Anketa:
Irán roku Pána 1403 3/4
ZdieľaťPridané: 07.12.2024 Autor: sticho
Čitatelia: 3542 [Mototuristika - Ázia - Cestopis]
Welcome to Iran.
Jeden by sa z toho posral ...
Myslel som si, že nič neprekoná prechod arménskej hranice z Gruzínska, ale Irán je aj v tomto výnimočný.
Príchod na colnicu bol vskutku interesantný.
Najprv som musel zobudiť spiaceho colníka v búdke ...
Chyba.
Colník prišiel na to, že už nemal byť viac ako hodinu v službe.
Kurva.
Čakal som na hranici ďalšie dobré dve hodiny. Na slnku, jak chuj.
Po dvoch hodinách sa s ohlušujúcim rachotom otvárajú mreže ...
Nad iránskym hraničným prechodom vlaje obrovská čierna zástava.
"Hey, mister. What are you doing ?" - kričí spoza mreží môj iránsky kontakt Nasir.
Potom nasledujú papierovačky.
Vracajú ma naspäť zaplatiť pokutu z Turecka za prekročený speed limit.
Osobne ma prichádza privítať na pôde Iránu sám šéf colnice. Mimochodom, motorku mám stále v Turecku ...
Na rade je kontrola víz, fyzická kontrola motorky, poistenie motorky pre vstup do Iránu a na záver nasleduje ďalšia trojhodinová procedúra pre získanie karnetu na motorku.
Priatelia, nie je to pre každého. Ale naozaj to stojí za to.
Už na hranici mi núkajú, že ma oženia. Vitajte v pravom Oriente. A áno, máte pravdu. Mám plný batoh peňazí ...
V Iráne som ako turista automaticky milionár. Mám dušu plnú zážitkov a príbehov. Na tri životy.
Irán, ďakujem.
Myslím, že som sa raz a opäť zaľúbil. Ľudia sú tu jednoducho skvelí.
Irán Vás celého zapráši, ale zároveň pohladí na duši ako žiadna iná krajina.
Len nechcite jazdiť v Iráne v noci ...
Pre našinca je jazda na motorke v Iráne neoceniteľná, nepredstaviteľná skúsenosť. Ak prežijete.
Vozový park v Iráne a jeho technický stav zľahka pripomína rok 1956 ...
Mnohí jazdia oproti, bez akýchkoľvek svetiel, všade je tma jak v rohu, chuťovkou sú ich šialené neviditeľné spomaľováky, dedo vedľa živo gestikuluje, vytrubuje do rytmu a zároveň Vám máva o dušu, rehoce sa a pri šoférovaní zhúlený popíja čaj ...
Proste popiči. Nos fúkam každý večer polhodiny. Prach, všadeprítomný prach.
Srať na to. Ale ľudia, bože ...
Extrémne priateľskí, šokujúco nápomocní, bože môj ...
Keď som sa smerom zo Saryen do Rasht alebo kdekoľvek inde nefotil s polovicou Iránu, tak s nikým.
Domorodci si Vás vyhliadnu. Oni sa Vám jednoducho veľmi milo prihovoria.
Peržania nie sú Arabi ...
Sú to mimoriadne distingvovaní, kultúrni, vrúcni a inteligentní ľudia.
Som presvedčený, že mám v Iráne viac priateľov, ale ozajstných priateľov, ako doma na Slovensku.
Čím to je, čím to je, že dym z cigarety stúpa ?
Plačem zas. Panebože ...
*
*
Sedím pri okne v Teheráne a dumem. Iman bol chlap na mojej ceste.
Alamut bol osud. Alebo ho ponúkam aj v takejto podobe. Alebo aj v onakej iránskej podobe.
Chalani z Qazvinu mi pomohli vyriešiť problém.
Ložiská v zadnom kolese a rozete si povedali, že práve v Iráne je ten ideálny čas na výmenu. A zatiaľ pochopiteľne a pomaličky, ale isto a nadobro zničili náboj zadného kolesa ...
Polovica Iránu mi zháňala No name ložiská. Približne rovnaké ložisko do zadnej rozety Tenerky sa našlo v priebehu hodinky.
Výmena zadných ložísk v prachu niekde na chodníku v centre mesta netrvala ani dve hodiny. Pochopiteľne, popritom som mal kávu, jointa, melón, 4 tony ľadu a asi 14 nanukov ...
Samozrejme, Irán je sankciovaná krajina, na ktorú je uvalené medzinárodné embargo. Čokoľvek zohnať alebo dať si doručiť z cudziny je tu reálne vážny problém ...
Ale. Podarilo sa.
Vďaka, Iman.
