Zopár kilometrov po okolí, alebo MotoTrip 2009 1/3

Kam sa pôjdeme tento rok pozrieť? Tak nejako to začínalo, keď potom prišiel Doctor a Bubo s tým, že sa ide do Francúzska. Plán nebol vôbec zložitý. Správa od Doctora vyzerala asi takto: „Minule som sa bavil s Herkym o tom, ako by mohla naša cesta vyzerať a obaja sme sa zhodli zhruba na tom istom. Tak vás chcem všetkých oboznámiť s tým, na čom sme sa dohodli a podľa pripomienok sme to mohli ešte upraviť. Odjazd by mal byť 20.6. t.j. v sobotu. Šli by sme po diaľnici až po Innsbruck, kde by sme drichmali niekde prvú noc. Ďalšie dni by sme potom šli cez Alpy, kde by sme si trasu a cieľ cesty určili pri pivku každý večer na ďalší deň. V Alpách by sme brázdili nejaké 4 dni a potom by sme fičali k moru, kde sme sa zhodli, že by to mohlo byť to veľmi známe St. Tropez, kde by sme trochu nasrali policajtov typu Funes. Mohli by sme potom cez azúrové pobrežie šlapať smer Taliansko a vlastne smer domov. Ak sa podarí vybaviť dobrá cena, tak spíme na priváte, inak by sme spali v stanoch. Ale vzhľadom k tomu, že Cazzo chrápe jak hovado (ja s Herkym to už veľmi dobre vieme), tak že z kempu vyženie všetkých ľudí, tak by som odporúčal zobrať si aj nejaké štuple do ucha.“

Bubo kvôli rodinnej dovolenke svoju účasť ruší a konečná zostava na 10-kolesovom, 16-válcovom stroji s objemom 7,4 l, výkonom 400k a kruťákom 505 Nm vyzerá takto:

• Herky - Honda Goldwing 1800
• Cazzo - Suzuki Intruder LC 1500
• Doctor - Suzuki Intruder LC 1500
• Matooo - Honda VTX 1300
• Venco – Yamaha Royal Star 1300

Dovolenková sobota sa blíži a všetko nasvedčuje tomu, že tento krát bude mať pravdu aj nemenovaný meteorológ, menovec mojej mamy za slobodna. Pôvodný plán sa teda bude riešiť za pochodu a podľa počasia. A ako to celé nakoniec dopadlo?

Sobota 20. 6. 2009, dažďové inferno

Na miesto stretnutia medzi Bergom a rakúskym prechodom pri autobazáre prichádzame takmer všetci naraz a presne na dohodnutých 8:00. Maťo, keďže išiel z východu, už má dennú etapu za sebou, aspoň má usedené sedlo a prispôsobený zadok. Počasie nesklamalo, jemne prší, nepremoky už má každý na sebe. Cazzo vysvetľuje, že kožené nohavice a topánky ma naimpregnované. Ukazuje na oblohu so slovami, tam sa to už trhá, bude OK. Maťo tvrdí, že topánky mu ešte nikdy nepremokli a že ich ešte natieral. Keďže podľa predpovedí sú Alpy pod vodou, smerujeme na Taliansko. Najbližšia benzínka, kupujeme diaľničné, Doctor inštaluje špeciálnu igelitovú waterproof vrstvu na topánky a pokračujeme ďalej na Graz. Dážď naberá na intenzite, potrhalo sa to teda maximálne. Počas zastávok sa improvizuje s ochranou proti vode, pri Grazi je už dobrý lejak. Cazzo nás vedie na pumpu. Žmýkajúci vodu zo snowboardových rukavíc ešte stíha aj rozprávať „do p..eeee, ja to môžem j..ááááť, celú riť mam mokrú. Maťo vyzúva topánky vo vodnom náleve. Dávame si asi dve hodinky pauzy, sedíme vnútri za stolom, vegetíme. Doctor: „Kua, prvý deň dovolenky a toľko pesimizmu.“ Na to mu Cazzo odpovedá: „Ja nie som pesimista, len mam riť mokrú“. Po 14-tej dážď fakt trošku ustál, pokračujeme ďalej na Tarvisio. Prejdeme talianske hranice a ukazuje sa slniečko, za prvou mýtnicou zhadzujeme nepremoky. Z diaľnice schádzame na Tolmezzo, kupujeme pivá na večer a ideme hľadať kemp. Na dedinskej benzínke nám pumpár upresňuje polohu kempu, cca 20 km ďalej. Suché kľukaté cesty, večer, žiadna premávka, konečne niečo zaujímavé. Do kempu prichádzame okolo pol ôsmej, nadmorská výška 900 m n. m., recepčného sa pýtame, koľko stupňov býva v noci. Povedal 12, možno myslel 1-2, veď na kopcoch v okolí je ešte sneh. Trošku divne sa tváril, keď sme mu oznámili počty. 5 moto, 5 osôb a 4 stany. V kempe pripomínajúcom skôr väčší dvor je len zopár jedincov. Zahrievame a dezinfikujeme vnútorné orgány a zapíjame Pivsonom. Po prvom glgu sa nám to akosi nezdá a kontrolujeme údaj s %-tami. Neveríme vlastným očiam, je tam 3,2. Ale iné pivo v obchode aj tak nebolo, tak „nasilu“ dávame plechovicu, dve. Idem spať v termoprádle a moto-nohaviciach. Štandardne si spacák nikdy nezipsujem, som len tak prikrytý, ale o 4-tej ráno sa budím na zimu, zipsujem. Na chrápanie sa nikto nesťažoval, aj keď nejaké pazvuky tam boli.

