Neplánovaný výlet

Sobota ráno. Zapínam počítač, motoride a četujem. Prihlási sa Miok, ktorá nám oznamuje, že nás pozdravuje z kúpeľov. Hneď ma napadla myšlienka, čo tak sa tam ísť previezť? Stačilo len naštartovať, doplniť tekutiny, zbaliť pár švestiek a ísť. Nebolo dlho nad čím rozmýšľať.

Samozrejme, že nemôže ísť všetko hladko, lebo som zalomila kľúč v zámku, takže som sa zahrala na službu Sherlock a vytiahla si sama úlomok kombinačkami. Už mám v tom prax. Vypadla som okolo jednej. Spodný tachometer mi ukazoval tri šestky, vravím si, bude to ok. Cesta smer Sliač. Šla som cez Nitru na Žiar, Zvolen a už to stáčam na Sliač smer kúpele. Baby ma privítali okúpané, šla som sa zložiť na hotel a niečo zahryznúť. Nebolo čo. Odpojila som sa - medzitým 100 telefonátov, šla som teda ako prvého kuknúť kamoša s frajerkou na chatu do Slovenskej Ľupči. Pohostili ma dobrým gulášom.

Potom zase cesta späť na hotel a zapnúť TV a rozmýšľať, ako pôjdem zajtra. Ráno, raňajky za 138 Sk, šup sa pobaliť a hajde na moto. A už sa teším ako si zajazdím na Šturci. Na ten som sa výslovne tešila. V BB už prší a ja v duchu nadávam.

Nič, možno to prejde. Oblečko to istí. Ale kdeže. Začiatok Šturca a ja sa schovávam pod viaduktom, aby som odfotila dážď a otočila to. Ide sa smer Kremnica. Počasie mi praje. Idem smer Martin. Krásne počasie, nálada sa stupňuje, oproti v Turčianskych Tepliciach ide asi 15 jogurtov. A ja sa teším (takmer som to otočila za nimi, keby ma ten Martin tak nelákal).

Takže ide sa ďalej. Prídem a pokukám. Jazdím hore dolu, prázdne ulice. Je nedeľa. Občas niekto s natuningovaným autom, ale inak kľud. Sadnem teda do reštiky a snažím sa vydupať si stretko. Podarilo sa, takže v MT som bola aj nápomocná.

Poobede po piatej idem domov smer BA. Mraky sa na mňa chmúria. Idem cez Prievidzu, Partizánske, TO, TT a občas len spŕchne. Už to potom valím po diaľnici a troška ma mrzí, že deň ma iba 24 hodín. Takto sa skončil môj výlet. Neplánovaný a skutočne fajnový.