Ložiská vydržali cestu späť v poškodenom náboji až do rumunskej Oradei. V Rumunsku o pár ťýždňov neskôr nasledovala druhá výmena. Jazdím na SKF doteraz.
Ďakujem, Adrian.
Kashan, Abyaneh, Masouleh, Isfahan ... mestá a dedinky spred tisícročí majú svoju dušu. Shiraz, Yazd, Kandovan.
Z Qazvinu od Imana a jeho priateľov som sa niekedy neskoro poobede vybral do Kashanu. Skončil som však neplánovane v Teheráne.
A Teherán je zážitok.
Istanbul je oproti tomuto veľkomestu len rodiaci sa trpaslík. Napriek všetkému, som mal práve tu väčší pocit bezpečia ako v Turecku.
Čím to je ?
Irán je iná planéta. Totally another planet ...
Nebudem a ani sa mi nechce popisovať každý deň, kde som bol a čo som robil. Jednak si to nepamätám a zároveň si myslím, že to nemá význam.
Myslím si však, že Irán naozaj nie je pre každého.
Je to krajina určená vyslovene pre fajnšmekrov cestovania. Irán je dnes ako čerešnička na cestovateľskej torte.
The Best of The Best ...
Človek už len pre samotné rozhodnutie cestovať do Iránu musí byť naozaj mentálne nastavený na iný svet.
Ísť tam v čase hroziaceho vojnového konfliktu ? Ísť tam na motorke ? Ísť tam sám ? Čo Ti jebe ?
Irán Vás ihneď ohromí.
[... nemáte peniaze ... platobné karty a bankomaty nefungujú ... výmenný kurz v banke je na smiech ... neovládate písmom jazyk farsí ... neovládate perzštinu ... takmer nikto neovláda angličtinu ... internet je blokovaný ... mobil nefunguje ... vo štvrtok a v piatok je sviatok ... nič neviete prečítať ...]
Píše sa rok Pána 1403 ...
Welcome to Iran.
Nikdy som sa však v tejto krajine necítil osamelý.
Skutočne, po čase som začal cielene vyhľadávať miesta, kde môžem aspoň na chvíľku zostať sám so sebou.
Kde si budem môcť v kľude vychutnať svůj doutník a obligátnu kávu ...
Jo.
Káva v Iráne je osobitná kapitola. Nie je vôbec pravidlom, že ju vypijete kdekoľvek. Čaj alebo večeru Vám ponúknu všade, hoc aj na semafóre, keď v Iráne ako blb čakáte na zelenú ...
Ale vypiť ozajstnú kávu v Iráne je ozajstný problém. Hovorím o miestach mimo veľkých miest ...
Pozvanie na nocľah, jedlo, čaj alebo návštevu spojenú s fotením pri každom mojom zastavení kdekoľvek a s kýmkoľvek bola moja denno-denná rutina.
Prichádzali za mnou celé rodiny, veľmi slušne a galantne sa ma pýtali na rôzne veci.
Ale neboli to hlúpe otázky.
V Kurdistane sa ma totiž často pýtali na chujoviny ...
"Koľko ide motorka ? Koľko stojí motorka ? Aké máš doma auto ?"
Čo by ste teda odpovedali v Iráne na otázku človeka niekde za dedinou v 39 stupňovej horúčave ?
"Aký je Tvoj zmysel života ? Komu a ako si dnes pomohol ? Čo hľadáš a čo vlastne chceš nájsť v našej krajine ?
Čo je podľa Teba horšie ? 45 stupňová horúčava alebo 45 stupňový mráz ?"
Podumajte.
Som presvedčený, že Irán je snom každého cestovateľa.
Ja som si dokázal splniť svoj sen.
Žijeme dva životy. Keď začneme naozaj žiť ten druhý život, pochopíme, že Život je iba jeden.
Nie je to krajina pre každého.
Pre mňa osobne bola najväčšia výzva v Iráne klíma.
Počasie Vás tu dokáže zabiť. Doslovne.
Nie, nesrandujem. Je však pravda, že v Iráne som bol počas vrcholiaceho leta.
Pre cestovanie do Iránu na vlastnej motorke by som trip rozdelil do dvoch oblastí:
Prvá oblasť je Vaše zdravie pri dlhodobom tripe. Bez zdravia nefunguje nič. Veľmi sa mi osvedčilo pár vecí ...
Voda.
Je nemysliteľné jazdiť v Iráne bez camelbacku.
Neviem si predstaviť, ako by som zastavoval každých desať minút napiť sa niekde z plastovej fľaše.
Pritom moja denná spotreba bola niekde okolo 7 litrov vody. Samozrejme, robiť si zásoby nemá význam. Za 10 minút máte v zásobách vriacu vodu ...