Sumár dňa:

• trasa: BA-Stinsans ITA
• prejdených: 544 km
• kemp: N46 24.571 E12 35.972, 901 m
• cena: 41 € za 5mt/5os/4st

Nedeľa 21. 6. 2009, roming 1

Prebúdzame sa do pekného dňa, ale vzhľadom k okolitým kopcom sme ešte v tieni, vyhrievať sa nedá. Dávame polievku, sušíme stany a vyrážame na nejaký ten kopec sa troška rozkývať. Stúpame na Passo Giau, 2236 m n. m. Žiadna veľka premávka, zato hore je motoriek dosť. Kocháme sa pohľadom na okolité kopce, fotíme a pokračujeme ďalej.

Cestou dole zrazu zisťujem, že prestáva fungovať zadná brzda. Nadávam len tak pomyselne, pokračujem opatrnejšie. Pod kopcom odstavujeme na parkovisku, Doctor má taký istý problém a Cazzo dodáva, že presne na tom kopci sa mu to stalo minulý rok. Potrebujeme tankovať, zastavujeme v mestečku pri samoobslužnej pumpe. Pumpár sedí vnútri, má zjavne na saláme, veď je nedeľa. Trošku maturujeme, ale nakoniec sa zadarilo. Už je aj popoludní, hlad je sviňa, pri domčeku je odstavených zopár motoriek, pridávame sa. Po riadne náročnej diskusii Doctora s čašníčkou a objednaní klobásy za 7,50 Eur ja len poviem „to isté“. Maťo si dáva špagety. Rozmýšľame, čo to bude za klobása. Čašníčka konečne prichádza a na tanieroch má po dve párky. Ešte ani spišské neboli. Maťova porcia je tiež akási detská. Horčica a bageta samozrejme za príplatok, zarátavajú si ešte aj obsluhu stola 2,- €. Po „výdatnom“ obede, komentujúc Talianov, padáme radšej preč. Čas pokročil, kilometrov sme veľa nenajazdili, ako cieľ cesty určujeme Lago Di Garda presunom po diaľnici. Smerujeme na Trento, tam na bezľudnej celkom veľkej pumpe oddychujeme a čo to pojedáme. Kua v nedeľu tu človek nič nekúpi. Toľko kritiky nevydržal už ani drevený stôl a samovoľne sa rozpadáva pod rukami veľkoobjemových chlapcov. Pri hľadaní výjazdu na správnu diaľnicu schádzam do prvej odbočky, ostatní ma nevidia a pokračujú ďalej. Uff, našťastie tam bol kruháč a dalo sa napojiť naspäť v tom istom smere. Na ďalšej odbočke ma čakajú, fajn. Diaľničný presun do Riva Del Garda, Cazzo kupuje nafukovačku, my pivá na večer. Základný údaj sú samozrejme percentá. Máme aj cez 11%. Asi sa všetci vracajú domov, mesto je upchané. V niektorých kruháčoch točíme aj po dve kolá, aby sme sa nepotratili. Cesta popri jazere je parádna. Tunely len tak vysekané v skale, zákruty. Znova večerná idylka. V Saló začíname hľadať kemp. Trošku to trvá, ale našli sme, ešte sme aj pár minuli. Vnútri bazén, škoda že zatvorený. Maťo ani nevybaľuje, len vyzlieka a skáče do jazera, vraj celkom kosa. Tak my vegetíme a dezinfikujeme.

