Fejtón: Denník spod kolies pásového traktora I.

Aj Jožo z vedľajšej ulice, čo mi ju predáva povedal, že je to žihadlo. Vlastne som ju ešte celú nekúpil, lebo som mal iba desať euro, a Jožo chce za ňu osemsto euro. Aj tak mi Jožo sľúbil, že raz, keď našetrím bude moja. A ja našetrím, to som si sám sebe sľúbil. Už si odkladám do fľašky od kokakoly. Fľašku schovávam v chlieve pre prasce, aby mi ju nenašiel otec. Každý mesiac mi aj tak zoberie všetky peniaze, že mi odloží na štúdiá. Aj som sa ho minule opýtal, že ako dlho ešte bude odkladať, veď za chvíľu mám štyridsať rokov, aby som stihol vyštudovať. Otec sa rozkričal a zmlátil ma potom remeňom. Raz, keď bol tak menej opitý ako obvykle, mi prezradil, že peniaze odkladá do šuflíka. Šenkárovi. Vraj to je lepšie ako to „skýmbankujete“ z telky. Už mám vo fľaške päť euro. Aj mama povedala, že je to veľa peňazí, že za to by si mohla kúpiť aj to krabicové víno. Aby som mal istotu, že to Jožo myslí vážne, tak mi za tých desať euro dal z tej mojej motorky cengáč. Bez cengáča ju aj tak nepredá, to nikto nebude chcieť kúpiť. Cengáč vyzerá ako z bicykla, ale zvoní oveľa krajšie, tak motorkársky.

Pýtal som sa Joža, že aká je to značka, no nechcel mi to povedať. Vraj, je to žihadlo a to stačí a mam držať hubu, lebo po nej dostanem. Starý a večne ožratý dôchodca Fero, ktorý ma má veľmi rád a vždy ma hladká po zadku, keď ma stretne, mi prezradil, že to je java pionier. Aj som si ju našiel na internete, teda sedemročný chlapec Zolo od susedov mi ju našiel, lebo ja ešte neviem čítať, veď čakám kedy konečne pôjdem študovať. Ale vraj tam na stránke boli samé mobily, keď hľadal slovko java a banda buzerantov, keď dal hľadať slovko pionier. Neviem čo sú buzeranti, u nás v dedine asi také nič nemáme. Zolo to určite vie, on už chodí do školy, lebo má bohatších rodičov, vraj majú doma aj teplú vodu. Môže si ju niekam strčiť, motorkári teplú vodu nepotrebujú. Najprv som si myslel, že sú to motorkári, čo jadzia na java pionier, no keď som sa opýtal Joža či je buzerant, tak len niečo zakričal a zmlátil ma násadou z krompáča. Mne to ale nevadilo, ja pre svoju motorku vydržím všetko. Taký som ja veľký motorkár!

Mám už aj prilbu. Takú modrú ako som videl v telke v tom seriáli o požiarníkovi Samovi. A spravil som si ju sám ešte predtým ako som si dojednal obchod s Jožom. Zobral som z komory ten modrý plytký lavór, čo v ňom mama mieša kukuricu s vodou, keď ide štopať kačice, a klincom a kameňom som do neho spravil dve dierky. Lavór mi síce praskol, ale to nevadí. Prelepil som to leukoplastom a potom som do dierok uviazal povrázok z mojich teplákov. Aj tak mám tepláky skoro pod pazuchami, tak nepotrebujem povrázok, pridržiavam si ich lakťami. Nedávno som išiel prilbu vyskúšať von. Pred obchodom ma zbadala Anča z dolného konca a povedala, že som fešák a že by sa za mňa hneď vydala. Aj preto sa chcem stať motorkárom. Najprv som chcel byť farmárom ako sú tí v telke, no byť ženatý s Ančou, to sa mi viacej páči. Raz darmo, baby letia na motorkárov. Mama povedala, že Anča je štetka, keď som jej to v ten večer spomenul. Ale ja viem, že sa mýli. Anča nič nemaľuje, predáva noviny a cigarety v takej malej búdke pri zastávke autobusu. A má veľa zákazníkov, hlavne v noci, keď sa vracajú chlapi z krčmy domov. A niektorým sa to tak páči, ze od nej idú rovno naspäť do krčmy. Krčmár minulý rok prehlásil, že keďže je u nás v dedine absolútna nezamestnanosť, tak zavádza trojsmennú prevádzku. Tak to ohlásil aj na úrade práce, kvôli nejakým príspevkom. Aj som to mame povedal, že Anča nie je štetka. Potom som musel isť na dve hodiny do kúta kľačať na kukuričných šúľkoch. Mama ma tam poslala, aby som si rozmyslel koho chcem priviesť do domu. Ale ja som to vydržal. Taký som ja veľký motorkár!

Tie svine mi zožrali moje úspory aj s fľaškou! Bol som sa tam pozrieť pred večerníčkom a skoro ma vystrelo. Mame som už dávno sľúbil, že nebudem nadávať, lebo vraj vždy potom umrie malý anjelíček. Ale veľmi tomu neverím, lebo minule otec, keď si priškripol guľky do prasknutej pružiny na sedadle svojho starého bicykla, musel vyvraždiť celý batalión anjelov. A kto zabije čo len jediného anjela, ten pôjde do pekla a otec stále chodí len do krčmy. Ale aj tak som radšej nenadával, aby ma mama nezmlátila. Nevadí, ja som silná osobnosť a tak začnem šetriť od začiatku. Najprv musím počkať na vhodnú chvíľu a ukradnúť si novú fľašku zo skládky za dedinou. Nik ju nestráži, no vždy ma tam zbijú deti zo škôlky, lebo starosta povedal, že sa tam majú hrávať, keď učiteľky pýtali peniaze na opravu budovy škôlky. Ja však pre motorku obetujem všetko. Taký som ja veľký motorkár!

Veľmi sa teším na to moje žihadlo. Dúfam, že sa mi rýchlo podarí našetriť osemsto euro. Vlastne osemstodesať, lebo desať som už Jožovi dal za cengáč. Ten mi však zobrala mama, lebo už nemohla počúvať ako som stále cengal. Leukoplasom som ho prilepil na násadu z krompáča, čo ma ňou Jožo zmlátil. To budú moje nové tuningové rajdy, lebo ja chcem byť čoprák ako sú ti dvaja otec a syn v telke. Behal som tri hodiny po dvore s násadou v rukách a mojou super čopráckou helmou na hlave a testoval som cengáč. Fungoval na jednotku, až do chvíle, keď mi ho zobrala mama. Aj ma zabudla dať kľačať. Asi preto, že mala novú krabicu vína. Od zajtra začnem zhánať koženú bundu. Musím až od zajtra, lebo dnes som kľačím v kúte, lebo mama našla moju super čopracku prilbu....