Ja som to riešil v pomere 1/2 vody a k tomu 1/2 ľadu priamo do camelbacku. Na hodinu ste zahojení. K tomu dve tablety Isostaru denne na doplnenie vitamínov, minerálov a elektrolytov.
Je nemysliteľné jazdiť v lete v Iráne bez šatky cez nos. Zatvoriť plexi nie je riešenie. Uvaríte sa. Bez šatky cez nos skončíte v nemocnici ako ja.
Krv z nosa a popraskané pery od horúceho vzduchu budú Vašou každodennou súčasťou.
A v nemocnici v Iráne skončiť nechcete ...
Na nos Vám tu bežne vydajú bez receptu kodeín. Skúste si o tom niečo prečítať ...
Je hlúpe a životu nebezpečné jazdiť v Iráne bez dlhých rukávov. Toto pravidlo asi každý chápe.
Ale čo niekto možno nechápe, je jazda v horúcom nárazovom vetre, kde Vám piesok na koži spôsobí dokonalý peeling ...
Kvalitné slnečné okuliare, balzam na pery a otvorené čižmy pri jazde sú ďalšou podmienkou ...
Druhá oblasť je technický stav motorky pri dlhodobom tripe. Motorka je vlastne jediným Vašim spojivom s domovom.
Viem, o čom píšem. Príbeh s výmenou ložísk putovaním po Iráne poznáte ...
A ajhľa.
Chladiaca kvapalina s prívodnou hadicou od chladiča k vodnej pumpe si povedala niekde pod Kaspickým morom, že potenia a cestovania bolo naozaj dosť.
Netesnosť a únava materiálu v spojení s extrémnymi teplotami sú v Iráne vražednou kombináciou.
A to má moja Tenerka len 160.000 km. Tie motorky dnes fakt nič nevydržia.
Voľne visiaca gumená, odpadová hadička sa dotýkala vrchnej kovovej časti reglera a v dôsledku vysokej teploty sa jednoducho na páliacom slnku roztavila. A zaliala päticu kontaktu. Ďalšia hotová katastrofa ...
To Vás doma ani nepostretne a ani len nenapadne. Taká kravina ...
Klíma v lete je tu vražedná.
Ale ja sa nemienim vracať domov z dlhšieho tripu niekde cez Rumunsko po snehu ...
V princípe sa tu v extrémne horúcich dňoch menia fyzické vlastnosti materiálov.
V mojom prípade toto leto v Ahwaze namerali 46 stupňov v tieni. Pocitová teplota však mala hodnotu 82 stupňov ...
Welcome to Iran.
Na cestách aj necestách vrátane Iránu som bol celkovo 40 dní. Schudol som viac ako 5 kg. Naspäť domov som sa vrátil cez turecký Kurdistan a Gruzínsko.
Na ceste som sa kúpal v Tráckom mori, Marmarskom mori, Kaspickom a v Čiernom mori.
Zažil som nádherné stretnutia s ľudmi, ktorí sa stali mojimi dôvernými priateľmi.
Irán je krajina s bohatou históriou.
Sú tu korene civilizácie sveta, nádherné pamiatky, nájdete tu najväčší bazár sveta, najväčšie verejné námestie sveta, vyschnuté a zároveň plné korytá riek, púšte, vysoké hory a najteplejšie miesta na Zemi ...
Nájdete tu však aj obrovské kontrasty, totálny zákaz predaja alebo konzumácie alkoholu, bičovanie aj povinné nosenie hidžábu, striktne sa tu zo strany ajatolláhov vyžaduje dodržiavanie islamského práva šaría, reálne sa tu vykonáva trest smrti ...
Irán má na vlajke použité tri farby.
Zelená symbolizuje moslimskú vieru, červená nesie znak krvi mučeníkov a biela je farbou mieru.
Čo je to ale vlastne za krajinu, nad ktorou táto vlajka vlaje ?
Pre mňa osobne je Irán jedna úžasná krajina, ktorá okúzľuje. A zároveň rozčuľuje ...
Okúzľuje svojou prírodou a neuveriteľnou srdečnosťou ľudí.
Nikdy a nikde som sa na svete s takouto pohostinnosťou nestretol. Naozaj. Nikde. A bodka.
Irán však zároveň rozčuľuje.
Svojim občanom vnucuje štátne náboženstvo, ktoré väčšina národa nenávidí.
Ľuďom štát berie slobodu.
Ľudia nemôžu, hádam okrem návštevy Iraku, len tak slobodne kdekoľvek cestovať. Je to krajina s nádhernými ľuďmi, ktorí sú obklopení úžasnou prírodou s obrovskými zásobami ropy a zemného plynu, ale sú vo svojom vlastnom bohatstve uväznení ...
Iránske filmy však majú vždy happy end. A to mi dáva nádej ...
Irán je skutočne (ne)skutočný.