deň - 16.07.2021 01:18

Keď som vyšiel zo stanu, na stoličke ma čakalo jedlo od motorkárov na H-D, ktorí mi aj zaplatili kemp. Všímam si aj tunajšie riedke osídlenie, miestami vidieť človeka je skôr niečo zváštne, ako bežné. Dnes som mal cieľ mesto Rovaniemi. Cestou tam som ale pobludil, pozrel som si trasu a vydal sa na ňu, asi 40 kilometrov ma čakala iba šotolina. Fínsko má veľkú rozlohu, preto asfaltom sú tu pokrité len hlavné ťahy, do dedín, skôr lázov vedú iba šotoliny. V strede lesa mi mávali dvaja malý chlapci. Iba 500 metrov od konca off-roadu som trafil hlbší piesok, predné koleso sa zaborilo, iba so mnou zamávalo a už som letel dole. Ohol sa iba nosník predných brašni. Na asfaltke má čakala zastávka, kde som všetko dal dokopy. Začalo kropiť, nahodil som nepremok a šiel ďalej kde som ho dal aj dole. O 40 kilometrov ďalej má cesta doviedla do Laponska, čo je severný kraj Fínska. Je najmenej osídlený a má jedinečnú prírodu, medzi turistami je veľmi obľúbený. Tu som videl aj prvé soby. V Rovaniemi som hľadal dedinu Santa Clausa, po miernom blúdení som ju našiel. Dnes 15.7.2021 o 23:00 sa stal historický moment môj pionier sa pravdepodobne stal prvým pionierom, ktorý prekročil hranicu Polárneho kruhu. Stan som postavil na miestom parkovisku pre karavany.

12.Deň - 15.07.2021 00:40

Moc bola ťažká a taký je aj budíček. Všetci sme vstali, niečo zjedli a vyrazili na cesty, onedlho po štarte mi odpadlo koleno výfuku. Tankujem tu aj do dvoch 1,5l PET fliaš, lebo benzínu tu všade dostatok nie je. Dnes som si dal cieľ mesto Rovaniemi, ale vzhľadom na čas, kedy som vyrazil bolo to nereálne. Večerné hodiny má zastilhli v meste Puolanka. Našiel som si tu miestný kemp, v ktorom noc stojí 20€, keď som sa to dozvedel, chcel som sa otočiť a ísť preč, ale motorkári na H-D (Harley Davidson) mi tento kemp zaplatili a ponúkli má klobásou, ktorú grilovali na ohni. Dotiahol som šruby ktoré držia motor v ráme. Taktiež som sa povozil na člne, osprchoval sa a vypral si veci.

11.Deň - 14.07.2021 23:24

Pán má ráno prišiel zobudiť do jeho izby, v ktorej skladá modeli lietadiel. Dole má čakali výborne raňajky, prebrali sme trasu a šli sme do jeho dielne, kde som spravil malú údržbu motorky. Ako darček som dostal 1,5l oleja do benzínu, nejaké nálepky a nášivku, pokračoval som ďalej. Pri jazere som si všimol skokanskú vežu, z ktorej sa skákalo so vody. Prekonal som strach a skočil som z piatich metrov. Okúsil som aj offroad. Opačným smerom na Nordkapp išli aj iný Slováci, s nimi som sa stretol v Kajaani kvalitne sme sa opili :). A z miestnej útulne sme spravili saunu. Spať sa išlo ráno o 5:00.

10.Deň - 12.07.2021 23:38

Ťažko sa tu spí, slnko tu síce zapadá, ale úplná tma tu nie je. Zaspal som približne o 1:00 hodine miestného času a zobudil sa o 11:00 na obed. Už som zvykol na miestných ľudí, keď sa s nimi dlhšie rozprávate ukážu sa, ako fajn ľudia. Taktiež mi miestny prezradili, že najlepšie sa jedlo oplatí kupovať v supermarkete Prisma, chlieb a ekvivalent našej nátierky Rama má vyšiel na niečo cez 2€. Vyrazil som z Lahti, prvé kilometre viedli do miestného múzea motocyklov, kde nechýbala ani Jawa, dokonca dve. Miestné cesty vedú cez mesto, les, jazero, malú dedinku, jazero, les a asi po 60 kilometroch zbadáte väčšie mesto, ktoré by sa dalo prirovnať k našim okresným mestám. Lenže tu sú to metropoly Fínska, tak ako u nás Košice, Bratisla, Prešov a podobne. Okolo 19:00 som dorazil do mesta Jyväskylä, kde som si kúpil spomínané jedlo a stretol sa z členom Jawa klubu Finland. U neho som sa osorchoval, dobre najedol a dali sme si vychladené pivo, ktorého ceny sú tu drahšie ako liter benzínu.

