Baltické more na šesť dní

Niekedy v zime som si len tak prezeral mapy (ináč u mňa asi najkrajšia literatúra). Pozeral som Chorvátsko, Taliansko... V podstate sa jednalo o plánovanie dovolenky. Potom mi oči len tak zaostrili „hore“... Cez celé Poľsko k Baltickému moru. Hovorím si: Taká „malá“ dovolenka pri Baltiku by nemusela byť zlá... A začal som zháňať info, čo to je, kde to je... Názory sa dosť líšili. Niekto tvrdil, že je to špinavé, chladné more... Niekto si to zas pochvaľoval. Mňa to ale lákalo vždy viac a viac. Možno práve preto, že keď sa chce človek niečo dozvedieť o napr. Chorvátsku tak v priebehu 20 min. si na nete nájde všetky info. Ale o Poľsku, a konkrétne Baltickom mori toho bolo strašne málo. Takže bolo rozhodnuté. V stredu 5. 7. je cirkevný sviatok, takže pondelok a utorok dovolenka a máme dlhy víkend. Zostava: Martin - CBR 600F a ja GPZ500.

Prvý deň: KE – Vyšný Komárnik – Tarnow (215 km v daždi)

Odchod sme mali naplánovaný na 16.00. Asi ako vždy sa to posunulo, a za poriadneho lejaku sme odchádzali z Košíc o 17.00. Bola to veru riadna prietrž. Hneď v Prešove sme sa kvôli zaplaveným cestám zdržali asi 15 min., a potom pokračovali ďalej. Ešte na „našej“ strane sme sa zastavili na večeru a konštatovali, ako dobre že prší, aspoň nie sú mušky. Keď sme v tom lejaku prekračovali hranicu, colník sa nás pýta – „kam jedou pani?“ Na našu odpoveď „Gdynia“ sa chytil za hlavu zo slovami „Matko sväta“. Asi 10 km za hranicou som zažil snáď najhoršiu kvalitu cesty. Nebol to ani asfalt, ani štrk.... Kedže lialo, nebolo vidieť či je ta mláka hlboká alebo nie... Proste hrôza. Trvalo to asi 15 km (vtedy som si hovoril: toto sú asi tie poľské cesty). Keď sa počasie stále zhoršovalo a začalo sa stmievať, skonštatovali sme, že bude dobre niekde prenocovať. V GPS som našiel hotel a v priebehu pol hodinky sme už stáli pri ňom. Zjednali sme cenu na 80 Zl (2 x osoba), s tým, že motorky sme nechali na stráženom parkovisku. Na izbe to vyzeralo ako v sušiarni.

Druhý deň: Tarnow – Lódz – Gdynia (649 km)

Na druhý deň ráno sme sa zobudili do „krásneho“ upršaného dňa... Ale kedže veci sme už mali suché, obliekli sme sa, natiahli regenky a pokračovali ďalej. Dažďa sme si užívali ešte asi 150 km, kým sa nezačalo vyčasievať. Viac menej po obede už bolo normálne leto. Slniečko, jemný vetrík, príjemných 22 stupňov... Čo viac si môže človek želať. Tak sme tomu uťali a ťahali koľko sa dalo. Každých 150 km bola prestávka na pitie, cigaretku... A pokračovali sme ďalej. Asi o deviatej večer sme už boli v kempe. Vybalovanie, stan... A už len pivečko na pláži (5 Zl = 0,5 l)

Po daždi

Tretí deň: po ostrove (150 km)

Martin ostal sušiť veci. Ja som sa šiel trošku povoziť. Mal som totiž dojem, že kemp v ktorom bývame, nie je to, čo som chcel. Asi o 40 km ďalej v mestečku Hel som našiel síce nie lepší kemp, ale zato nádherné piesočnaté pláže, pekné prostredie... A celkovo mesto Hel bolo nádherné.

