Anketa:
Po štyroch od mora k moru
ZdieľaťPridané: 08.09.2008 Autor: JinNo
Čitatelia: 4816 [Mototuristika - Európa - Výlet]
Žiadna opilecká sága, iba jednoduchý výlet cez ostrov od Stredozemného k Egejskému moru
Po minulom lete strávenom na malte (rozumej rodinný dom a práca okolo) som sa rozhodol, že vyskúšam netradične dlhšiu dovolenku - teda min plných 15 dní. Kedže sme sa so ženou rozhodli, že zoberieme aj ročnú dcéru, tak sa výber zúžil spôsobom - Egypt, nie tam sú turbanisti, Taliansko nie - špinavé more, Sicília nie - nad finančné možnosti, Tunisko nie - turbanisti, Cyprus nie - tie 4 a 5 hviezdičkové hotely neponúkali kuchynský kút pre malú, Turecko nie - turbanisti. Ostalo Grécko a Kanárske ostrovy ktoré vyzerali približne finančne rovnako náročné, ale kedže Gréci sú mi mentalitou veľmi blízky rozhodnutie bolo na svete - vyhral to Rhodos.
Po prílete cestou autobusom do hotela som s prekvapením asi po 20 min vykríkol - super tamten chlap na motorke má prilbu ! Aspoň jeden teda, hoci oblečenie a obutie mal skôr na úrovni plážového povaľača. Zvyšok, ktorý nás bežne obiehal v 60-80 km rýchlosti sa obmedzil na tričko + šortky + sandále. Nikdy sa mi nechcelo veriť fotkám šikmookých priateľov, ktorí dokázali na skútri odviezť celý kredec + rodinu, a tu som to mal možnosť vidieť na vlastné oči - dedko so štyrma deťmi na starej skútroidnej aprilii v štýle 2 chlapci stojac pri riadilách vpredu a 2 staršie baby na sedale spolujadzca ako ináč sediac bokom. Vrajže v Taliansku je to ešte horšie, ale čo ma to tu čaká ?
Na Rodose sú asi len 3 typy prevádzok - taverna, supermarket a požičovňa aút a motoriek. Vyskladané v náhodnom poradí sa dalo vždy odhadnúť čo bude za najbližším rohom ma následne prechádzka mestom začala rýchlo nudiť. Mnohí ospevovali fantastické vnútrozemie, nedoknutú prírodu (však čo už môže byť dotknuté na vyprahnutej savane s kríkami a kozami) a pekné cesty, tak som sa rozhodol že skúsim teda niečo požičať a kedže som rodinu nechcel nechať na hoteli, vybral som si terénu suzuki vitaru a jeden deň sme prejazdili ostrov a pamiatky. Vnútrozemie ma neočarilo krásou, ako veľmi sľubnými prašnými cestami s mnohými odbočkami do lesa, prudkými kopcami, kamenistými zákrutami a mizivou premávkou (áno a policajta by človek stretol iba ak by ho vyslovene hľadal). Pri obrázkoch som večer slintal, všímal som si cesty naznačené pri vrcholoch hôr a definitívne sa rozhodol prekrižovať tie vrchy po zabudnutých cestičkách cez celý ostrov.
Prvé sklamanie nastalo pri ponúkanom sortimente, nič väčšie ako 350ccm na rodose na prenájom nenájdete a prenájom 300ccm quad LINDHAI bol 2x drahší ako prenájom Vitary - zjavne sa boja poškodenia alebo čo. Tľapol som si ale s jedným majiteľom, dal mi dobrú cenu na poistenie a motorku mi dal už večer nech si ju pred celodenným dobrodružstvom zabehnem. Veľa som toho doteraz na štvorkolke nenajdazdil, ale veď sa hádam nevyklopím niekde. Večer som ju poriadne prevetral okolo hotela, skúsil ako ide prevod 4x4, párkrát zadriftoval, zobudil hádam všetkých čo ešte driemali pri bazéne (zase tí .... motorkári, nedajú pokoj ani na dovolenke, že) a nabudený išiel zaľahnúť na lože.
