Triumph Thunderbird Sport - "FEŠI"

Bolo to roku pána 1997, keď sa v Anglicku zrodil z modelu Thunderbird model Thunderbird Sport. Nejaká veľká námaha to asi nebola, veď oba stroje majú toho tóľľľľko spoločného... A predsa je každý iný.

Tento môj feši sa narodil v roku 2003 a do vienka dostal nádhernú závodnú oranžovú farbu. Jeho základ tvorí oceľový rúrkový chrbticový rám, na ktorom je zavesený, už dobre známy, kvapalinou chladený radový trojvalec, DOHC, 4-takt, 12-ventil, a objemom 885 ccm. Áno, dobre známy, veď bol použitý v skoro všetkých modeloch. Tu konkrétne bol prevŕtaný (vŕtanie/zdvih) na 76 x 65 mm s kompresným pomerom 10:1, obsluhovaný 3 x 36 mm karburátormi Keihin. Toto mu udávalo celkom slušné hodnoty maximálneho výkonu 82 hp pri 8500 rpm a maximálneho krútiacieho momentu 76 Nm pri 6500 rpm.

Tak ako pri všetkých retro modeloch, ani tu nesmú chýbať nádherné vypletané špicové kolesá, veď čo by to potom bolo za retro. Vpredu je 110/70R17 a vzadu 160/70R17. Je to síce trochu drina ich čistiť, ale keď sa krásne na slnku blištia... No proste nádhera.

V čom je teda ten rozdiel? Samozrejme v dizajne, už na pohľad sa dajú rozoznať (hlavne farebné prevedenie bolo presne určené, teda u Sporta každý rok iná farba). A potom tie dôležité detaily... Sedadlo nie je až tak pohodlné ako napríklad u Legenda, ale veď toto je sport, takže nechcite tu kreslo ako v obývačke (ale nebojte, nie je to ani žiadna drevená lavica)... Inak, absolvoval som na ňom aj Kokavu 2007, 700 kilákov za deň a dalo sa, prežil som. Ale asi cestovateľ to nebude. Aj keď 15-litrová nádrž, pri rozumnej jazde spotreba 5 litrov, pri veeeľmi rozumnej jazde 4,7, ale pri blbnutí sa zas naopak rázom dostaneš na 8 litríkov.

Pruženie. Áno, tak tu je ten dosť podstatný rozdiel. Vpredu je 43 mm vidla, tak isto ako u ostatných modelov, lenže tu je plne nastaviteľná... Vzadu je monoshock, opäť tak isto ako u ostatných modelov, lenže tu je plne nastaviteľný... A to je vončo, tu je to cítiť. Dobre poštelovať, nastaviť a ide sa na to. No a presne pre to aj ten názov „SPORT“. To máte ako u Ducati Sportclassic. Ánoooo... Tu ide o charizmu, a tie nespútané pocity (kto to nezažil, nevie o čom hovorím).

Najlepšie je vypadnúť niekam na okresky a vychutnávať si krásny záťah od 2500 otáčok, pri 3800 prebudiť zlobu, pri 4800 preradiť, zarezať zákrutu, obrúsiť stupačku a... A večer sa spokojne vrátiť domov a tešiť na ďalšie chvíle tejto klasiky.

A čo ďalšie odlišnosti? Nuž, brzdy. Keďže je to sport, musia byť trochu ostrejšie, takže vpredu je, teda sú dva 310 mm kotúče s dvojpiestikmi a vzadu je jeden 285 mm kotúč s dvojpiestikom. Pome pekne odzadu. Stačí a v pohode. Dostatočne účinná, dobre dávkovateľná. Dá sa aj zablokovať, ale je to kontrolovateľné. A teraz predok... Nooo... Nie je to najhoršie, keď treba zastaviť zastaví, ale ak tomu fakt riadne naložíte, alebo dobre zaťažíte (teda dvaja ludia + batožina, suchá hmotnosť mašiny je totiž 224kg), tak by to chcelo určite vymeniť hadice za opancierované. Inak je to brzdenie také namastné, neslané...

Ešte dokonca aj vo vnútri tohto modelu došlo k zmenám. Do roku 1999 sa vyrábal s výfukmi tesne pod sebou na pravej strane. Tu spolujazdec trpel, pretože stupačky boli vďaka výfukom veľmi vysoko a tým pádom mal veeeľmi pokrčené nohy v kolenách. Od roku 2000 už boli výfuky rozdelené na obe strany, stupačky sa posunuli nižšie a bolo. Nádhera. Aj pre spolujazdca aj pre mašinku. Tento klasický tvar výfukov a rozdelenie... Mňňňam, to ja môžem. A potom prišiel rok 2004 a s ním ukončenie výroby. Niekto si povie možno škoda. Ja vravím, čo už. Aspoň ich nebude ako maku a nebudú také obkukané... Verte, že sa za nami stále niekto otáča ako za peknou ženskou.

Čo sa týka servisu, zas a znova sa budem opakovať. Nič špeciálne, bežná predpísaná údržba, ceny ako pri bežných ostatných motorkách, dostupnosť dielov v pohode. To, že na Slovensku nie je oficiálne zastúpenie a servis, neznamená, že sa to nedá. Stačí si otvoriť ústa, popýtať sa, pohľadať a nakoniec poprosiť. „A vono to jde“ Jasné, že to ide, aj na Slovensku sú ľudia čo fandia Triumphom, prirástli im k srdcu a sú ochotní!!! To je ten rozdiel. A preto, ja volím TRIUMPH!!!

Tak, to je asi tak všetko čo som chcel. Koho by náhodou zaujímalo viac, nech sa spýta alebo si ma zastaví niekde na ceste. Rád pokecám, tí čo ma poznajú, vedia, že já rád. A čo bude ďalej? Aj keď nerád, asi to vyzerá tak, že feši pôjde do inzercie. Nie nie, neľakajte sa, nie je zlý, je v 100 % stave (akurát teraz dostal darček v podobe kompletného servisu-údržby), naprosto si dôverujeme, vyhovujeme a máme sa radi. To len ja som taký sťahovavý vták a potrebujem všetko vyskúšať (neboj feši, ja sa vrátim). Ale len vo vlastných radoch, takže to bude zas Triumph. A aký? Tak to bude prekvapenie na pokračovanie...

P:S: Pripájam malú úpravu na „kafíčko“. Tak takéto niečo raz budem mať...