Pláž v Hel

Štvrtý deň: Hel – Leba (108 km)

Aj keď mesto Hel bolo krásne, a po pravde myslel som, že tam ostaneme až do konca dovolenky. Predsa len som si chcel ísť pozrieť tie povestné poľské duny. Po asi 100 km sme dorazili do mesta Leba. Ináč tiež pekné prímorské mestečko so všetkým, čo k tomu patrí. Našli sme kemp, kde som zjednal cenu na 30 ZL (2 x moto, 2 x osoba, 2 x stan). Rýchlo postavili stany a šli sme hľadať duny. Na recepcii nám zhruba vysvetlili kam máme ísť... Mal som predstavuz že sadnem na motorku a zosadnem až pred kopou piesku. Asi po 5 km nás zastavil „vrátnik“ s tým, že ďalej nemôžme ísť, pretože ďalej je už nejaký Poľský Národný park. Tak sme tam nechali motorky (2 ZL = 1hod) a pokračovali peši. Po vyčerpávajúcich 6 km v moto oblečení (keď my sme si mysleli, že on len preháňa aby sme si od neho požičali bicykel...) sme konečne došli k dunám. Nevedel som, čo mám povedať. Bol to zrazu iný svet. Na jednej strane jazero na druhej more. A medzi - krásne „saharské“ kopy piesku, na ktorých robil vietor vlny... Keď som videl, ako po vrchole dún chodia ľudia, vôbec by ma neprekvapilo, keby sa tam objavila karavana tiav.... Proste bolo to krásne, nevšedné... Nasledovala zase 6 km cesta peši, ale to sme už boli ovplyvnení „Saharou“. Do kempu sme došli maximálne unavení... Najedli sme sa. Trošku oddýchli a išli si pozrieť more, mesto, prístav... No, a klasika pivčo.

Duny

Piaty deň: Leba – Grudziadz - Warszawa - Radom (534 km)

To bola už len cesta domov. Snažili sme sa „nabiť“ čím viac km, aby sme na ďalší deň boli skoro doma. Cestou sme ešte v meste Grudziadz hľadali shop, kde by sme kúpili olej do mojej motorky... (Čo už – asi zanedbaná príprava na cestu.) Z obchodu do obchodu si nás ping-pongovali ako Lolka a Bolka. Nakoniec sa nám to ale podarilo a pokračovali sme ďalej, smer Varšava. Martin mal síce plán, aby sme ju obišli a snažili zájsť čím ďalej, ale mňa jednoducho predstava minúť dvojmiliónové mesto nelákala. Tak sme to dali priamo do centra, tam zaparkovali, urobili 4 ks foto, niečo zjedli a pokračovali ďalej. Samotná cesta Varšavou trvala možno hodinu. Je to megamesto. Cez X semaforov sme sa z nej nakoniec dostali. Urazili sme ešte asi 150 km a po prvýkrát vyskúšali kempovanie na „divoko“.

Varšava

Šiesty deň : Radom – Košice (391 km)

To už bola malina. 390 km bolo oproti bežným 600 km ako rozcvička. Domov sme došli okolo poludnia.

Záver

Bola to rýchlovka. Trasa, ktorú sme prešli za 5 dní, sa dá v pohode rozplánovať na 2 týždne a človek sa má v kuse na čo pozerať. Bežne sme prechádzali cez mestá, v ktorých to dýchalo históriou, ale my sme nimi len prešli. To ma dosť mrzí, lebo sú to nádherné mestá.

Celkovo sme prešli niečo cez 2000 km. Ceny benzínu sú porovnateľné s našimi, kempovanie asi 15 Zl za stan, osobu, motorku (čiže 150 Sk) Úroveň kempov celkom slušná. Strava tiež ako u nás. Jedine pivo (a asi aj ostatný alkohol) majú drahšie,ale to zas tak nevadí. Baltické more odporúčam každému, koho nebaví len tak prísť k moru a byť tam 10 dní.