Ráno upresňujem trasu a kým som sa spamätal, tak už som mal stroj obsadený že teda sám nejdem :-)
Mám spolujadzca, ktorý to myslí vážne |
Pozerám sa do mapy kde sú vraj zaznačené aj lokálne cesty (rozumej nie asvalt a nie pevné podložie). Fotím si peknú loďku na začiatku cesty pri mori, keď sa dnes večer vrátim už tam asi nebude. Najbližší schopný výjazd dlhší ako 5 km bol vzdialený v mestečku asi 10 km odkiaľ - hurá na cestu, veď na ostrove 30x70 km niet kde zablúdiť predsa. Ak si to niekedy na Rhodose skúsite, zistíte že okrem týchto naznačených ciest je tam ešte neskutočne veľa cestičiek miestnych gazdov, ktorí vodia kozy do hôr. Na konci zvyčajne prídete k prístrešku kde vydesíte tých pár štvornožcov a máte 2 možnosti - vrátiť sa späť a hľadať tú správnu, ktorá skutočne ide do mesta naznačenom na mape, alebo to skrižovať podľa kompasu (GPS mi bolo úplne nafigu) cez nekonečné trávnaté a kríkovíte plochy čo dodá ceste ten správny šmrnc štýlu "neviem presne kde idem, ale kedže je to úplná pecka tak sa niekam hádam dostanem". Po 20 min jazdení "to vyzerá ako cesta, alebo je to len udupaná hlina ?" bez akéhokoľvek označenia som sa teda dostal nad mesto s dravou krútiacou sa cestou okolo kameňolomu - všade naokolo kde človek pozrel bola na kopcoch vyjazdená nejaká cestička a absolutne žiadne zákazy - teda ak nerátame ten jeden vzdialený od najblizšieho mesta vyše 10 km. Raj pre štvorkolku.
Určite nemôžem ? |
Nasledoval trochu nudný presun po asvalte k najbližšej benzínke kde som si chcel doplniť palivo lebo ma čakal prechod cez hory a uviaznuť kvôli benzínu by bol pekný trapas. Zobral som palivo aj do jednej 1,5 flaše ako železnú rezervu, vôbec nemám predstavu koľko taký stroj zožerie pri jazde terénom. Jazda na asvalte na štvorkolke nie je nič pre mňa, takže rýchlo do kopcov.
Značky monastyrov sú po ceste častejšie ako križovatky, ku niektorým odbočím nech sa človek vyžije aj kultúrne aj použiť fotoaparát keď ho už vláčim. Akurát nečakajte, že sa podľa nich dá orientovať, všetko je nejaký ten Vasilij alebo Marija. Po obzvlášť jednom VIP kláštore (viď foto) kde ma kvoli šortkám nechceli pustiť dovnútra
Rozdávanie kuchynských záster ak máte šortky |
Brody sú fajn |
Na konci dediny pred začiatkom poľnej cesty bola zapichnutá značka niečo ako warning ale kedže grécky neviem tak sa ma to netýka a plnou rýchlosťou idem ďalej. Po pár kilometroch stúpajúcej jazdy v lese došlo aj na prudké vracáky s hlbokými roklinami po bokoch a hlbokému prehodnoteniu mojich schopností a hlbokému zváženiu vzdialenosti od civilizácie. Výsledok tejto rovnice bol spomalenie na 20 km v hodine a neustálemu postaveniu v stúpačkách - aj tak mi pri niektorých náklonoch cesty nebolo všetko jedno. Približne v polovici cesty sa nachádzal monastyr, ale vodovodný kohútik pri ňom bol zjavne out of service, takže osvieženie sa nekonalo a po pár fotkách hurá ďalej. Ako sa hovorí, do kopca vie ísť každý, ale na zostupe po druhej strane som sa často nevedel rozhodnúť či sa už vyklopím dopredu tu alebo až na tých kameňoch o 100m ďalej. Ako správny jazdec na klasickej motorke som sa snažil v náklonoch oprieť o zem nohou a tí skúsení vedia že to nemohlo skončiť ináč ako poriadnym kopancom od pneumatiky a povzdychnutím, že aký som ... aj tak to hebedo nezadržím jednou nohou ak sa ťažiskom prevráti - ale reflex nepustí. Nakoniec som to riskol rýchlou jazdou (a trápnym pokusom ťahať to na zadné) aby som sa vyvrátiť nestihol :-).
Po zjazde do dediny na druhej strane kopca už bolo vidno zátoku Egejského mora tak som sa rýchlo opláchol, samo-fotka zafungovala
Konečne finálne pobrežie, piesok v topánkach, soľ na chrbte a 70 km predo mnou |
Rhodos je úžasný na jazdenie, avšak rezervujte si viac času ako ja.. aj 5 dní sa tam dá čo objavovať, benzín ceny ako u nás, zážitkov kvôli neexistujúcim zákazom omnoho viac. Viac fotiek na www.jinno.sk/gallery/main.php?g2_itemId=8491&g2_page=10 strany 2 až 10.
Celková štatistika: Prejdených po teréne: 100 km Prejdených po asvalte: 90 km Spotreba paliva: 15 l Nafotených: 50 foto Spokojnosť s moto: 90 %, ten tempomat chýbal.