Na skútroch po Slovensku

Ráno o siedmej sme sa stretli traja kamaráti - Tuleň , Vajco a ja na benzínke a vyrazili sme na náš letný výlet. V ruksaku sme mali akurát jabĺčko a fľašu vody.

Prvú facku sme dostali už asi po 40 km, kedy sme išli na Žarnovicu cez Veľké Pole, kde vzduch v lesnatom prostredí naše hlavy dostatočne schladil a my sme zistili, že nám môže byť aj dobrá kosa.

Keď sme vyšli z lesa na rovnú cestu, kde nás opäť slnko začalo hriať, zastavili sme a začali sa „obliekať“, no jediné, čo sme mali, bola trigovica, plavky a uterák. Tuleň mal tričko s dlhým rukávom. Vajco si natiahol na krk plavky obviazal to uterákom, zakryl trigovicou a zrodil sa novodobý Kvasimodo na skútri.

Naša cesta pokračovala ďalej. Bola vcelku dobrá, i keď nás obiehali asi všetky autá a motorkárov ktorých sme stretli sme poctivo zdravili a tí sa na nás museli dobre baviť. Po ceste sme mali niekoľko zastávok a okolo 18.00 sme dorazili do Červeného Kláštora.

Premrznutí, no s pocitom víťazstva. Hneď sme objednali raft a išli na vodu . Náš kormidelník bral všetky najväčšie vlny a kotle ako sa hovorí, a tak po hodine a pol raftu sme boli parádne mokrí. Cestu naspäť sme museli absolvovať pešo, čo nám trvalo asi hodinu a pol.

Po príchode na chatu, uzimení a mokrí, sme sa chceli zohriať teplým kúpeľom. No voda netiekla ani tá studená. Po troch telefonátoch sme zistili, že praskla dáka rúrka, tak v celej dedine nie je voda! Veci sme dali sušiť a išli radšej spať, bolo už 23 hodín.

Keď sme ráno vstali, Vajco mal už hrb nie len pod trigovicou ale aj na krku! Zachladol mu sval a stal sa z neho pravý hrbáč. Nikto by neveril, že ľadvinový pás sa dá obaliť okolo krku pod neho napchať uterák so sáčkom. Vajco bol nachystaný na cestu.

Vyrazili sme. Cesta bola v pohode až po Poprad. Za Popradom sme sa rútili neuveriteľnou rýchlosťou 80 km/h do obrovskej čierňavy. Prikrčení, hľadiac na cestu, odrazu začalo padať niečo divné. Najprv sme mysleli že sú to obrovské kvapky, no keď do našich letno oblečených tiel začali vrážať krúpy o veľkosti 0,5 cm, bolo to ako pichanie ihiel, no tie vám pichá aspoň dobre vyzerajúca sestrička, no toto bolo niečo strašné. No nezastavili sme, išli sme ďalej smerom na Čertovicu, kde sme dorazili absolútne dobití od krúpov mokrí do nitky. Jedlo, ktoré sme si tam objednali bolo tak hnusné, že sme boli až zúfalí. Vážne v tej novej reštike si nič nedávajte, väčší kandel som nejedol a že čo sa dá pokaziť na bryndzákoch. Cesta už potom bola vcelku dobrá.

Vďaka tomu, že svietilo slniečko sme aj vyschli, a v podvečer o ôsmej sme dorazili domov. Verte, že sme zažili aj dobré chvíle, kedy sme sa bavili. Dokázali sme to, že aj na malých skútroch sa to dá. Už máme na pláne ďalšiu trasu, tak keď stretnete troch s rovnakými helmami na skútri, tak to sme my. No to sa oblečieme už teplo!