Sumár dňa:

• trasa: Stinsans – Passo Giau – Trento - Saló
• prejdených: 352 km
• kemp: N45 35.928 E10 33.010, 93 m
• cena: 45 € za 5mt/5os/4st

Pondelok 22. 6. 2009, hourra France

Ráno ani rosa nepadla, nemusíme sušiť, super. Klasické ranné povinnosti a balenie. Plán je jednoduchý, dostať sa do St. Tropez. Všetko prebieha hladko, už sedíme na motorkách, keď v tom Dotor zatúži ešte raz si zopakovať zbalenie stanu a obojruč hádže batožinové vrece v diaľ za spomienok na ženské pohlavné orgány, akože hľadá kľúče od motorky. Má to niečo do seba, druhý krát je o dosť rýchlejší.

Popri jazere smerujeme na Desenzano del Garda, za ním sa napájame na diaľnicu na Bresciu, ďalej smer Piacenza, Alessandria a Genova. Zastávky len na tankovanie, cigaretky a WC.

Pred Janovom sa diaľnica začne celkom pekne kľukatiť, tiahle zákruty, rýchlosť obmedzená na 80 km/h a sem tam kamión. Cez Janov prechádzame nejako strašne dlho. Tunel-svetlo-tunel-svetlo, už ani slnečný štít sa mi nechce presúvať. Tunely nás sprevádzajú až do Francúzska. Platíme 28,40 € na konci Talianska za diaľnicu a hurá do St. Tropez. Doctor nás ešte upozorňuje, že tých mýtnic tu bude trošku viac a treba si pripraviť drobné. Nestíham ich ani počítať. Keď sme prešli 15 km vkuse bez zastávky, tak to bolo veľa. Všade okolo 1-2 €. Dole rukavice, vybrať drobáky, hodiť do košíka, natiahnuť rukavice a ďalej. V daždi a nepremoku by to bola iná sranda. 3 – 4 pruhy v jednom smere, obiehajú tu sem tam aj z prava. Odbáčame na St. Tropez. No veru aj do našej dediny vedie lepšia cesta, tuším tu cestári makajú ako u nás. Pred Port Grimaud nachádzame kemp, miesto máme na kraji, 20 m od mora, oproti vidíme St. Tropez.

Z neďalekého karavanu k nám prichádza chlapík, či nechceme kávu. Cazzo s Herkym sa pýtajú či má „Turkish?“. No, no, Belgium. Odvtedy ho voláme Turek. Za kávu a chladené Heinekeny mu nalievame borovičku. Podvečer sa celkom slušne zamračilo a rozfúkalo, podľa Cazza na severnej točni to menej fúka. Z dažďa nakoniec nič nebolo, tak vyrážame do večerného „centra“, kde hrá akási rocková kapelka známe hity. Cazzo berie prvé kolo pív. Po zistení ceny 28 €/5 pív si ho dobre dlho vychutnávame, potom ideme na nakúpené zásoby.