9.Deň - 12.07.2021 10:40

Dnes som si už myslel, že expedícia sa konči, pri nástupe na trajekt v Tallinne má nechceli pustiť z dôvodu veku, keďže mám 17 rokov. Zachránili to Nemci, ktorí taktiež idu na Nordkapp. Pani podpísala papier, že za mňa preberá zodpovednosť na lodi a ja tak môžem ísť ďalej. Za toto som im veľmi vďačný, bol to jeden z kľúčových momentov celého tripu.na lodi som motorku rýchlo zafixoval a šiel hore na palubu, kde som si aj zdriemol. Plavba trvala niečo cez dve hodiny, šiel som spoločnosťou Tallink. Po príchode do Fínska má čakali kontroli osobných dokladov a aj certifikátu o očkovaním proti Covid-19. Pokračoval som do centra mesta Helsinki. Tam som skoro dostal pokutu za parkovanie. Ďalšou zastávkou je mesto Lahti. Tuto aj kenpujem pri jednom z mnoho jazier, ktoré sa v okoli.

8.Deň - 11.07.2021 06:35

Zobudilo má teplo v stane, dokým som všetko zbalil, už zo mňa lial. Ešte pred prechodom do Estónska som si kúpil nejaké pivo a dve fľaše vodky, pre mojich kamošov, ktorý momentálne sa nachádzajú v Nórsku a mame sa stretnúť. Estónsko má privítalo defektom, respektíve sa ukázala chybu, ktorú som spravil pri oprave defektu v Poľskú :), dal som to dokopy a pokračoval smer Tallinn, ešte pred mestom motorka začala mať zreteľne väčší výkon, asi to bude estónskym benzín E0 (žiadny etanol). Po príchode do centra Tallinna som stretol skupinku motorkárov. Medzi nimi bola aj jedná baba, ktorá si v 47 rokoch splnila sen o motorke. Ukázala mi staré mesto a spolu s ostatnými motirkármi má odprevadila ku pobrežiu, kde aj nocujem.

7.Deň - 09.07.2021 23:12

Hneď ako dom vyrazil, navštívil som Horu krížov a cez super cestu som šiel do Lotyšska. To som som ešte netušil, že aj ja budem mať dnes mnoho krížov v podobe odpadnutéj odkvapovej misky, vypálených žiaroviek a zlomených riadítok. Po prejdení hranice má čakala Riga, celkom pekné mesto, taktiež som tam videl jawu 350/360, ktorá

už asi natrvalo dojazdila. Veľké mesta má už nelákajú pre svoju veľkú premávku. V meste Saulkrasti pri mori som zlomili riadítka, našťastie v najbližšom autoservise mi ich zvarili. Všetko som dal dokopy, vykúpal sa v mori a teraz sa chystám spať.

6.Deň - 09.07.2021 00:25

Budíček sa dnes neriešil. Zobudil som sa o 12:00, naplánoval trasu a vyrazil na cestu. Uz od hraníc som si všimol menšiu hustotu obyvateľstva a aj tradičné domy. Prvou zastávkou bol Kaunas, extra má nezaujal, ale ani nesklamal, akurát mi došiel benzín, našťastie neďaleko benzínky. Naučil som sa aj tankovať na samoobslužnej benzinke. Keď som si šiel kúpiť jedlo, stretol aj miestných borcov na 50ccm kroskach. Cez nekončiace sa, rovné polia som prišiel do mesta Šiauliai kde aj kempujem, hneď čo som dostával stan, spustil sa dážď, pohotovo som všetko doň nahádzal najedol sa a chystám sa spať.

5.Deň - 08.07.2021 01:37

Noc bola ťažká, dobre som sa nevyspal, neskôr som si dvakrát zdriemol na odpočívadlách, opäť som použil diaľnicu a zvádzal boj s kamiónmi. Nakoniec som sa dobre najedol a šupol do seba energeťak, čo skvele zafungovalo a v pohode som došiel do Litvi cez nádherní les, kde som sa stretol s miestnými motorkármi, taktiež som vstúpil aj do iného časového pásma, ručička na hodinkách sa mi posunula o hodinu dopredu. Keď som si hľadal miesto na spanie, prišiel som ku krásnemu jazeru, neďaleko hranice. Boli tu dve chaty, v jednej pani mi hneď povedala, že pod stanom tu spať nemôžem a v tej druhej má pri opekačke vrúcne privítali. Deň sa pomalí začína predlžovať ešte o 22:30 bolo vonku svetlo.

4.Deň - 08.07.2021 01:23

Už to že ráno mi došiel benzín napovedalo tomu, že to bude náročný deň, Rozhodol som sa použiť diaľnicu, kde som využil sprchu. Ako daň za to som zaplatil defektom na zadnom kolese. Nakoniec večer som došiel do Varšavi a užil si ju v plnej nočnej kráse, teraz sa chystám spať na lavičke pri vode, niekde za Varšavou, sem ma priviedli dvaja chalani, za čom veľmi ďakujem. Som rád, že dnes všetko dobre dopadlo.

2.Deň - 05.07.2021 22:06

Začalo sa dnes na Oravskej priehrade, už som sám, ako Pavel Suchý, ktorý na Jawe v 2014 prešiel cestu okolo sveta. Po zbalení všetkých veci som sa sadol na motorku a trocha som blúlidil na Orave. Keď som prekročil ,,čiaru” do Poľska, povedal som si: ,,Slovenčinu už dlho počuť nebudeš.”

Ďalšou zastávkou bol Krakow, je to nádherne mesto, ktoré v minulosti bolo aj hlavným mestom Poľska.

Od Wawelu v Krakowe som prešiel do mesta Michalowice, kde som menil tesnenie pod kolenom výfuku, hneď som si spomenul na Michalovce, mesto odkiaľ pochádzam.

Na záver si môžem povedať, že dnes som jazdil po Kokot. :) V tejto dedinke aj prespávam

1.-2. Deň - 04.07.2021 23:47

Včera ráno sa konal ,,slávnostný” štart po celom dni jazdenia som prišiel na zraz pionierov do Ivachnovej, tam som zistil, že som doma zabudol zubnú kefku a pastu. Počasie som mal, ako z objednávky, teplota príjemná, slnko iba jemne sa snažilo ukázať s pomedzi mračien, potrápili má celkom slušné kopce v Tatrách, kde mi aj sprchlo, takže som musel natiahnuť aj nepremok.

Dnes ráno má zobudil kamarát, aby sme stihli omšu v kostole, keďže je nedeľa. Neskôr som vymenil sekundárne kolečko z 13 na 12 zubové, týmto som získal väčšiu silu na úkor zníženia maximálnej rýchlosti. Okolo obeda s kamošom Bemínom, ktorého som stretol na zraze, sme sa vybrali na Oravu, ako prvé nás zaujal Lúčanský vodopád kde som sa aj vykúpal, neskôr sme blúdili po Orave nakoniec sme sa dostali k môjmu dnešnému cieľu, k Oravskej priehrade, kde aj ostávam spať. Beno sa vybral za rodinou do Terchovej a zajtra pokračuje domov do Sniny.

Štart expedície alebo poriadného šialenstva? - 03.07.2021 08:54

Ahojte, práve som načal svoju veľkú cestu (predstavím sa vám neskôr :)). Keď som v noci balil posledné veci. Došlo mi na čo som sa vlastne dal, s veľkou dôverou držte palce. :)

Toto je môj Pionier - zoznámte sa - 23.06.2021 14:41

Toto je môj Pionier na ktorom sa chystám na expedíciu do Nórska.