Sumár dňa:

• trasa: Saló – Piacenza – Genova – St. Maxime – Port Grimaud
• prejdených: 562 km
• kemp: N43 16.768 E6 35.088, 3 m
• cena: 110 € za 5mt/5os/4st/2noci

Utorok 23. 6. 2009, St. Tropez

Dnes máme oddychový deň, tak vegetíme, chutnáme slanú vodu, ukazujeme slnku naše biele telíčka a obzeráme okolie a jachty v prístave, jedna dokonca so SK vlajkou. Okolo obeda to už dobre pripaľuje, ideme sa prevetrať a obzrieť St. Tropez. Tričko, kraťasy, tenisky a helma, fakt je teplo. Po východe z kempu sme hneď v kolóne, ktorá sa ťahá až do Tropez. Netrvá dlho a napodobňujeme domácich, ideme po stredovej čiare. Herky ako posledný išiel dve oranžové, potom chytil červenú, zaostal a následne si nás nevšimol na benzínke. Parkujeme na parkovisku pre motorky, náhodou hneď vedľa policajnej stanice. Ani by som si ju nevšimol. V prístave obzeráme pár „člnkov“ a na kopci obranné pozície s delami. Aj tam je teplo.

Herkyho stretávame až na parkovisku pri odchode, ideme do kempu. Doctor sa sťažuje, že sa mu zle brzdí zadnou brzdou. Obzeráme kotúč, celkom pekne rozmrdaný, platničky v prdeli. Na recepcii už nikoho, tak kontaktujeme domácich. Cazzo píše Vadimovi, Doctor volá s Amisom. Doctor už začína špekulovať, že s takou brzdou do kopcov nepôjde a odpojí sa domov. Amis posiela sms s adresou v Nice. Super. Večer sa ešte zastavuje Turek, pochutnáva si na borore a rozpráva, že na motorke už bol okrem iného aj v Južnej Afrike. Momentálne vlastní a pochvaľuje pan-a a má 62 rokov. Ešte sa pýta, na ktorú hodinu má ráno pripraviť kávu.

Sumár dňa:

• trasa: Port Grimaud – St. Tropez – Port Grimaud
• prejdených: 19 km

Streda 24. 6. 2009, Tour de France episode 1

Po Turkovej rannej deviatovej kávičke vyrážame do Nice vymeniť brzdové doštičky. Sem tam zle odbočíme, ale zadanú adresu nachádzame. My nevieme po francúzsky, oni zas anglicky ani nemecky. Maťo im nakoniec na kus papiera kreslí motorku a šípku ukazujúcu na zadnú brzdu. Pochopili sme sa, ale nemajú. Chlapík volá, zisťuje a posiela nás o nejaký kilometer ďalej. Cazzo zadáva adresu do GPS, lenže to sa nejako nechce chytiť a v strede križovatky z pod prilby zaznievajú zvučné slovenské slovíčka. Nakoniec nás to doviedlo správne. Doctor servisuje, my sa občerstvujeme. Ten kto si objednal presso s mliekom, namiesto mlieka dostal malé pivo.

Za nejakú polhodinku je brzda ok, Doctor vycáluje 45 € a môžeme vyraziť smer Monaco. Po jednej križovatke Doctor akosi zaostal, čakáme aby nás dobehol a ideme odparkovať. Doctor drží v ruke chrómové orámovanie predného blatníka a chystá sa ho omlátiť predajcovi o hlavu. Asi sa Doctorovmu introšovi v servise zapáčilo, tak dáva znamenia. Trošku sa poprechádzame, pofotíme to betónové mestečko a ideme sa aspoň previezť cez tunel, čo poznáme z telky. Čas veru pokročil, ideme ďalej smerom na Col de la Bonette. Ideme po vedľajších cestách, úplne malá premávka a my stúpame do hôr. Aj motorkárov je tu oproti Rakúsku a Taliansku zanedbateľné množstvo, cyklistov sa zopár mihne. Hore stúpame každý individuálne. Zastávky na foto, každý ide ako chce. Hore sa čakáme. V 2713 m n. m. je zákaz vjazdu na vrchol, ale motorkári chodia v pohode ďalej, Maťo a Doctor sa idú odfotiť k vrcholu vo výške 2802 m n. m.